Biskup Trstenský Potrebujeme nielen vedieť o koncile, ale mu aj správne porozumieť

Prvá spomienka sa dotýka obdobia od detstva až po môj vstup do kňazského seminára. Narodil som sa do pokoncilového obdobia Cirkvi. Vyrastal som v kresťanskej rodine praktizujúcej vieru, bol som aktívny v živote farskej rodiny. Učil som sa o sviatostiach, mal som rád liturgiu a poznal som dejiny Cirkvi. Vedel som vymenovať cirkevné koncily. Okrem samotného faktu o existencii Druhého vatikánskeho koncilu som však nevedel vôbec nič o jeho priebehu a záveroch. 

Nebolo to iba pre úplnú izoláciu našej spoločnosti od zvyšku svetového a cirkevného diania, ktorú zaviedol komunistický režim. Dôvod bol oveľa prozaickejší. Viete si predstaviť, že by nejakí stredoškoláci aj dnes vášnivo diskutovali o dokumentoch Cirkvi? A predsa som nevedomky koncilové výsledky zažíval minimálne na úrovni liturgie a pastoračného prístupu kňazov.

Kľúče ku konciluAko dnes chápať a žiť Druhý vatikánsky koncil

Ľubomír Žák

Druhá spomienka pochádza z obdobia formácie v kňazskom seminári v Spišskej Kapitule, kam som nastúpil v roku 1991. Vyučujúci sa nám snažili priblížiť okolnosti zvolania koncilu a najmä jednotlivé dokumenty. Nikto z nich nebol na koncile osobne prítomný. Bolo cítiť, že nám chýba „očitý“ svedok alebo aspoň žiak niektorého z nich. Spoznávali sme mená teológov, ktorí mali výrazný vplyv na priebeh koncilu: Congar, Rahner, Lubac, Balthazar, Ratzinger… Môžem však povedať, že spolu s našimi vyučujúcimi sme prežívali nadšenie z ovocia, ktoré koncil priniesol.

Pre mňa osobne asi najväčšie teologické „dobrodružstvo“ predstavovalo liturgické a biblické hnutie, prúdy v Cirkvi, ktoré našli svoje zavŕšenie v koncilových dokumentoch. Bol som generáciou Jána Pavla II. S ním a jeho Magistériom som postupne spoznával aj ducha a princípy koncilu. 

V tomto nastavení som v roku 1997 začal svoje kňazské pôsobenie. Pamätám si, ako som od mladých vo farnosti v Dolnom Kubíne dostal na narodeniny čerstvý preklad knihy Druhý vatikánsky koncil, ktorej autorom bol Otto Hermann Pesch. Čítal som ju s nadšením, aby som ešte lepšie porozumel súvislostiam, ktoré sprevádzali túto pre Cirkev najdôležitejšiu udalosť 20. storočia.

Tretia spomienka je z obdobia, keď sa v našej Spišskej diecéze konala Druhá diecézna synoda. Bolo to v rokoch 2006 až 2011. Vtedajší diecézny biskup Mons. František Tondra sa stotožnil s návrhom motta, ktoré mu predložila prípravná komisia: „Accipere Lumen gentium, tradere gaudium et spes“, „Prijmime Svetlo národov, prinášajme radosť a nádej“. Išlo o použitie názvov dvoch koncilových konštitúcií. Výstižne to vyjadrovalo ambíciu odpovedať na výzvy, ktorým v tom čase čelila naša partikulárna Cirkev vo vzťahu k sebe samej a k svetu. 

Prirodzene sme sa pozerali na Druhý vatikánsky koncil ako na dôležitý prameň pri hľadaní riešení. Dodnes si spomínam, ako sme sa všetci učili konfrontovať vlastnú skúsenosť viery s druhými, vzájomne sa počúvať, viesť dialóg a formulovať myšlienky do konkrétnych vyjadrení. A Svätý Otec František nás učil synodalite, ktorá nadväzuje na odkaz Druhého vatikánskeho koncilu.

