Slovo kňaza Slnko za mrakmi

Chvíľami to vyzeralo tak, že vie viac ako všetci ostatní. Toto správanie sa osobitne prejavovalo v tých epizódach (ako nám to zaznamenali evanjeliá), v ktorých sú súčasťou príbehov zosnulé osoby.

Známy je príbeh vzkriesenia Jairovej dcéry, keď okolostojacim povedal, že „dievča neumrelo, ale spí“. Tam evanjelista poznamenal, že Ježiša všetci vysmiali. Bolo to logické. Prísť ku mŕtvemu človeku s postojom, že len zaspal, pôsobí zvláštne. Možno by sme takéto vysvetlenie ponúkli dieťaťu, ktoré ešte nedokáže vnímať realitu, ale u dospelého očakávame, že rozdiel medzi životom a smrťou a najmä jej dôsledky chápe.

Podobný scenár sa opakuje aj v príbehu o vzkriesení Lazára. V tomto prípade Ježiš síce nehovorí, že spí, ale káže odvaliť po štyroch dňoch od pochovania náhrobný kameň, čím vyvolá rozruch. Všetkým je zrejmé, že Lazár je predsa mŕtvy. Niektorí možno chápali, že sa snaží urobiť pre jeho príbuzných za každú cenu niečo pozitívne, ale otvárať hrob po štyroch dňoch – to už prehnal.

Oba prípady majú spoločnú jednu vec: má sa ukázať veľká Božia moc – jeslnko spoza mrakov, ktoré je silnejšie ako akákoľvek tma.

Na lepšie pochopenie si pripomeňme Ježišove slová, ktorými komentuje správu o Lazárovej chorobe a smrti: „Táto choroba nie je na smrť, ale na Božiu slávu.“

Aj keď je neistota každodennou skúsenosťou, nemali by sme rezignovať na úsilie niečo zmeniť. 

Každý, kto sa v živote snaží niečo napraviť, uzdraviť či zmeniť, dobre vie, že sa nachádza tak trocha v chúlostivej situácii, lebo premena nikdy nie je úplne v ľudských rukách. Sú veci, ktoré jednoducho ovplyvniť nedokážeme. Keď ochorieme, navštívime lekára, ktorý predpíše lieky. Ak jeho slová berieme vážne a budeme ich užívať poctivo podľa predpisu, aj tak presne nevieme, či liečba zaberie alebo nie. Máme veľkú nádej, možno veľkú pravdepodobnosť, ale nie istotu. Pri takýchto premenách neplatí matematika, že ak urobíš A, dosiahneš B. Možno sa k nemu dopracuješ, ale možno ani nie.

Aj keď je neistota každodennou skúsenosťou, nemali by sme rezignovať na úsilie niečo zmeniť. Rezignovať znamená vzdať sa a ten, kto sa vzdáva, stráca motiváciu napredovať a žiť. Je veľa ľudí, ktorí sú natoľko ubití rôznymi skúsenosťami, že viac živoria, ako žijú.

Ježiš však hovorí, že choroba a iné ťažkosti nie sú na smrť, ale na Božiu slávu. To neznamená, že každá choroba sa musí skončiť fyzickým uzdravením. Ale v každej chorobe je možné vnímať Božiu moc na svojom živote, čo nie je málo.

Je to osvedčená ľudská skúsenosť. Zlé veci, ktoré sa stanú, často nemusia viesť k rezignácii a ku koncu, ale môžu byť začiatkom niečoho nového. Fyzické zlo, s ktorým sa tak často stretávame, naša skúsenosť s ním, to všetko môže byť silným impulzom pre vnútorný duchovný život, pre lepšie sebapochopenie, ale aj pre väčšiu túžbu po zjednotení sa s naším Stvoriteľom a Vykupiteľom.

Ak môžu byť zlé veci na Božiu slávu, tak to neznamená, že utrpenie máme vyhľadávať. Buďme si však vedomí, že aj v takejto chvíli sa na mojom živote môže prejaviť Božia moc, a to takým spôsobom, že ma to prekvapí, naplní údivom a láskou či vďačnosťou.

Keď Židia videli vzkrieseného Lazára, bola to senzácia, ale najmä sa mohli na vlastné oči presvedčiť o Božom zásahu, o Božej moci. Naozaj platí, že jemu nič nie je nemožné. Akékoľvek zlo nemusí viesť ku koncu, ale skúsenosť s vlastnou obmedzenosťou a bezmocnosťou môže byť začiatkom iného prístupu k životu, ktorý sme dostali ako dar.

Toto vedomie Božej moci a prítomnosti je dôležité nielen vo vzťahu k jednotlivcom, ale aj spoločenským udalostiam, pri ktorých máme pocit bezmocnosti a zla, ktoré rastie, a nevieme ho zastaviť. Takto vnímame vojnové konflikty, informácie o korupcii či neetickom správaní niektorých osôb vo verejnom priestore.

Ježiš vzkriesil Lazára. Aj my očakávame vlastné vzkriesenie, ktoré potvrdí, že život zjednotený s Pánom je vždy silnejší. Boh vstupuje do ľudských dejín, aby sme už teraz vnímali jeho moc, jeho dosah na premeny, ktoré nie sú v našich rukách. Som si istý, že Božím zásahom sa končia vojny a nastoľuje sa spravodlivosť, a to najmä v situáciách, keď sme my ľudia už bezmocní a vzdávame to.

Za mrakmi je vždy kdesi ukryté slnko, ktoré je silnejšie ako tma. Nezabudnime na to.