V Poľsku sa pred súd postavil tarnovský biskup Andrzej Jeż. Podľa poľských médií čelí obvineniu, že dlho váhal s nahlásením dvoch kňazov, ktorí sa dopustili sexuálnych deliktov na maloletých.
V Poľsku platí od júla 2017 zákon, podľa ktorého je povinnosťou bezodkladne oznámiť informácie o sexuálnom zneužívaní maloletých orgánom činným v trestnom konaní. Tento zákon sa vzťahuje na každého vrátane cirkevných hierarchov, teda biskupov.
Ak súd uzná biskupa za vinného, hrozí mu až trojročný pobyt za mrežami.
Prokuratúra tvrdí, že biskup mal dôveryhodné informácie o dvoch kňazoch, ktorí sexuálne zneužívali deti mladšie ako 15 rokov. V jednom prípade začala diecéza interné vyšetrovanie proti kňazovi Stanisławovi P. ešte v roku 2000, teda pred 26 rokmi. Rozhodnutie o prepustení duchovného z klerického stavu bolo prijaté v roku 2013. Biskup však prokuratúru o činoch duchovného informoval až v roku 2020. Tento kňaz obťažoval 95 detí v 11 farnostiach, v ktorých pôsobil, a 77 sexuálne zneužil.
V druhom prípade sa mal kňaz Tomasz K. dopustiť sexuálnych deliktov v roku 2019. Biskup jeho konanie ohlásil v roku 2021.
Diecéza kňazov nahlásila až po tom, ako ukončila interné vyšetrovanie a k prípadu sa vyjadril Vatikán. Podľa prokurátora to však mal biskup urobiť hneď.
Obžaloba poukazuje na to, že ak by bola diecéza prípad nahlásila skôr, v prípade kňaza Stanisława P. by v niektorých prípadoch nedošlo k premlčaniu. V prípade druhého kňaza sa ešte súd nezačal pre zlý zdravotný stav obvineného.
Dianie na okresnom súde v Tarnove sledoval aj portál OKO.press. Podľa neho biskup na súde vyhlásil, že je „obžalovaný za horlivosť“. „Ak by som vec prokuratúre nenahlásil vôbec, celý tento proces by neexistoval,“ tvrdí 63-ročný Jeż, ktorý stojí na čele diecézy už 14 rokov.
Pred súdom vinu poprel. „Pedofília je zavrhnutiahodná a treba proti nej bojovať s maximálnou rozhodnosťou. Je to hriech, z ktorého sa cirkev musí očistiť.“
Podľa portálu biskup pred súdom desiatky minút vysvetľoval argumenty, že ako biskup sa o všetkom dozvedel ako posledný a o prípadoch pedofílie dlho nevedel. Keď sa k nemu správa o spomenutých kňazoch dostala, chcel ich dať najprv preveriť Vatikánu. Na analýzu Svätej stolice čakal rok.
Podľa portálu práve tu spočíva kľúčový rozpor, o ktorý sa obžaloba opiera.
Prokurátor Marcin Stępień uvádza, že biskup mohol súbežne informovať Vatikán aj orgány činné v trestnom konaní. Podľa prokurátora čakanie biskupa pre 23 obetí znamená, že stratili možnosť domáhať sa spravodlivosti pred súdom. Prokurátor taktiež tvrdí, že ak by biskup informoval štátne orgány bezodkladne, dnes by toto súdne pojednávanie nebolo.
Zaujímavosťou je, že jeden z obhajcov biskupa je Zbigniew Czesław Ćwiąkalski, ktorý bol v rokoch 2007 až 2009 ministrom spravodlivosti a generálnym prokurátorom v Poľsku.
Biskup Andrzej Jeż sa bránil aj nevedomosťou a nedostatkom osobnej účasti na prípadoch pedofílie, keďže v roku 2015 vymenoval delegáta pre ochranu maloletých, ktorý má v diecéze tieto prípady vyšetrovať a riešiť a má plnú autonómiu, teda biskupa o tom ani nemusí informovať.
