Si pravoverný? Pusti sa do pápeža

V najvyšších cirkevných kruhoch sa obľúbenou formou kritiky pápeža stali listy. Po kritickom dokumente, ktorý trinásti kardináli (štyria sa od toho neskôr dištancovali) adresovali Františkovi počas biskupskej synody o rodine v roku 2015, mu bol pred dvoma mesiacmi doručený ďalší list. Štyria z 211 členov kardinálskeho zboru v ňom žiadajú pápeža o vyjasnenie piatich formulácií, ktoré sa nachádzajú v posynodálnej apoštolskej exhortácii Amoris Laetitia.

Na tom by nebolo nič pozoruhodné, nebyť niekoľkých zaujímavých okolností. Kolega Jaroslav Daniška, ktorý informoval o obsahu listu, uviedol, že kardináli položili pápežovi päť otázok. K tomu je však potrebné dodať, že od pápeža neočakávali odpovede, v ktorých vysvetlí svoj názor, ale len vyjadrenie „áno“ alebo „nie“. Nepripomína to žalobcov, ktorí chcú obvineného pritlačiť k múru? Nie je to ukážka myslenia, ktoré veci vidí len čiernobielo, vieru chce napasovať do rubrík, schém a tabuliek a nevníma, že cesta k Bohu je o hľadaní, padaní a vstávaní, túžbe srdca, ktorá je hatená našimi nedokonalosťami?   

Ultimatívnymi otázkami sa však nátlak kardinálov nekončí. Pápež na list síce niekoľko týždňov neodpovedal, ale 10. novembra prijal na súkromnej audiencii jedného zo signatárov listu, amerického kardinála Raymonda Lea Burkea. Obsah stretnutia nebol zverejnený, ale o čom sa asi mohli títo dvaja rozprávať?

„Kardináli od pápeža neočakávali odpovede, v ktorých vysvetlí svoj názor, ale len vyjadrenie ,áno´ alebo ,nie´. Nepripomína to žalobcov, ktorí chcú obvineného pritlačiť k múru?“Zdieľať

Napriek tomuto stretnutiu štyria nespokojní kardináli zverejnili obsah listu, aby tak demonštrovali pápežovu pasivitu a vytvorili naňho verejný nátlak. Pritom už najbližší víkend sa uskutoční stretnutie (konzistórium) kardinálov s pápežom, kde bude priestor o veciach diskutovať.

Rovnako ako pri zverejnení listu počas synody, aj aktuálny list prenikol na verejnosť prostredníctvom vatikanistu Sandra Magistera, ktorý sa v minulosti skompromitoval predčasným zverejním Františkovej encykliky Laudato Sì. Porušil tým etické zásady vatikanistov akreditovaných pri Svätej stolici, ktorým sú dôležité dokumenty poskytované v predstihu, ale pod embargom do času oficiálneho zverejnenia. Práve v takomto novinárovi našli Burke a spol. svojho spojenca.  

Pápež nie je atakovaný len v zahraničí, kde existujú početné združenia, inštitúty a alternatívne médiá, ktoré systematicky rozvíjajú protipápežský diskurz. Ikonickou postavou týchto salónov je práve kardinál Burke.

Čosi z týchto postojov už presakuje aj na Slovensko, ktoré sa kedysi hrdilo svojou priľnutosťou k apoštolskému stolcu. A nejde len o malú, no o to hlučnejšiu skupinu diskutérov, ktorá sa – napríklad aj pod článkami na Postoji – dokáže od akejkoľvek témy s nečakanou ľahkosťou prehupnúť k hejtovaniu hlavy cirkvi. Len nedávno mi jeden môj známy kňaz s rozhorčením rozprával, ako sa diskusia na kňazských rekolekciách v jednom dekanáte zvrhla na kritiku Františka.

Americký kardinál Raymond Leo Burke je lídrom nespokojencov s pápežom Františkom. Foto – TASR/AP

Aby bolo jasné – bez vetra sa ani lístok nepohne a pápež si za rozbúrenú hladinu môže aj sám. Bol to on, kto na začiatku mimoriadnej synody biskupov o rodine v roku 2014 povedal: „Po poslednom konzistóriu vo februári 2014, na ktorom sa hovorilo o rodine, mi jeden kardinál napísal: škoda, že niektorí kardináli nemali odvahu povedať niektoré veci kvôli rešpektu k pápežovi, nazdávajúc sa azda, že pápež si myslí niečo iné. Toto nie je v poriadku, nie je to synodálnosť, lebo je potrebné povedať všetko to, čo v Pánovi cítime, že musíme povedať, a to bez ľudských ohľadov, bez bojazlivosti.“ Pápež vyzval k otvorenosti a tá sa dostavila v rozsahu, aký ani sám nečakal.

Zámienky k oprávnenej kritike dávajú aj niektoré jeho vyjadrenia, postoje či rozhodnutia. Zdá sa, že jednou z najväčších personálnych chýb, je vykázanie kardinála Burkea z Vatikánu. Ak by ostal na čele niektorého úradu Rímskej kúrie, bol by súčasťou Františkovho tímu a zohral by užitočnú rolu jeho zdravej a zároveň decentnej protiváhy. Takto z neho pápež nechtiac urobil lídra nespokojencov.

„Od polarizácie nie je ďaleko k rozkolu a od rozkolu k otvorenej schizme.“Zdieľať

V posledných storočiach sme si asi až príliš zvykli na európskych a v posledných desaťročiach aj na teologicky brilantných pápežov, ktorí vedeli nielen, čo chcú povedať, ale aj ako to povedať. S pápežom neeurópanom a neteológom, ktorý veci nevníma z centra, ale z periférie, sa časť cirkvi jednoducho nezžila.

Diskusia a aj kritika vnútri cirkvi je pritom prepotrebná. Ak sa však začne príliš podobať politickým hrám, kde sa objavujú dokumenty, ktoré nielenže rozkývajú stoličky, ale začnú lomcovať aj celou spoločnosťou, čosi nie je v poriadku. Od polarizácie nie je ďaleko k rozkolu a od rozkolu k otvorenej schizme.

Dôvera v prítomnosť Božieho ducha v cirkvi by ani dnes nemala byť len zbožnou frázou. Ak Duch Svätý priviedol kardinálov k tomu, že si naposledy spomedzi seba vybrali kardinála Bergoglia, asi vedel, čo robí. A ak z najbližšieho konkláve vzíde konzervatívna korekcia Františka, tiež to nebude dielo náhody či politikárčenia. Duch veje, kam chce...