Objatie svätých Petra a Andreja

Ikona bratov a apoštolov Andreja a Petra v spoločnom objatí sa nachádza v plenárnej sále Sekretariátu pre jednotu kresťanov v Ríme a je darom patriarchu Atenagorasa (1886 – 1972) pápežovi Pavlovi VI. (1897 – 1978) z roku 1964. Pripomína ich historické stretnutie z 5. januára 1964 v Jeruzaleme, kde sa po prvý raz po vyše 1000 rokoch rozštiepenia opäť navzájom stretli najvyšší predstavitelia východnej a západnej cirkvi. Peter symbolizuje Rímsku cirkev a vlastne celú západnú cirkev. Andrej je symbolom východnej cirkvi. Obidvaja spolu stelesňujú jednotu Cirkvi Ježiša Krista a tým spoločenstvo východných a západných kresťanov.

Keď sa obidvaja bratia vo svojom rodnom meste Betsaide pri Genezaretskom jazere venovali svojmu povolaniu, rybolovu, a mali stretnutie s Ježišom, ktoré malo od základu zmeniť ich život, ani netušili, že by sa niekedy mali stať symbolmi. (Mt 4,18-20; Mk 1,16-20; Jn 1,35-42) Symbolmi sa stali počas dlhej historickej cesty, ktorá bola často všetkým iným, len nie bratským spoločenstvom cirkví.  

Petra stretáme často v spisoch Nového zákona. Od Ježiša dostal meno Kéfas (skala). (Mk 3,16; Jn 1,42) Bol hovorcom kruhu učeníkov a po Ježišovom zmŕtvychvstaní jeho najvýraznejšou postavou. Po Veľkej noci pôsobil v Jeruzaleme. Stretáme ho aj v Antiochii, meste, v ktorom sa mladá Cirkev otvorila pohanom. (Gal 2,11nn) Dva listy Nového zákona vznášajú nárok, že ich napísal Peter. Podľa dobre dosvedčenej tradície Peter zomrel mučeníckou smrťou počas prenasledovania za cisára Nera v roku 64 alebo 67 v Ríme. Ako jeho učiteľ bol ukrižovaný – na vlastné želanie a pretože sa nepovažoval za hodného podstúpiť rovnakú smrť ako Ježiš – hlavou nadol. Preto je nad Petrom namaľovaný kríž, na ktorom je dlhší priečny trám umiestnený dole a kratšia nožná opora hore. Nápis pod krížom ho označuje „Peter Prvý“.

Ikona Objatie sv. Andreja a sv. Petra. Foto: archív.

Andrej patril ku kruhu učeníkov Jána Krstiteľa. Na skôr náhodný Jánov postreh ho opustil a pripojil sa k Ježišovi. (Jn 1,35-42) Podarilo sa mu presvedčiť aj svojho brata, aby nasledoval Ježiša. Obidvom Ježiš oznámil, že z nich urobí „rybárov ľudí“ v službe Božieho kráľovstva. (Mt 4,18-22; Mk 1,14-20) O ďalšej Andrejovej životnej ceste sa dozvedáme z „Andrejových skutkov“. Podľa tohto spisu Andrej kázal evanjelium južne od Čierneho mora v spodných podunajských štátoch a napokon v Grécku, kde 30. novembra roku 60 podstúpil na príkaz miestodržiteľa Aegeatesa mučenícku smrť na kríži so šikmými ramenami (tvar X). Tento kríž, ktorý bol neskôr nazvaný Andrejovským krížom, je možné vidieť na ikone nad apoštolom. Nápis pod krížom ho nazýva „Andrej Prvopovolaný“.

Keď cisár Konštantín urobil z mesta Byzancie v roku 330 hlavné mesto ríše namiesto Ríma, vznikla legenda, že Andrej bol jeho prvým biskupom. Vychádzajúc z pasáže Jánovho evanjelia, z ktorej vyplýva, že Ježiš povolal Andreja ako prvého z obidvoch bratov, sa odvádzalo prednostné postavenie biskupa Byzancie, neskoršieho Konštantínopola. Tento nárok sa stal zárodkom stáročnej rivality medzi metropolami Rímom a Konštantínopolom. Rivalita viedla k odcudzeniu medzi východnou a západnou cirkvou a napokon k rozštiepeniu Cirkvi.  

Nariadením Druhého vatikánskeho koncilu (1962 – 1965) je urobiť všetko pre to, aby sa ukončilo rozštiepenie Cirkvi. Stretnutie pápeža Pavla VI. a patriarchu Atenagorasa I. v Jeruzaleme znamenalo oficiálnu hrubú čiaru za dlhou, často nepriateľskou koexistenciou katolíckeho a pravoslávneho kresťanstva a začiatok nových vzťahov. Nástupca na stolci apoštola Petra a nástupca na stolci apoštola Andreja pristúpili k sebe a objali sa. Odteraz sa mal viesť bratský a vzájomným rešpektom voči tradícii toho druhého nesený „dialóg lásky“ s cieľom dosiahnuť jednotu Cirkvi. Znamením toho je ikona, ktorá ukazuje Andreja a Petra, ako sa po dlhých rokoch oddelenia a odcudzenia stretnú a srdečne sa objímu. Ježiš požehnáva z neba nadol apoštolských bratov, ktorí opäť našli cestu k sebe. Andrej a Peter sú navzájom zviazaní ako telesní bratia. Ešte hlbšie ich však spája viera v Ježiša.  Ako bratia vo viere nasledovali Ježiša a ohlasovali ho ako svojho Pána. Obidvaja sa stali podobnými svojmu Pánovi v smrti na kríži a skrze to vošli do jeho večného kráľovstva. (2Pt 1,11)

Objatie Petra a Andreja je príkazom a varovaním západnej a východnej cirkvi, aby sa pozerali na to, čo ich spája: ich viera v Ježiša, jeho výzva, aby ho nasledovali a stali sa rybármi ľudí. Ježiš požehnáva Petra a Andreja. S apoštolmi požehnáva aj cirkvi, ktoré vznikli skrze kázania obidvoch bratov, a poveruje ich: „Ako ty, Otče, vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás jedno, aby svet uveril!“ (Jn 17,21)