Kristus, zimný oheň Ježiš prináša svetlo do tmy, teplo do chladu a spoločenstvo do samoty

V posvätnom ofíciu, alebo breviári, sa často recituje na začiatku dňa. V evanjeliu svätého Jána hovorí Filip Ježišovi: „Ukáž nám Otca a to nám postačí.“ Ježiš odpovedá: „Filip, kto vidí mňa, vidí Otca.“ Svetlo, ktoré žiari z Kristovej tváre, je Otcovo svetlo. Požehnanie vidieť Kristovu tvár budeme čoskoro sláviť na Vianoce: Boh sa stal človekom a my naňho môžeme hľadieť.

Preto môžeme uctievať sväté obrazy a osobitným spôsobom ikony: vďaka vteleniu. Obrazom sa neklaniame, stávajú sa oknom či bránou, ktorou môžeme vstúpiť do božského tajomstva a vo veľmi reálnom zmysle sa stretnúť s tým, kto je na nich zobrazený. Napríklad svätá ikona Kristovej tváre predstavuje spôsob, ako môžeme hľadieť na Pánovu svätú ľudskú aj božskú prirodzenosť a cítiť požehnanie, teplo a svetlo jeho tváre.

V Starom zákone sa Áron pri kňazskom požehnaní, ktoré nachádzame v Knihe Numeri, modlí: „Nech ti Pán ukáže jasnú tvár… Nech Pán obráti svoju tvár k tebe a daruje ti pokoj!“

Kristov pokoj, o ktorom svätý Pavol hovorí, že prevyšuje každú ľudskú chápavosť, vychádza z Pánovej jasnej tváre. Jeho prítomnosť nás zohrieva a odháňa smútok spôsobený únavou a skleslosťou.

Okrem potreby pestovať vďačnosť za úžasný dar, že sa Slovo stalo telom, je advent časom, keď máme odohnať všetku vyčerpávajúcu únavu, fyzickú aj duchovnú, a skleslosť, do ktorej ľahko upadáme, keď zabúdame na skutočný význam Vianoc a na to, že sme otrokmi, keď nás upútavajú a sputnávajú zlé správy všade naokolo.

Tomáš z Celana, prvý životopisec svätého Františka z Assisi, ktorému sa obvykle pripisuje zásluha, že vymyslel vianočné jasličky aj s volom a oslom, napísal, že jedným z dôvodov, prečo sa svätý František rozhodol vytvoriť scénu s jasličkami, bol ten, že „vychladla láska sveta ku Kristovi“.

Táto scéna Kristovho narodenia, ktorá je dnes až príliš často dosť nasladnutá a nerealistická, v 13. storočí, keď sa možno ľahšie roztopili zatvrdené srdcia než tie, ktoré neláskavý a nepekný sekularizmus priviedol k cynizmu, podľa legendy spôsobila, že niektorí dokonca videli, ako sa dieťa Ježiš v jasliach hýbe.

Chesterton, ktorý miloval Vianoce ešte viac než Dickens, často písal o kontraste medzi teplom a pohodlím ohňa v dome alebo „útulnosťou“, ako ju nazýval, a dažďom, chladom a snehom, ktoré sú vonku. Ako povedal, Kristus „nie je iba letným slnkom úspešných, ale aj zimným ohňom pre nešťastných“. Kto nemá Kristovo teplo, je viac ako nešťastný. Chlad, ktorý z toho vzniká, mrazí telo aj dušu.

Paradoxne, najmä pre tých, ktorí nemajú radi zimu na severnej pologuli a myšlienku lyžovania, kĺzania sa z kopca na dvoch paliciach, považujú za istý znak duševnej nerovnováhy, je čímsi ako požehnaním zažiť neprítomnosť slnka a chlad, aby im pripomenuli Slnko, ktoré nikdy nezapadá, a zimný oheň Krista, ktorý skutočne zohrieva nešťastných, akými boli pred prvými Vianocami všetci ľudia.

Potvrdzujú to niektoré slová svätého Serafima Sarovského, ruského pravoslávneho svätca, ktorý zomrel v roku 1833. Svätý Serafim prežil väčšinu svojho mníšskeho života ako pustovník v ruských lesoch. Podobne ako u mnohých svätých, jeho svätosť akoby vytvorila súlad s prirodzeným svetom, vzťah, aký bol pred pádom človeka. K pustovni mu chodievala divá zver a raz ho dokonca videli, ako kŕmi z ruky medveďa. Hoci bol pustovník, chodievali za ním, za „starcom“, ako ho volali, ľudia, aby od neho dostali duchovnú múdrosť.

Svätý Serafim povedal: „Boh je oheň, ktorý zohrieva srdce… Preto ak v srdci cítime chlad pochádzajúci od diabla – lebo diabol je studený –, volajme k Pánovi. Príde a dokonalou láskou nám zohreje srdce – a chlad toho, ktorý nenávidí dobro, utečie pred teplom jeho tváre.“

Tieto slová svätého Serafima krásne ilustrujú Áronovo požehnanie, aby sa nám zjavila Božia tvár a Boh nás požehnal. Jeho tvár sa zjavuje v hrejivosti cirkvi, najmä v Eucharistii, kde Kristova reálna prítomnosť odháňa zimu sveta. Preto priťahuje hľadajúcich v rámci „tichej obrody“, ktorá prebieha po celom Západe. Už majú dosť chladu, ktorý im ponúkajú prázdne ideológie a tupý konzumizmus.

V srdci pekla, v samotnom jeho strede, je podľa Danteho ľad. „Diabol je studený,“ hovorí svätý Serafim, čiže blčiaci, lebo to znamená jeho meno. Hriech a nenávisť k Dobru mrazia srdce a tento chlad dokáže roztopiť iba teplo Kristovej tváre, s ktorým sa stretávame v modlitbe a vo sviatostiach.

Počas tohto adventného času sa modlime, aby k nám Pán „obrátil svoju tvár“ a dal nám teplo svojho pokoja.

Z anglického originálu preložil Matúš Sitár.

Páter Benedict Kiely je kňazom ordinariátu Panny Márie vo Walsinghame (pre bývalých anglikánov). Je zakladateľom charitatívnej nadácie Nasarean.org, ktorá pomáha prenasledovaným kresťanom.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.