Večer s Postojom o pápežovi Nechce, aby sa procesy, ktoré naštartoval, skončili jeho odchodom

„Pápež strávil 38 dní v nemocnici, pričom niektoré momenty pôsobili znepokojujúco,“ začal diskusiu Večer s Postojom vedúci redaktor Sveta kresťanstva Pavol Rábara. 

V utorok 8. apríla sa českého historika Jaroslava Šebeka a gréckokatolíckeho kňaza Rastislava Čižika pýtal, ako prežívali momenty, keď bol pápež v nemocnici, a aké pocity u nich dominovali.

Kňaz Rastislav Čižik, ktorý vedie portál dokostola.sk, hovorí, že sa za pápeža viac modlili a okrem toho každý večer sledoval informácie o pápežovom zdraví, ktoré Vatikán vydával.

Historik Jaroslav Šebek dodáva, že pre neho to boli tiež náročné dni, keďže ho mnohé médiá žiadali o vyjadrenie. Najmä novinári zo sekulárnych médií sa ho pýtali na pápeža, pápežstvo ako také či Františkovu politiku. 

„Nielen verejnoprávne médiá ako Česká televízia alebo Český rozhlas, ale aj veľmi čítaný bulvárnejší denník Blesk, ktorý urobil so mnou veľký rozhovor, kde chcel seriózne vedieť okolnosti nielen o zdraví pápeža, ale aj o pápežstve. Vnímal som to ako evanjelizáciu, lebo som sa mohol so širokým publikom podeliť o informácie, ktoré bežný konzument nemá,“ poukazuje na pozitíva Šebek, ktorý v Českej republike často komentuje cirkevné dianie.

Pápež nechce, aby sa veci, ktoré naštartoval, skončili jeho odchodom

V ďalšej časti diskusie sa hostia zamýšľali nad tým, ako môže vyzerať zvyšok pontifikátu Františka.

„Celý jeho pontifikát je plný prekvapení a spontánnych rozhodnutí,“ reagoval kňaz Čižik na otázku, či očakáva od pápeža prekvapenia, prípadne nejaké kontroverzné rozhodnutia. Pripomenul názory, ktoré hovoria, že pápež by mal ešte upraviť pravidlá konkláve tak, aby ďalšia voľba pápeža prebehla ľahšie.

„Objavujú sa rôzne špekulácie, ale je ťažké odhadnúť, čo urobí ďalej. Aj počas hospitalizácie vymenoval tridsať biskupov. Je ťažké predvídať pápežov krok,“ analyzoval Čižik.

Jaroslav Šebek si myslí, že celý pápežov pobyt v nemocnici bol pre neho pôstnym prežívaním, keďže je to aktívny človek, ktorý bol zrazu prikovaný na nemocničné lôžko. Historik sa domnieva, že pápež sa sústredil najmä na to, ako oslávi a prežije Veľkú noc.

Zľava: Pavol Rábara, Jaroslav Šebek a Rastislav Čižik. Foto: Postoj/Adam Rábara

„Myslím, že aj prepustenie z nemocnice bolo trošku predčasné, aby si vyskúšal, ako to bude zvládať, ak by chcel nejakým spôsobom participovať viac na veľkonočných obradoch. To je hlavná diskusia, ktorá sa teraz vedie,“ myslí si Šebek.

Český historik predpokladá, že pontifex premýšľa aj nad tým, ako vytvoriť podmienky tak, aby v jeho kurze pokračoval aj ďalší pápež a aby sa jeho odchodom neskončilo všetko, čo sa snažil naštartovať.

„K tomu smerovali aj jeho kardinálske menovania. Myslím, že 113 kardinálov je menovaných ním, vytvoril si kolégium kardinálov podľa svojich predstáv a dal najavo, že chce mať aj tieto veci trocha v rukách,“ dodal.

Za prekvapenie by Šebek považoval, ak by František ešte urobil zásadnú výmenu na čele niektorého dikastéria. Čižik by za prekvapenie označil to, ak by František rezignoval, keďže to sám viackrát poprel.

Gréckokatolícky kňaz poukázal na Františkovu snahu o zjednotenie termínu Veľkej noci medzi kresťanmi. „Osobne ma zaujíma, či sa to naozaj podarí a či k tomu dôjde,“ vravel. Protopresbyter Bratislavskej eparchie vyzdvihol, že František avizoval aj možné ústupky v tejto veci zo strany katolíkov. Celá vec je však zložitejšia, lebo neexistuje jednotná pravoslávna cirkev a aj medzi východnými cirkvami existujú rozpory a neochota robiť kompromisy.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Jaroslav Šebek zasa poukázal na geniálnu schopnosť pápeža komunikovať. „Čoraz častejšie vidím, že je to dôležitá vlastnosť v cirkvi. Aby cirkev ako taká, biskupi, kňazi a laici dokázali viesť dialóg medzi sebou, čo je naplnenie synodality, a aby viedli dialóg so svetom, v ktorom žijú.“

Fiducia supplicans aj vzťahy s Čínou celkom nevyšli

Čo hodnotia Šebek a Čižik ako neúspechy pápeža Františka? 

„Nebol úspešný v rámci politických misií. Spornú vidím jeho angažovanosť v nadväzovaní vzťahov s Čínskou ľudovou republikou, kde nadviazal dialóg s cirkvou, ktorá bola prorežimná a prokomunistická. A aj prešľapy, ktoré sa mu stali v súvislosti s rusko-ukrajinským konfliktom,“ hodnotí historik.

