Zmeniť svet nestačí Najviac zmeníme, keď sa budeme usilovať o osobnú svätosť

Moja generácia, generácia Z, má momentálne už asi desať rokov od promócie, na ktorej obvykle počúva nejakú obmenu toho istého posolstva: choďte a zmeňte svet. Každý však zmeniť svet nemôže. A možno stojí za úvahu, či by každý mal. Príkaz zmeniť svet predpokladá určitý utilitaristický kalkul: pokús sa maximalizovať čo najväčšiu zmenu pre čo najväčší počet ľudí. Mnohí sa o to pravidelne pokúšajú a neuspejú. Kde ffffia?

Hneď po promócii som odchádzala z omše v jezuitskej bazilike a pri východe som si všimla prišpendlený letáčik. Pod fotografiou vtedy blahoslaveného Carla Acutisa boli slová: „Aj ty sa môžeš stať svätým.“ Kontrast medzi týmito dvoma výrokmi bol veľmi nápadný. „Môžeš sa stať svätým“ je niečo radikálne iné než „aj ty môžeš vyriešiť svetové problémy“. Prvý výrok vyjadruje čosi univerzálne a dosiahnuteľné, druhý síce nie je sám osebe nepravdivý, ale vyjadruje čosi, čo nie je cieľom života a ani to nie je pre väčšinu z nás dosiahnuteľné.

Svätí naozaj zmenili svet, no primárne v dôsledku vlastnej oddanosti Kristovi. Svoju vieru prežívali v transcendentáliách krásy, dobra a pravdy, ktoré sú Osobou. Kresťania nie sú povolaní zmeniť svet, ale snažiť sa o svätosť – a dovoliť Bohu, aby on skrze nich menil svet. Ako vyhlásil Druhý vatikánsky koncil v dogmatickej konštitúcii Lumen gentium o cirkvi, svätosť nie je iba pre kňazov a pár snaživcov: „Na zjednotenie s Kristom, ktorý je svetlo sveta, od ktorého pochádzame, skrze ktorého žijeme a ku ktorému smerujeme, sú povolaní všetci ľudia.“

Svätý Irenej nám pripomína, že Božou slávou je človek, ktorý žije naplno. Podstatou prežívania života naplno je snaha o svätosť. V modernom svete to však neodmysliteľne znamená ísť proti prúdu, ktorý je nielen agnostický, čo sa týka svätosti, ale vo všeobecnosti aj nepriateľský voči radikálnemu zameraniu sa na Boha, ktoré svätosť predpokladá.

Úplne oddať svoj život čomukoľvek nepredstavuje životný štýl dnešného sveta. Klasický svet lepšie chápal a možno aj podporoval úprimnú snahu odhodlanej a neúnavnej duše. No Božie povolanie pre nás, ešte i dnes, bolo vždy takéto. Svätí sú zjednotení vo vášni nasledovať Božiu vôľu. Práve z nej vyplývali ich činy, ktoré menili svet.

Napriek modernému nepriateľstvu k učeniu cirkvi nachádza posolstvo o svätosti nový život na nečakaných miestach najmä u mladšej generácie. V Španielsku sa napríklad nedávno objavilo niekoľko veľmi plodných príkladov verejných osôb, ktoré vážne a otvorene prijali výzvu na svätosť. Minulý rok napríklad španielsky model a influencer na sociálnych sieťach Pablo Garna oznámil rozhodnutie vstúpiť do seminára, ako aj influencer na TikToku, Juan Manasa. Álvaro Ferraro, podnikateľ, ktorý pred tridsiatkou založil štyri firmy, opustil svoj profesionálny život a vydal sa na cestu kňazstva. „Mojím jediným snom a túžbou,“ povedal, „je byť svätým.“

Takéto verejné osobnosti, ako i náš „mileniálsky“ svätý, Carlo Acutis, sú presne tie príklady, ktoré sú potrebné na roznietenie spásonosných kontrakultúrnych ašpirácií v ére roztržitosti a priemernosti na požiadanie.

Títo ľudia, vplyvní v súčasnej kultúre, sú presvedčiví, lebo vo svojom svetskom živote spôsobujú radikálnu zmenu, ale i preto, že sú celkom zjavne normálni. Nie sú to mlčanliví mnísi, ktorí sa každý deň modlia na akomsi vzdialenom vrchu. Ako často hovorieva biskup Barron: „Svätý je ten, kto vie, že je hriešny.“ Preto potrebujeme ľuďom pomôcť pochopiť, že svätci, podobne ako hrdinovia, nie sú vzorom dokonalosti, ale príkladom normálnej ľudskej snahy o svätosť.

Ďalšie posolstvo, ktoré rezonuje v mojej generácii, je to, že svätí sú tí, ktorí z celého srdca uverili, že môžu byť vykúpení zo svojich hriechov. Poznanie, že Boh človeka hlboko miluje, že ho Kristus vykúpil a je stvorený pre nebo, je liekom na plané sľuby sveta. Stretla som sa s mnohými mladými ľuďmi, ktorí sú presvedčení, že sú skutočne nehodní milosrdenstva. Preto je na obyčajných katolíkoch, aby hlásali a stelesňovali realitu Kristovho milosrdenstva, aby tak bolo jasné, že žiaden hriech nie je taký mocný, aby boli pokánie a snaha o svätosť nedosiahnuteľné.

Pravda, svätí nám pripomínajú, že niektoré z najkrajších príbehov sa začínajú vtedy, keď je život v troskách: vo väzení, v nemocnici, v hlbokom žiali či vo vojne. Napokon, práve v Osvienčime ponúkol svätý Maximilián Kolbe život za iného väzňa a na úteku pred nacistami napísal Dietrich von Hildebrand niektoré zo svojich najplodnejších úvah o kráse a chráme.

Kristus píše pre každého z nás krásny príbeh. Svätí sú tí, ktorí sa odvážia tento príbeh žiť, úplne sa vylejú v láske – a nijako sa netrápia tým, že sa majú snažiť „vziať život do vlastných rúk“ –, lebo práve tento dar je zmyslom života.

Posolstvo, ktoré moja generácia najviac potrebuje počuť, nie je „Choďte a zmeňte svet“, ale čosi skromnejšie a zároveň náročnejšie: „Choďte, staňte sa svätými a ostatné nechajte na Boha.“

 Z anglického originálu preložil Matúš Sitár.

Kristen Ziccarelli je spisovateľka, ktorá žije vo Washingtone D. C.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.