Nórsky biskup, ktorý varí pivo Prichádza postsekulárna doba, hovorí mních Erik Varden

Logom jeho webovej stránky je sova. Vysvetľuje to tým, že už po stáročia je symbolom mnícha. Pretože bdie v noci, keď väčšina ľudí spí; pretože vidí v tme, rozoznáva pohyby a význam tam, kde ľudské oko vníma len nejasne. A pridáva svoju obľúbenú taliansku veršovačku:

Sopra una vecchia quercia 

c’era un vecchio gufo:

più sapeva e più taceva,

più taceva e più sapeva.

Na starom dube

sedela stará sova:

čím viac vedela, tým viac mlčala;

čím viac mlčala, tým viac vedela.

Biskup Erik Varden je v poslednom čase čoraz viac prítomný v katolíckom mediálnom priestore. 

Od januára tohto roku možno sledovať na YouTube seriál Púštni otcovia za rok, kde 50-ročný trapistický mních rozpráva o pustovníkoch prvých storočí a o tom, ako ich život môže byť inšpiratívny aj pre ľudí 21. storočia. 

Projekt zastrešuje americká spoločnosť Exodus 90 (Varden je fanúšikom tohto programu mužskej spirituality) spoločne s mediálnym domom EWTN. Diely o púštnych otcoch vychádzajú v týždennej periodicite a sú prístupné zdarma. Prvé časti sa natáčali v trapistickom opátstve Nový Dvůr v Česku. 

Tím Exodus 90 a EWTN si nevybrali Erika Vardena náhodou. Nórsky duchovný je plodným autorom, píše knihy, poskytuje rozhovory a dokonca sa zaoberá aj pivovarníctvom.

Narodil sa v roku 1974 v nepraktizujúcej luteránskej rodine. Konvertoval v roku 1993, keď mal 15 rokov, a to po vypočutí Mahlerovej Symfónie č. 2 (Vzkriesenie).

Teológiu študoval a neskôr vyučoval v Cambridgei. Po desiatich rokoch pôsobenia na tejto univerzite, v roku 2002, vstúpil Varden do opátstva Mount Saint Bernard, ktoré je jediným trapistickým kláštorom v Anglicku. Neskôr sa stal aj opátom kláštora (2013 – 2019), prvým predstaveným, ktorý nebol Brit alebo Ír.

Medzitým pôsobil aj v Ríme na Pápežskom inštitúte svätého Anselma, kde vyučoval syriacky jazyk a dejiny monasticizmu.

V roku 2019 ho pápež František vymenoval za biskupa v nórskom Trondheime. V súčasnosti je na čele teritoriálnej prelatúry Tromsø, čo znamená, že dohliada na dve z troch jurisdikcií Rímskokatolíckej cirkvi v Nórsku (treťou je diecéza Oslo).

Varden je zároveň predsedom Škandinávskej biskupskej konferencie, ktorá združuje biskupov severských krajín (Nórska, Švédska, Fínska, Dánska a Islandu).

Európa musí vedieť, prečo sa má brániť

Zrejme z titulu šéfa severskej biskupskej konferencie býva citovaný dokonca aj v stredoeurópskych katolíckych médiách.

Keď v marci tohto roku zasadali škandinávski biskupi v dánskom Maribe, počas otvorenia plenárneho zhromaždenia poukázal biskup Varden na potrebu oživenia viery v Európe. 

Vo svojom príhovore podľa TK KBS zdôraznil, že Európa musí vedieť, prečo sa má brániť, a že to je dôležitejšie ako zbrojenie. Upozornil, že súčasné spoločnosti potrebujú cieľ, ktorý presahuje strach a motivuje k činnosti. Biskup Varden si všimol, že súčasné výzvy ako vojna na kontinente, migrácia a meniaci sa politický diskurz ukazujú potrebu duchovného oživenia.

O vojne a kresťanstve hovoril aj v rozhovore pre taliansky denník Il Foglio pred minuloročnými Vianocami. 

Nórsky biskup nastolil otázku, či sme si už príliš zvykli mať doma pokoj, že sa už nedokážeme pozrieť smrti do tváre.

Podľa Vardena je pokoj dynamická, živá skutočnosť, ktorú treba podporovať. „Polstoročie Európy bez veľkých vojen je akýmsi zázrakom. Teraz sa obzor zatemňuje. Nespravodlivá vojna na Ukrajine zúri ďalej; padá jedna vláda za druhou, krehké koalície zlyhávajú a to vyvoláva úzkosť; rétorika agresie sa šíri ako škodlivý dym,“ vravel. 

