Spor o starobylú kresťanskú pamiatku na Sinaji Egypt previedol Kláštor sv. Kataríny do svojho vlastníctva, protestujú mnísi aj pravoslávni predstavitelia

Budúcnosť Kláštora svätej Kataríny na egyptskom polostrove Sinaj zostáva zdrojom kontroverzie. Napätie vzrástlo po nedávnom rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorým sa toto miesto previedlo do vlastníctva štátu a cirkvi sa uznalo len právo na jeho užívanie.

Deň po uznesení súdu zhruba 20 rezidentných mníchov vraj na protest uzavrelo kláštor pre návštevníkov. Podľa pravoslávnych médií majú mnísi v úmysle zostať v kláštore a modliť sa za jeho ochranu.

Kláštor svätej Kataríny je považovaný za jednu z najdôležitejších kresťanských pamiatok v Egypte nielen pre svoje starobylé dedičstvo a biblický význam, ale aj pre svoj globálny duchovný a kultúrny symbolizmus. Založený bol pred viac ako 1500 rokmi, nachádza sa v ňom neoceniteľná zbierka byzantských ikon a knižnica vzácnych a starobylých rukopisov.

Sinajská cirkev

Kláštor svätej Kataríny tvorí autonómnu gréckopravoslávnu cirkev, ktorá je známa ako Sinajská cirkev. Táto cirkev má úzke vzťahy s gréckopravoslávnym Jeruzalemským patriarchátom. Jeho patriarcha tradične vysviaca hlavu Sinajskej cirkvi. V súčasnosti je ňou arcibiskup Damianos.

Ten opísal situáciu okolo kláštora ako „súdnu manipuláciu“. Vysvetlil, že v roku 1980 egyptská vláda požiadala vlastníkov nehnuteľností, ktorých pozemky neboli zapísané v oficiálnom registri, aby podali vyhlásenia o vlastníctve. Kláštor svätej Kataríny podal 71 vyhlásení, ktoré sa týkali jeho kaplniek, záhrad a ďalších pozemkových parciel.

V roku 2015 sa úrady v guvernoráte Južný Sinaj, do ktorého kláštor spadá, obrátili na súdy s cieľom presadiť štátne vlastníctvo pozemkov kláštora.

V snahe vyriešiť tento právny spor začal kláštor rokovania s úradmi guvernorátu a tiež s gréckou vládou, ktorá má dlhodobo veľký záujem o kláštor predstavujúci starobylé duchovné centrum grécky hovoriaceho byzantského pravoslávia.

Podľa gréckych médií návrh dohody uznával, že budova kláštora, pozemky a kaplnky sú majetkom kláštora. Táto dohoda však bola nakoniec zmarená. „Hoci sme sa dohodli na texte, oni ho zmenili a predložili niečo úplne iné,“ povedal Damianos.

Dvadsiateho ôsmeho mája egyptský odvolací súd v meste Ismailia vydal rozhodnutie, ktoré bolo široko interpretované ako vyhlásenie kláštora za štátny majetok, zatiaľ čo sa uznáva právo mníchov vykonávať na tomto mieste svoje náboženské povinnosti.

Damianos vyjadril frustráciu z toho, že s mníchmi sa teraz zaobchádza tak, ako keby nezákonne zabrali pozemky, a žiada sa od nich, aby platili za ich užívanie.

„Tento poklad chránime už od šiesteho storočia,“ povedal Damianos. „A teraz nám povedali, že ho môžeme užívať, no nepatrí nám.“ So smútkom v hlase Damianos pokračoval: „Mám 91 rokov a žijem tu od svojich dvadsiatich siedmich. Predstavte si, aká veľká je to bolesť!“

Na situáciu reagoval aj patriarcha Koptskej pravoslávnej cirkvi Tawadros II. Foto: TASR/AP/Amr Nabil

Reakcie zo zahraničia

Napriek uisteniam egyptských úradov toto rozhodnutie vyvolalo obavy pravoslávnej cirkvi, ktorá ho označila za „nebezpečný precedens“. Opozícia voči nemu sa rozšírila ďaleko za hranice Egypta.

Medzi prvými cirkevnými predstaviteľmi, ktorí reagovali, bol arcibiskup Elpidophoros, prímas Gréckopravoslávnej arcidiecézy v Amerike, ktorá je súčasťou Konštantínopolského ekumenického patriarchátu.