Gréckokatolícky kňaz dodáva, že kontroverzný bol aj dokument Fiducia supplicans o požehnávaní párov v neregulárnych zväzkoch. Čižik poukázal, že tento dokument spôsobil aj prerušenie 20-ročného dialógu s Koptskou pravoslávnou cirkvou.

Na otázku Pavla Rábaru, či je František konzervatívec, liberál alebo prorok, Čižik reagoval, že pontifex ide od začiatku na periférie, čím je známa aj jeho ignaciánska spiritualita. „Spomína, ako ho ovplyvnili štvortýždňové duchovné cvičenia. Oslovila ho misia, disciplína a poslanie. To boli dôvody, pre ktoré vstúpil k jezuitom. Niektorí vyjadrili názor, že pápež sa stal jezuitom, až keď sa stal pápežom,“ dodáva kňaz.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Šebek súhlasí, že pápež je misionár. Jeho pontifikát je v istom zmysle v súzvuku s pontifikátom Jána Pavla II., aj keď niektorí odporcovia sa týchto pápežov snažia dávať proti sebe, dodal.

„Pre mňa je to pápež, ktorý sa snaží objaviť hĺbku evanjelia. Už v apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium kladie dôraz na to, aby cirkev objavila hĺbku evanjelia. Myslím si, že cirkev sa často sústredí na kultúrne vojny a kultúrne otázky, ale potrebné je objavovať aj hĺbku evanjelia, ktorým môžeme osloviť svet okolo seba,“ pripomína Šebek.

Slovensko a pápež František

Redaktor Pavol Rábara položil hosťom aj otázku, či sa niečo na Slovensku zmenilo, keďže posledné roky počujeme často voči Františkovi výhrady aj od katolíkov a mnohí hovoria, že toto nie je ich pápež.

Podľa Rastislava Čižika to súvisí s viacerými faktormi, ako je polarizácia v spoločnosti, ale aj s tým, že máme pápeža z Argentíny. Poukazuje však, že silná opozícia bola v cirkvi aj voči Benediktovi XVI., čo malo tiež vplyv na jeho rezignáciu. Podľa neho je však opozícia voči pápežovi Františkovi vypuklejšia ako v minulosti.

Jaroslav Šebek dodáva, že opozícia voči pápežovi nie je je len vecou Slovenska. „Súvisí to so silnejúcou polarizáciou aj v cirkevnom spektre, čo kopíruje polarizáciu názorov v politickej rovine. Pápež František nie je jednoznačne prijímaný ani v rámci Českej republiky.“

Šebek dodal, že aj český kardinál Duka sa podpísal pod tzv. dubiá, teda list, kde skupina kardinálov vyjadrovala voči Františkovi kritiku a skepsu voči jeho teologickým postojom.

„Tento pápež sa snaží otvárať témy, ktoré žiaden pápež predtým neotváral. Snaží sa hľadať cestu k ľudom, ktorým stroskotal život rozvodom, ktorí majú inú sexuálnu orientáciu, snaží sa hľadať aj cesty k sekulárnemu svetu. Neoznačoval by som ho za liberálneho pápeža. V mnohých otázkach striktne trvá na cirkevnej dogmatike, napríklad aj v otázkach sexuálnej etiky. Je rozporuplná osobnosť v tomto smere, je to pápež, ktorý prichádza z iného kultúrneho okruhu. Snaží sa otvárať témy, ktoré sú pre Európanov ťažko pochopiteľné,“ dodáva Jaroslav Šebek s tým, že otvorená opozícia voči pápežovi je aj v Nemecku či Rakúsku.

Foto: Postoj/Adam Rábara

Keď denník Postoj robil vlani v novembri rozhovor s generálnym biskupom ECAV Ivanom Eľkom, povedal zaujímavú vec – očakával, že pápež František sa počas návštevy Slovenska verejne a jednoznačne postaví za svojich verných biskupov. V kontexte toho, ako sú liberálne médiá kriticky nastavené voči slovenskému episkopátu. 

Čo si o tom myslia hostia Večera s Postojom? 

Rastislav Čižik reagoval, že tento názor mu nebol doteraz známy. „Skôr mi zarezonovali jeho slová z Dómu sv. Martina, kde pápež zopakoval, že cirkev nemá byť uzatvorená do seba, že centrum cirkvi nie je cirkev a aby sa príliš nezaoberala svojimi štruktúrami,“ priblížil kňaz s tým, že osobne nemá dojem, že by na pápežovej návšteve niečo v tomto zmysle chýbalo.

Jaroslav Šebek vnímal počas návštevy „súzvuk medzi pápežom a prezidentkou Čaputovou“.  

Podľa českého historika bolo vidieť, akoby pápež aj na Slovensku robil istú evanjelizačnú misiu. „Ak biskupov nepodporil, tak možno mal na to dôvod, že napríklad s niektorými ich tendenciami nemusel súhlasiť,“ vyjadril sa Šebek a pripomenul výroky jedného z biskupov, ktoré naznačovali spáchanie ťažkého hriechu v súvislosti s voľbou prezidentky Čaputovej.

Šebek ešte poukázal na pápežove slová o tom, že aj vnútri cirkevnej hierarchie musí prísť k zmene mentality, „čo platí aj pre cirkev v Česku, aby sa otvorila pre dialóg so sekulárnou spoločnosťou, samozrejme, pri zachovaní svojej identity“. 

Celú diskusiu si môžete taktiež vypočuť ako podcast.