Ďalej skonštatoval, že náš kontinent, a hlavne mladí ľudia, sa prebúdza. „Covid bol výzvou na prebudenie. Priblížil prízrak smrti. Zničil ilúziu, že bohatstvo alebo vedecké poznatky nás ochránia, že smrť je len niečo, čo sa stáva iným. Zamysleli sme sa nad touto lekciou dostatočne? Myslím, že nie. Považujem to za premárnenú príležitosť z politického a katechetického hľadiska,“ dodal. 

Ponúkol aj pohľad na to, čo znamená kresťanská nádej. 

Zdôraznil, že biblické náboženstvo je až šokujúco realistické. „Musíme sa naučiť vidieť veci také, aké sú, seba samých takých, akí sme. Mať kresťanskú nádej neznamená očakávať, že všetko dobre dopadne. Všetko nie je v poriadku. Dúfať znamená mať dôveru, že všetko, dokonca aj nespravodlivosť, môže byť účelné,“ objasnil.

Svetlo, ktoré „svieti vo tme“, podľa jeho slov nevymazáva tmu – zatiaľ; to nastane až v novom nebi a novej zemi, kde „už nebude noc“.

Intelektuálny apoštolát bude pre najbližšie desaťročia prvoradý

Za zmienku stojí aj jeho reakcia na otázku, či je západný svet postkresťanský.

Podľa nórskeho biskupa nemá z teologického hľadiska pojem „postkresťanský“ zmysel. Poukazuje na to, že Kristus je Alfa a Omega a všetky písmená medzi nimi. Kresťanstvo sa odvíja od úsvitu. 

„Ak sa v istých chvíľach cítime zahalení súmrakom, je to preto, že sa chystá ďalší deň,“ hovorí Erik Varden s tým, že ak chceme uvažovať v pojmoch „pred“ a „po“, považuje za vhodnejšie naznačiť, že stojíme na prahu „postsekulárneho“ veku. 

„Sekularizácia sa vyčerpala,“ tvrdí, pričom to podľa neho dokazujú javy ako napríklad to, že tisíce ľudí hľadajú poučenie o viere. To sú znamenia doby, ktoré by nás mali naplniť odvahou a prinútiť, aby sme neskrývali svoje svetlo.

Na snímke z februára 2024. Foto: commons.wikimedia.org

Erik Varden rozhodne neskrýva svoj konzervatívny prístup a zjavne si neželá cirkev, ktorá pred svetom cúva. 

V marci varoval pred nebezpečenstvom, že ak sa cirkev vzdá duchovného jazyka a nahradí ho sekulárnou rétorikou, môže dôjsť k jej inštrumentalizácii.

Biskup tiež upozornil na úlohu cirkvi v Európe, ktorá bola dlhý čas pozorovateľom, a nie aktívnym účastníkom spoločenského života.

Budúcnosť Európy závisí podľa nórskeho mnícha aj od kresťanov, ktorí musia podniknúť aktívne kroky na obranu kresťanských hodnôt. „Cirkev, stojaca na prahu novej éry, má príležitosť ovplyvniť tvár nadchádzajúcich čias a rozhodnúť, či budú viac naklonené Bohu alebo nie,“ uviedol.

V spomínanom rozhovore pre Il Foglio skonštatoval, že už dávno nebol konsenzus v základných otázkach taký krehký: čo je to byť mužom alebo ženou, čo je to byť človekom, aká by mala byť spoločnosť. 

Verejná diskusia podľa neho už dlho zlovestne bzučí ako osie hniezdo a každý, kto sa do nej zapojí, riskuje, že ho uštipne. 

„Mám pocit, že tento trend sa teraz obracia, čoraz viac ľudí kladie otázky, hľadá rozumné argumenty a spoľahlivé parametre. Katolícka intelektuálna tradícia tu má obrovský prínos. Aj keď nechcem znižovať význam charitatívnej činnosti alebo otázok spravodlivosti a mieru, som presvedčený, že intelektuálny apoštolát je pre nasledujúce desaťročia prvoradý,“ mieni.

Erik Varden sa v marci 2023 podpísal pod spoločný pastiersky list škandinávskych biskupov o tradičnom kresťanskom učení o sexualite, v ktorom obhajujú „stelesnenú integritu osobnosti“ proti moderným ideológiám transgenderu.

„Milosrdenstvo nikoho nevylučuje. Stanovuje však vysoký ideál,“ píše sa v tomto liste, ktorý pracuje aj s obrazom 40 dní a nocí dažďa, ktoré zaplavili zem za Noemových čias.

Pokiaľ ide o spiritualitu, aj v tejto oblasti vie trapista biskup zaujať. 

V októbri 2023 poskytol Varden písomný rozhovor pre americký portál The Pillar, ktorý sa ho pýtal najmä na jeho knižnú novinku o cudnosti (Chastity, 2023). 

Podľa neho treba chápať cudnosť (čistotu) v širšom zmysle, nielen v sexuálnom aspekte. 