Biskup František Trstenský s editorom knihy Kľúče od koncilu Pavlom Hraboveckým. Zdroj: FB Františka Trstenského

Tieto moje tri spomienky sa mi vynárajú z pamäti, keď ma Dr. Pavol Hrabovecký požiadal o napísanie sprievodného slova k publikácii Kľúče od koncilu. Ako dnes chápať a žiť Druhý vatikánsky koncil. S ohliadnutím späť si totiž uvedomujem, že minimálne čiastočne predstavujú tri rôzne druhy postojov k Druhému vatikánskemu koncilu vnútri slovenskej Cirkvi.

Prvým je skutočnosť, že na Slovensku máme celé dve generácie veriacich, ktoré takmer nijako nepoznali koncil, ale napriek tomu sa stali súčasťou jeho výsledkov a čerpali z neho pre svoj duchovný život. Táto publikácia preto ponúka poznanie dôležitých udalostí, ktoré ho predchádzali a sprevádzali. Všetci tí, ktorí iba počuli o koncile, môžu spoznať hlbšie súvislosti.

Hoci od koncilu uplynulo šesťdesiat rokov, jeho vízie môžeme pociťovať v pastoračnej činnosti, v obnovenej liturgii a vo väčšej účasti laikov na živote Cirkvi. Nemáme byť uzavretým spoločenstvom zameraným len na seba, ale komunitou, ktorá vyžaruje Kristovu lásku, pravdu a nádej pre tento svet. To je tá druhá skutočnosť. 

Cítime, že nám chýbajú „očití“ svedkovia, ale to neznižuje možnosť autentickej viery Cirkvi, ktorá dokáže odpovedať na otázky dnešného človeka hľadajúceho zmysel, istotu a nádej na ceste životom. Koncil nás pozval, aby sme neustále obnovovali svoje srdcia a mysle a boli otvorení Duchu Svätému. Je to ten istý Duch Svätý, ktorý nám umožňuje rovnako autenticky žiť závery Nicejského koncilu, ktorý sa konal v roku 325 a ktorého 1700. výročie si v tomto roku pripomíname, ako aj závery všetkých 21 všeobecných koncilov Katolíckej cirkvi.

Dnes sa však v súvislosti s Druhým vatikánskym koncilom stretáme aj s prekvapivým fenoménom. Niektorí kňazi, zasvätení a laickí bratia a sestry majú k nemu negatívny postoj, hoci ešte pred niekoľkými rokmi im nechýbalo horlivé odhodlanie hľadať východiská úloh a poslania Cirkvi práve v koncilových dokumentoch. I keď na Slovensku sme za šesťdesiat rokov nezachytili takmer žiadne alebo iba nepatrné prejavy zneužitia alebo nesprávnej interpretácie koncilu, zaznievajú hlasy, ktoré poukazujú na stav Katolíckej cirkvi v krajinách dnešnej západnej Európy a automaticky ho spájajú s pokoncilovým dianím.

Nedávno som čítal štúdiu, v ktorej autor poukázal na skutočnosť, že po každom ekumenickom koncile nastala náročná situácia, keď bolo potrebné aplikovať koncilové dokumenty do konkrétneho života Cirkvi. Benedikt XVI. v jednom zo svojich posledných príhovorov v úrade Petrovho nástupcu 14. februára 2013 upozornil na hermeneutiku Druhého vatikánskeho koncilu a na nevyhnutné rozlišovanie medzi koncilom otcov (tzn. účastníkov) a koncilom médií, keď len ten prvý je skutočným koncilom. Kým koncil otcov prebiehal v atmosfére viery, koncil médií sa zmenil na politický zápas rôznych názorových prúdov. 

Mám obavu, že niektorí na Slovensku podľahli práve tomuto pohľadu médií a uviazli v názorových výčitkách, kde prevláda viac obviňovanie než atmosféra viery.

Veľmi si prajem, aby aj toto dielo pomohlo spoznávať skutočnú silu obnovy, ktorú Duch Svätý priniesol prostredníctvom ostatného koncilu, i keď si uvedomujem, že pred nami je ešte dlhá cesta.

Zverejnený text je predslovom ku knihe Kľúče ku koncilu. Ako dnes chápať a žiť Druhý vatikánsky koncil, ktorá vyšla vo vydavateľstve Postoj Media. Zakúpiť si ju môžete v našom e-shope.