„Nedávne kroky súdu, ktoré privodili hrozbu konfiškácie majetku kláštora a narúšajú jeho duchovnú misiu, sú veľmi znepokojujúce. Takéto opatrenia nielenže porušujú náboženskú slobodu, ale zároveň ohrozujú toto miesto obrovského historického a kultúrneho významu,“ vyhlásil arcibiskup Elpidophoros. „Je absolútne nevyhnutné, aby egyptská vláda dodržala svoje predchádzajúce záväzky chrániť autonómiu a dedičstvo tohto kláštora.“

Konštantínopolský ekumenický patriarchát na čele s patriarchom Bartolomejom vyjadril „sklamanie a smútok“ z tohto rozhodnutia. Naznačil, že súd „uznal miestne mníšske bratstvo iba za subjekt s právom užívať majetok kláštora“, čím spochybnil dlhoročné vlastníctvo kláštora. „Ekumenický patriarchát apeluje na egyptskú vládu, aby zachovala vlastnícky status kláštora – dohodu, ktorú rešpektoval a po stáročia chránil aj samotný islam – a aby implementovala nedávnu dohodu dosiahnutú s kláštorom.“

Gréckopravoslávny Jeruzalemský patriarchát ocenil snahu egyptských úradov o vyjasnenie situácie. „Jeruzalemský patriarchát bude pozorne sledovať situáciu a dôkladne preskúma uvedené rozhodnutie súdu. V prípade potreby patriarchát odsúdi akékoľvek zasahovanie do kláštora alebo narušenie prístupu k tomuto svätému miestu a prijme príslušné opatrenia,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Rozsudok odvolacieho súdu vyvolal vážne obavy aj v Gréckej pravoslávnej cirkvi, ktorá odsúdila to, čo označila za „pokus o zmenu systému, ktorý existuje už 15 storočí“. Arcibiskup Atén a celého Grécka Hieronymos II. odsúdil verdikt ako závažné porušenie ľudských – zvlášť náboženských – slobôd a vyhlásil, že kláštor „prechádza veľkou skúškou, ktorá pripomína temné časy v dejinách“.

V oficiálnom vyhlásení grécky arcibiskup varoval: „Majetok kláštora je zabavený a skonfiškovaný. Tento duchovný maják pravoslávia a helenizmu teraz čelí skutočnému ohrozeniu svojej existencie. S hlbokým smútkom a rozhorčením vyzývam grécku vládu a medzinárodné orgány, aby si uvedomili závažnosť tohto nebezpečenstva a prijali naliehavé opatrenia na ochranu základných náboženských slobôd v posvätnom kláštore na Sinaji.“

V reakcii na to egyptská prezidentská kancelária potvrdila plný záväzok krajiny zachovať jedinečný náboženský a posvätný status Kláštora svätej Kataríny. Kancelária zdôraznila, že tento rozsudok len posilňuje významnosť kláštora. Vyhlásenie kancelárie zároveň odkázalo na nedávne uistenia, ktoré poskytol egyptský prezident Abd al-Fattáh as-Sísí počas svojej návštevy v Aténach začiatkom mája 2025.

Hovorca egyptského ministerstva zahraničných vecí poprel obvinenia, že kláštor alebo pozemky v jeho okolí boli skonfiškované. V rozhovore pre agentúru Middle East News Agency objasnil, že rozhodnutie len formalizuje právny status kláštora: „Podľa rozhodnutia súdu a na základe uznania duchovného a historického významu kláštora je mníchom ponechané plné právo na užívanie kláštora a blízkych náboženských a archeologických miest. Odľahlé a neobývané prírodné rezervácie bez dokladov o vlastníctve zostanú v štátnej jurisdikcii.“

Niektorí sa domnievajú, že za kontroverziou stojí projekt Veľká premena, ktorý v roku 2021 inicioval egyptský prezident s cieľom premeniť oblasť Kláštora svätej Kataríny na plne integrovanú turistickú destináciu. 

Kritici tvrdia, že tento plán ohrozuje posvätný kláštorný charakter miesta. Iní však rozhodnutie považujú za otázku egyptskej suverenity, ktorej cieľom je zabrániť tomu, aby sa kláštor vyvinul na nezávislý subjekt, na niečo ako „nový Vatikán“.