Slovo kňaza Kde som mal oči?

Sú ľudia, ktorí si aj po rokoch pamätajú zo života detaily. Čo mi kto kedy povedal, ako som sa tváril, čo som cítil. Tí druhí detaily registrujú v prítomnom okamihu, potom ich automaticky vypustia. Je ťažké povedať, čo je lepšie. Detaily si všímať určite treba, lebo naznačujú trendy, ktoré sa môžu, ale nemusia potvrdiť.

Nedávno istý poľský generál povedal, že Poľsko sa nachádza akoby v situácii tesne pred vojnou. Takto reagoval na sabotáž na železnici. Predtým nad krajinou lietali ruské drony. Keďže situácia eskaluje, tento vojak číta dané signály ako blížiace sa nebezpečenstvo a varuje pred ním. Tieto udalosti naznačujú určité trendy. Situácia sa nemusí za každú cenu skončiť veľkým konfliktom, ale fakty naznačujú, že sa tým smerom uberá.

Všetky detaily nie sú dôležité a nie je nevyhnutné pamätať si ich. A ak, tak do takej miery, do akej vytvárajú novú mozaiku nastupujúcej reality. Každá choroba sa začína drobnými zdravotnými ťažkosťami, ktoré trvajú určitý čas a stupňujú sa. Keď chorý situáciu podcení, môže sa ochorenie viac rozvinúť a jeho liečba potrvá dlhšie.

Životná rutina sa nehrá s detailmi, skôr ich ignoruje. Mnohí z nás vedieme rýchle a aktívne životy, v ktorých nie je čas zamýšľať sa nad nimi, čo sa niekedy ukáže ako chyba. Inokedy môžeme na realitu nazerať cez ružové okuliare, nepríjemné detaily úmyselne prehliadame. Keď sa nedostatky nakopia a na vlastnej koži cítime ujmu, zrazu si povieme: kde som mal oči, že som to nevidel?

Niekedy je za tým nechuť vŕtať sa v nepríjemnostiach. Nikoho nebaví zaoberať sa vecami, ktoré sú ťaživé. Je to klasická schéma, ako prežiť. Problémy buď na niekoho hodiť, alebo ich riešenie odďaľovať, alebo sa tváriť, že nejestvujú. Skoro ako v Murphyho zákone, že problém, ktorý sa do určitého času sám nevyrieši, si nezasluhuje vašu pozornosť.

Zase sme pri tých detailoch. Môžu indikovať nepríjemnosti. Ignorovaním nezmiznú. Niektoré možno vyrieši niekto iný, ale na konci si svoje problémy musí riešiť každý sám. Detaily neznamenajú katastrofu, len privolávajú pozornosť, aby sme ich nepodcenili ani neprecenili. Problémy vždy boli aj budú. Väčšinou nevedú k pohrome, ale motivujú k inému prístupu, k potrebným vonkajším i vnútorným zmenám.

Kto žil v smrteľných hriechoch a nikdy ich neoľutoval, ten do lepšieho nepôjde. 

Táto schéma je viditeľná aj vo svete náboženstva. Druhý vatikánsky koncil v pastorálnej konštitúcii Gaudium et spes hovorí o znameniach čias. Vlastne o detailoch modernej doby, ktoré vytvorili novú kultúrnu situáciu.

Cirkev si uvedomila, že nie je možné ignorovať ich a nemusia automaticky znamenať cestu k horšiemu. Najskôr je potrebné všimnúť si ich a neignorovať. V druhom kroku s rozvahou poctivo uvažovať, čo naznačujú. Nakoniec konať, nejako reagovať.

Keď Ježiš hovorí v evanjeliu o svojom druhom príchode, porovnáva súčasnosť s realitou pred potopou sveta a zdôrazňuje, že rozhodujú detaily. Svet si vtedy i dnes ide svojou cestou, ľudia žijú rovnako, potom môže prísť prekvapenie. Ježiš pripomína, že potopa sveta ľudí zaskočila a rovnako zaskočí nepripravených aj jeho druhý príchod.

Na všetko sa v živote pripraviť nedá, ale reakcia na krízovú situáciu sa dá simulovať. Armády zisťujú pripravenosť na cvičeniach; záchranárske služby testujú koordináciu pri simulovaných nešťastiach. Programátori a ľudia zodpovední za elektronickú bezpečnosť cvičia reakcie na hackerský útok. Simulácia problémov má za cieľ odhaliť vlastné slabiny a hľadať spôsoby, ako ich vyriešiť.

Ježiš na inom mieste v evanjeliu vraví, že synovia sveta sú často prezieravejší ako synovia svetla. Naráža práve na toto. Plány a energiu, ktorú venujeme pozemským istotám verzus falošné predstavy, že ten koniec bude nakoniec dobrý pre každého a že každý po smrti pôjde do lepšieho. To však Boh nesľúbil. Kto žil v smrteľných hriechoch a nikdy ich neoľutoval, ten do lepšieho nepôjde. Je ilúzia myslieť si opak.

Mali by sme sa viac báť o svoju dušu a o duše svojich blížnych. Neignorovať, keď sa niekto vydá na krivé chodníčky. Viac sa modliť a konať pokánie. Ježiš síce hovorí, že v závere môžeme byť prekvapení, ale zároveň vieme, že to je o detailoch.

Boh aktívne neustále vstupuje do našich životov, snaží sa usmerňovať, len či vnímame znamenia jeho prítomnosti vo svojom živote a či ich neignorujeme. Možno by sme potrebovali simulované cvičenie posledného súdu, aby sme sa bez prikrášlenia pozreli do zrkadla a pýtali sa, či vieme svoj život pred Bohom nejako obhájiť. Radšej takto, ako si raz povedať, kde som mal oči, že som ten Boží zdvihnutý prst vo svojom živote nevidel.

Veľké udalosti sa začínajú drobnosťami. Na začiatku veľkých malérov i veľkých úspechov sú detaily. Všímajme si ich. Najmä ako znamenia čias – Božej prítomnosti v živote. Nech nás vedú k vernosti Pánovi a úsiliu pracovať na sebe, aby sme raz neboli nepríjemne prekvapení. Radšej žime tak, aby sme na konci počuli biblické slová: „Vojdi do radosti svojho Pána.“