Trdil takisto, že diecéza sa snažila kontaktovať obete a povzbudzovať ich k nahláseniu veci polícii, no tie to vraj odmietali zo strachu pred ostrakizmom v prostredí, v ktorom žijú.
Diecézny biskup argumentuje aj tým, že netušil o novele zákona z júla 2017, ktorá zaviedla povinnosť „bezodkladne“ informovať o pedofílii.
Podľa televízie TVN 24 pred súdom vystúpila aj žena, ktorá sa stala obeťou jedného kňaza a potom jej ublížil iný, ktorý s prípadom nesúvisí.
„Konečne, konečne. Tridsaťsedem rokov amnézie, tridsaťsedem rokov, rozumiete?“ povedala pobúrene pred súdnou sieňou. „Je to silná tragédia pre toľko dospelých žien, ktoré ako malé dievčatá zažili sexuálne násilie a znásilnenie. Nech to svet konečne počuje,“ dodala.
Televízia upozorňuje, že novela zákona o okamžitom nahlasovaní pedofílie mala spočiatku nejasný výklad. Preto Poľská biskupská konferencia v roku 2019 vydala usmernenia, v ktorých zdôraznila, že článok 240 (trestného zákonníka, pozn. red.) sa vzťahuje na každého duchovného, povedala hlava tarnovskej diecézy.
Biskup Jeż argumentuje aj tým, že kňaz z prvého prípadu väčšinu zločinov spáchal na Ukrajine a nie je si istý, či by mali byť stíhané v Poľsku. Dodal, že kúria ich však nahlásila pre nedostatočnú reakciu orgánov činných v trestnom konaní a „dokonca v rozpore s názormi mnohých právnikov“.
Tarnovský súd v novembri 2024 požiadal Najvyšší súd, aby prípad postúpil inému súdu. Argumentoval, že miestni sudcovia poznajú biskupa z každoročných vianočných stretnutí, ktoré často viedli k blízkym a osobným vzťahom. To by mohlo vyvolať pochybnosti o nestrannosti a objektívnosti.
Najvyšší súd ale túto žiadosť zamietol. Podľa neho blízke vzťahy nie sú dôvodom na podanie takéhoto návrhu a sudcovia by mali byť schopní rozhodnúť spravodlivo.
Po zamietnutí návrhu súdu sa malo súdne konanie v Tarnove začať v apríli 2025, ale pre chorobu sudcu bolo pojednávanie odročené. Nakoniec bol prípadu pridelený iný sudca.
K súdnemu procesu vydala stanovisko aj Tarnovská diecéza, v ktorom viac-menej zhrnula to, čo biskup povedal pred súdom. Okrem iného sa v stanovisku píše, že „pri posudzovaní vyššie uvedených otázok je taktiež dôležité mať na pamäti, že každý biskup podlieha aj predpisom vyplývajúcim z cirkevného práva, preto boli kroky, ktoré podnikol biskup Jeż vykonané v rámci platných cirkevných predpisov. V spolupráci s vyššími cirkevnými autoritami, ako je napríklad vatikánske Dikastérium pre náuku viery, dôsledne plnil svoje povinnosti a podnikol všetky potrebné kroky po prijatí oznámení o trestných činoch proti maloletým. Zároveň vás uisťujeme, že všetky prípady, ktoré nám boli nahlásené, sú vyšetrené a riešené s náležitou starostlivosťou“.
Biskup Andrzej Jeż pôsobí v Tarnove od roku 2009, najprv bol pomocným biskupom a od roku 2012 diecézu vedie. Táto diecéza patrí v Poľsku medzi väčšie, známa je ako jedna z najaktívnejších aj najkonzervatívnejších v celej krajine. Diecéza sa stále teší aj vysokému počtu duchovných povolaní.