Ježiš Kristus, Boží Syn, Spasiteľ je názov 70-stranového dokumentu Medzinárodnej teologickej komisie, ktorý zverejnil Vatikán 3. apríla.
Vychádza pri príležitosti 1700. výročia prvého Nicejského ekumenického koncilu a cirkevné zhromaždenie zvolané cisárom Konštantínom Veľkým hodnotí ako teologickú a cirkevnú udalosť mimoriadneho významu.
Medzinárodná teologická komisia je súčasťou Dikastéria pre náuku viery. Na texte viacero rokov pracovala subkomisia pod vedením francúzskeho teológa Philippa Vallina.
Šesť teológov a dve teologičky zo siedmich krajín pre Vatikán analyzovali a hodnotili koncilový symbol viery, ktorý je súčasťou učenia katolíckej, pravoslávnych, anglikánskych, luteránskych, starokatolíckych a ďalších cirkví.
Predmetom dokumentu v skutočnosti nie je symbol viery, ktorý bol prijatý na Nicejskom koncile v roku 325, ale jeho rozšírená verzia, ktorá bola prijatá na Konštantínopolskom koncile v roku 381. A je to v poriadku, lebo, ako sa vysvetľuje na začiatku dokumentu, v skutočnosti „trvalo asi päťdesiat rokov, kým bol recipovaný slovník Nicejského symbolu viery a zavládla zhoda o univerzálnom význame prvého koncilu“.
Hoci dokument vysvetľuje cisárom zvolaný Nicejský koncil na pozadí politických súvislostí doby, nemá len textovokritický alebo historický charakter, ale aj dosvedčuje Boha ako aktéra v dejinách ľudstva.
Teológovia sa zaoberajú predovšetkým vstupom Boha do ľudských dejín v osobe Slova, ktoré sa stalo telom: „Ak Kristova udalosť obnovuje myslenie, tak potom obnovuje a očisťuje, oplodňuje a rozširuje aj ľudskú kultúru. Niet pochýb o tom, že Nicejský koncil, ktorý zhrňuje kresťanskú vieru v gréckom jazyku a pojmami z gréckej filozofie pre cirkev rozšírenú medzi všetkými národmi, je kultúrnou udalosťou.“
Autori dosvedčujú správnosť presvedčenia, že cirkev je božského pôvodu a nie je dielom človeka. Preto je cirkev, ako sa zišla v biskupoch a legátoch v Nicei, jedinečná a nemožno ju klásť na rovnakú úroveň s inými náboženstvami: „Jedinečné spoločenstvo a jednota, ktorá je v cirkvi založená Kristovou udalosťou, sa týmto stáva viditeľnou a účinnou novým spôsobom skrze pokračovanie univerzálneho významu, rovnako ako ohlasovanie Kristovej radostnej zvesti vo svojej nezmerateľnej šírke dostáva nástroj nebývalej autority a dosahu.“
Teológovia zdôrazňujú aj význam koncilu pre súčasnosť, pre úsilie o dosiahnutie jednoty kresťanov: „Nicejská viera je vo svojej kráse a veľkosti spoločnou vierou všetkých kresťanov.“ Rok 2025 je preto jedinečnou príležitosťou zdôrazniť, „že to, čo máme spoločné, je kvantitatívne a kvalitatívne oveľa silnejšie než to, čo nás rozdeľuje: spoločne veríme v trojjediného Boha, v Krista, ktorý je pravý človek a pravý Boh, v spásu v Ježišovi Kristovi podľa Písma, ktoré sa číta v cirkvi a pod vedením Ducha Svätého“.
Koncom mája sa v Turecku na pozvanie ekumenického patriarchu Bartolomeja stretnú kresťanské konfesie na ekumenickej spomienkovej slávnosti. Konkrétnym cieľom, ktorý sa predpokladá aj v dokumente teológov, je natrvalo nájsť spoločný dátum pre všetky konfesie na každoročné slávenie Veľkej noci, keďže vyznávanie zmŕtvychvstalého Pána je konštitutívnym prvkom kresťanskej viery.
Dvadsiateho mája – po 1700 rokoch – si kresťanský svet pripomenie otvorenie Nicejského koncilu v Malej Ázii v roku 325, prvého ekumenického koncilu v cirkevných dejinách.
A preto Medzinárodná teologická komisia pozýva na študijný deň o dokumente Ježiš Kristus, Boží Syn, Spasiteľ – 1700 rokov Nicejského ekumenického koncilu (325 – 2025), ktorý sa uskutoční 20. mája v Aule Jána Pavla II. na Pápežskej univerzite Urbaniana v Ríme.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.