Slovo kňaza Nezlomiť palicu ani facebookové priateľstvo

Začnem veľmi osobne. Niektorí moji priatelia, takí tí skutoční, sa ma veľakrát pýtajú – správou i osobne –, prečo si na svojom Facebooku nezablokujem niektorých ľudí alebo ich aspoň nevymažem z priateľov. Prečo? Dôvodom sú komentáre iných mojich „FB priateľov“, ktorí, odpustite, ak je to posudzovanie, niekedy veľmi emotívne, a dovolím si tvrdiť, že aj neuvážene a nadradene, komentujú moje statusy, pohľady a názory na niektoré udalosti v spoločenskom priestore. A často argumentujú nepravdou a klamstvom, konšpiráciou či hotovým nezmyslom, ktorý už len základnou logikou rozobratý neobstojí. 

Moje presvedčenie je, a priviedlo ma k nemu štúdium na univerzite, že základom všetkého je a má byť dialóg. A tak, priznávam, že niekedy veľmi zbytočne, vediem dialóg s ľuďmi, ktorí nie vždy oplývajú argumentmi, zato však často skĺzavajú na hranu urážok. Nevediem s nimi dialóg preto, aby som ich provokoval, aby som si niečo dokazoval, ale stále mám nádej, že základom pochopenia je dialóg – založený na pravde a faktoch a nie na ignorovaní sa, mazaní či blokovaní facebookových priateľov. 

Možno je to naivita, možno strata času, ale som presvedčený, že na toto rezignovať nechcem. Aspoň zatiaľ nie. A priznám sa, že silným motívom, prečo som ešte „nezlomil palicu“ nad niektorými ľuďmi, sú práve slová dnešného evanjelia.

Ježiš nám dnes vďaka evanjelistovi Lukášovi prináša slová: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“ Zaznievajú až v záverečnej časti a pred nimi počujeme slová, ktorá sú ľudsky nelogické.

Milovať nepriateľov? Dobre robiť tým, čo ma nenávidia? Žehnať tým, čo ma preklínajú? Modliť sa za tých, čo ma potupujú? Nastaviť po prvom údere na líce i líce druhé? Rozlúčiť sa s plášťom a podarovať i šaty? Nežiadať späť požičané? Skutočne neľudské požiadavky na jedného človeka a jeden ľudský život. Dalo by sa povedať, že toto ľudská hlava neberie a ľudské srdce tiež nie.

Veď každý máme svoje boľačky a svoje zlyhania. Každý z nás padol a nemiloval, nenávidel, niekoho potupil. A bolo nám odpustené. Ak aj nie ľuďmi, ktorým sme ublížili, Otcom áno. Pamätajme, že akou vierou budeme merať my, takou sa nameria i nám. 

Jednoduchšie by bolo nepriateľovi sa vyhnúť. Ignorovať tých, ktorí ma nenávidia. Tých, ktorí ma preklínajú, poslať kade ľahšie alebo sa tváriť, že neexistujú. A taktiež kúpiť knihu Nábožné výlevy tomu, ktorý ma potupuje, aby sa modlil sám za seba a spamätal sa. Pri údere úder vrátiť, aby druhého takéto chúťky prešli nadobro. Taktiež si chrániť majetok a dlžníkovi už ani pohár vody nedať, kým nesplatí dlh. Nuž, a čo sa nevráti samo, vziať si späť.

Mohlo by sa nám zdať, akoby Ježiš, ten, ktorý je výrečný a rázny v slovách, ktoré menia životy druhých, ten, ktorý napriek svojej schopnosti rázne konať a zasiahnuť, ak to je potrebné a nevyhnutné, ten, ktorý zjavuje dobrotu a moc Otca skrze zázraky, ostal zrazu nejaký pasívny. No on nie je pasívny. A ani nerezignuje. Ani nežiada, aby sme ako kresťania boli za hlupákov. Ježiš volí cestu dialógu a milosrdenstva. A tejto ceste nás učí. 

Milosrdenstvo potrebujeme, aby sme sa napriek sklamaniu z druhého dokázali pozrieť do očí svojmu „nepriateľovi“, a slová na to, aby ten druhý pochopil, že nie je všetkým dňom koniec a že ak on nenávidí, ja nie. Preto kľúčom k pochopeniu druhého je milosrdenstvo. A v tomto Ježišovom milosrdenstve, ktoré sa nám na prvý pohľad môže zdať ako rezignácia či pasivita, je veľká nádej spočívajúca v presvedčení a vo viere, že v milosrdnej láske druhý zanechá zlobu srdca. Nie je to ľudská cesta života, ale Božia cesta k večnému životu pre nás ľudí.

Veď každý máme svoje boľačky a svoje zlyhania. Každý z nás padol a nemiloval, nenávidel, niekoho potupil. A bolo nám odpustené. Ak aj nie ľuďmi, ktorým sme ublížili, Otcom áno. Pamätajme, že akou vierou budeme merať my, takou sa nameria i nám. Preto nad druhými nelámme palicu priskoro.

A tak keď raz opäť napíšem nejaký status či zazdieľam niečo, čo sa niektorým mojim priateľom páčiť nebude, budem diskutovať, lebo verím, že cesta dialógu je jedinou cestou hľadania porozumenia medzi nami ľuďmi a dialóg je i cestou k pravde. Ak rezignujeme na hľadanie pravdy a pravdu, na prinášanie pravdy do spoločnosti, potom rezignujeme na Ježiša, lebo on je cesta, život, no i pravda. A diskutovať budem nie preto, že chcem mať pravdu ja, ale aby sme spoločne hľadali pravdu. 

Žijeme totiž v čase, keď k nám denne prichádzajú polopravdy, klamstvá, konšpirácie, hoaxy, ba až úplné nezmysly. Snažia sa nás zmiasť, oklamať, zradikalizovať, prinášajú hnev a nenávisť. Na polopravdu reagujme plnou pravdou, na klamstvo jeho vyvrátením, na konšpirácie a hoaxy logikou. Nedajme sa zmiasť a oklamať, že nič nezmôžeme. Nešírme nenávisť a hnev, buďme pokojní. No najmä, i keď to je možno nezmyselné, rozprávajme sa, snažme sa pochopiť toho druhého, skúšajme to. Je ľahké „vymazať priateľa“, zablokovať ho, Ježiš však veľakrát od nás nechce ľahké veci, ale aj ťažké.