„Snaha o dosiahnutie celistvosti totiž zasahuje do všetkých aspektov ľudského života,“ vraví s tým, že napätia medzi telom a dušou, mužom a ženou, poriadkom a neporiadkom, slobodou a askézou musíme prežívať, rásť v nich. 

Cudnosť, ktorá sa spočiatku môže zdať ako obmedzenie, sa ukáže ako sila plná sladkosti, tvrdí Varden, podľa ktorého to platí tak pre romantické vzťahy, ako aj pre priateľstvo či vzťah medzi rodičmi a deťmi. 

Ako príklad ponúka pápeža Františka, keď napísal o potrebe čistoty u rodičov. Vysvetľuje ju ako odhodlanie neinštrumentalizovať svoje deti – nepodľahnúť ilúzii, že ich deti sú ich majetkom, prostredníctvom ktorého sa môžu realizovať. „Rozvíjaním tejto línie uvažovania by sme dokonca mohli povedať, že čistota má politický rozmer,“ dodal Varden. 

Pozoruhodný je aj jeho výrok, že Mária Magdaléna by bola „vynikajúcou patrónkou“ pre 21. storočie.

Trapista a biskup ozrejmuje, že v duchovnej a liturgickej tradícii cirkvi predstavuje Mária Magdaléna orientáciu túžby. V evanjeliu vstupuje na scénu ako niekto, kto je veľmi uchvátený túžbou tela, no stretnutie s Kristom pretvára jej zmysel pre to, čo znamená jej najhlbšia túžba, hoci tento proces si vyžaduje čas. 

Cirkev predstavuje Máriu Magdalénu ako niekoho, kto účinne popiera názor, ktorý by oddeľoval duchovný eros od telesného erosu. „Ukazuje nám, že patria do jedného kontinua, pomáha nám vidieť, že aj vo fyzickej vášni môže byť záblesk večnosti; že aj neusporiadaný eros môže zapáliť posväcujúcu lásku k Bohu, ktorá zaháňa strach; že nič nie je mimo Božej moci, že nič v človeku nie je nevykúpiteľné,“ zamýšľa sa biskup Varden.

Pivo je zanedbávaný teologický symbol

The Pillar v úvode rozhovoru poznamenal, že biskup Varden napriek svojmu cirkevnému úradu nedávno pomáhal vymyslieť nové pivo. Volá sa Magnus a je pomenované po mučeníkovi z 12. storočia, svätom Magnusovi z Orknejí.

V rozhovore Varden vysvetľuje, že keď sa stal biskupom v Trondheime, dostal pozvánku na súkromnú prehliadku hlavného mestského pivovaru E.C. Dahls. Ľudia v ňom sa totiž dopočuli o jeho účasti na založení pivovaru v anglickom opátstve Mount Saint Bernard.

Biskup vraví, že si porozumel so sládkom v E.C. Dahls, zostali v kontakte a zrodila sa myšlienka vyrábať pivo spolu s dvoma miestnymi remeselnými pivovarníkmi.

Skromne hovorí, že výsledok „nie je zlý“. Pivo Magnus vychádza z miestnych tradícií, najmä zo spôsobu praženia sladu. Dodáva mu bohatú, vyváženú dymovú chuť.

Trondheimský biskup priznáva, že pitie piva nevedie k počestnému životu, no schopnosť slobodne sa tešiť z Božích darov zušľachtených ľudským úsilím je súčasťou čistého a celistvého života.

Ešte odvážnejšie slová volil v príhovore pri požehnaní pivovaru v opátstve Mount Saint Bernard v roku 2018. Úryvok z webu trapistického kláštora prináša jeho slová:

„Jednou z fascinujúcich vecí na pive je, že tento (potenciálne) sofistikovaný nápoj sa vyrába z tých najjednoduchších ingrediencií. 

Jednoduchý slad, chmeľ, kvasnice a voda sa zušľachťujú, aby sa prejavili ich najvybranejšie vlastnosti, spájajú sa v priaznivom prostredí, miešajú sa ich vlastnosti a tak sa odhaľuje ich čerstvý potenciál, starostlivo sa skladujú a dozrievajú a tak sa duchovne napĺňajú a prinášajú niečo nové, niečo výživné a dobré, čo prináša radosť tým, ktorí sa o to delia. 

Ak sa na pivovar pozrieme z tejto perspektívy, poskytuje nám podobenstvo pre náš mníšsky život, v ktorom je Pán virtuóznym sládkom. Písmo uprednostňuje víno ako obraz evanjelia, ale to je kultúrne podmienené; pivo, zdá sa mi, je veľmi zanedbávaným teologickým symbolom.“

Ako dobre, že múdre sovy len nemlčia.