Zdieľať
Tweetnuť
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
21. 11. 2016, 11:52

Pápež František reaguje na kritikov: Veci nie sú čierno-biele

Kauzu listu štyroch kardinálov pápežovi nevyriešilo víkendové konzistórium kardinálov, František však poslal odkaz kritikom v rozhovore pre noviny.
Pápež František reaguje na kritikov: Veci nie sú čierno-biele

Pápež František a noví kardináli sedia po konzistóriu v jednom z dvoch minibusov a odchádzajú navštíviť emeritného pápeža Benedikta XVI. (Foto: TASR/AP)

Niektorým uniká, že veci nie sú čierno-biele a že treba rozlišovať v toku života. V tomto zmysle sa vyjadril pápež František na adresu kritikov jeho exhortácie Amoris laetitia.

V závere Roku milosrdenstva poskytla hlava Cirkvi dva rozsiahle rozhovory talianskym katolíckym médiám. V jednom z nich, pre denník Avvenire, sa František dotkol témy Koncilu a milosrdenstva. (slovenský preklad TU).

„Cirkev jestvuje iba ako nástroj komunikovania Božieho milosrdného plánu pre ľudí. Počas koncilu Cirkev cítila zodpovednosť, aby bola živým znakom Otcovej lásky vo svete. V Lumen gentium sa vrátila k základom, k evanjeliu. To posúva os kresťanstva preč od istého druhu legalizmu, ktorý môže byť ideologický, smerom k osobe Boha, ktorý sa stal milosrdenstvom skrze vtelenie svojho Syna.

Niektorým stále uniká táto pointa,“ povedal František na kritiku voči dokumentu Amoris laetitia, „…vidia veci čierno-bielo, hoci sme povolaní rozlišovať v priebehu života. Hovorí nám to koncil, avšak historici vravia, že musí prejsť celé storočie, aby bol koncil riadne asimilovaný do tela Cirkvi… sme v polovici.“

Toto vyjadrenie pápeža Františka prichádza pár dní po tom, čo štyria kardináli zverejnili list, v ktorom ho žiadajú o vyjasnenie niektorých bodov v dokumente Amoris laetitia. Kardináli považujú za dôležité dostať odpovede na päť otázok, ktoré sa týkajú najmä prístupu rozvedených k sviatostiam.

Neoficiálnym hovorcom kritikov Amoris laetitia je americký kardinál Raymond L. Burke. Ten minulý týždeň uviedol, že veriaci aj kňazi sú pre sporné body dokumentu zmätení a diecézy majú odlišné smernice.

„Máme jeden typ smerníc pre jednu diecézu, ktorá napríklad hovorí, že kňazi majú v spovednici úplnú voľnosť, ak uznajú za potrebné, umožniť prístup k sviatostiam osobe, ktorá žije v cudzoložnom vzťahu a mieni v ňom pokračovať. Kdežto v inej diecéze platí, čo je v súlade s cirkevnou praxou, že kňaz môže poskytnúť takéto povolenie tým, čo sa zaviažu, že budú vo zväzku žiť cudne ako brat a sestra a sviatosti prijmú v mieste, kde nehrozí pohoršenie.“

Bývalý šéf cirkevnej justície Burke je presvedčený, že by malo prísť vyjasnenie zo strany pápeža.

Pápež František vynechal stretnutie s kardinálmi pred slávnostým konzistóriom. Raz tak urobil aj jeho predchodca Benedikt XVI. (Foto: TASR/AP)

Hnev či obava?

Hoci pápež František na list kardinálov dva mesiace neodpovedal, skupinu nespokojencov neignoruje. Kardinála Burkeho osobne prijal 10. novembra, obsah stretnutia však nebol medializovaný.

Na druhej strane, existujú indície, podľa ktorých sa Františkovi prístup štvorice kardinálov nepáči. Americký vatikanista Edward Pentin informoval, že jeho zdroje z Domu svätej Marty hovoria, že pápež sa veľmi hnevá a vôbec nie je šťastný.

Niektorí komentátori vidia súvislosť medzi kauzou „list“ a rozhodnutím pápeža Františka nezvolať stretnutie kardinálov v predvečer sobotného konzistória, na ktorom sa ustanovujú noví kardináli.

Na tradičnom stretnutí kardinálov sa zvyknú pápeži rozprávať s kardinálmi o problémoch Cirkvi. Takéto stretnutie pritom bolo pred obidvoma konzistóriami Františkovho pontifikátu (február 2014 a február 2015), pripomína National Catholic Register.

Vynechanie stretnutia nie je zase úplnou výnimkou. Benedikt XVI. tak urobil pri poslednom konzistóriu v novembri 2012, zvyšným štyrom kreovaniam kardinálov však predcházalo aj tradičné stretnutie. Vatikán neposkytol oficiálne dôvody zrušenia pred tohtoročným konzistóriom.

Téma Františka zrejme naozaj trápi, čo jemne naznačil na samotnom konzistóriu v Bazilike sv. Petra. „Áno, medzi nami, v našich komunitách, na našich stretnutiach vírus polarizácie a nepriateľstva ovplyvňuje náš spôsob myslenia, cítenia a konania,“ povedal vo svojom príhovore.

„Nie sme imúnni od tohto postoja a musíme byť na pozore, aby neovplyvnil naše srdce a nenarúšal bohatstvo a univerzalitu Cirkvi, ktorej sa dotýkame aj na tomto kardinálskom kolégiu," dodal. 

Odporúčame