Medzi administratívou Donalda Trumpa a vatikánskou diplomaciou to vrie. Zo strany USA dokonca padla zmienka o avignonskom zajatí pápežov, čo Vatikán vníma ako vyhrážku.
Pápež Lev XIV. už od začiatku svojho pontifikátu viackrát priamo aj nepriamo kritizoval kroky amerického prezidenta Donalda Trumpa. Kritizoval napríklad vojnu proti Iránu či masové deportácie migrantov z USA. Postoj prezidentskej administratívy k migrantom kritizovali aj katolícki biskupi v USA.
Podľa amerického denníka The Free Press si po januárovom prejave Leva XIV. k diplomatom Pentagón predvolal vtedajšieho nuncia v USA kardinála Christopha Pierra. Tento krok je považovaný za bezprecedentný, keďže nie je známe, že by sa bol nejaký vatikánsky predstaviteľ niekedy predtým zúčastnil na takomto stretnutí priamo v Pentagóne. Americkí predstavitelia nunciovi tlmočili nesúhlas s prejavom hlavy cirkvi.
Zistenia portálu The Free Press overoval aj portál The Letters from Leo. Ten zistil, že predstavitelia Vatikánu boli dianím v Pentagóne natoľko znepokojení, že odložili plány pápeža na návštevu USA, o ktorej sa uvažovalo.
Portál opisuje, ako si v januári námestník ministra obrany pre politiku Elbridge Colby predvolal kardinála Christopha Pierra, vtedajšieho nuncia v USA, a predniesol mu ostré výhrady. Colby povedal nunciovi, že USA majú vojenskú silu urobiť vo svete čokoľvek, čo chcú, a Katolícka cirkev by sa mala radšej postaviť na ich stranu.
Keď sa napätie stupňovalo, nemenovaný predstaviteľ USA údajne siahol po odkaze na avignonské pápežstvo, keď francúzska koruna násilím podriadila rímskeho biskupa svojej vôli. Neexistuje žiadny verejný záznam o tom, že by sa bol nejaký vatikánsky predstaviteľ niekedy zúčastnil na stretnutí v Pentagóne, a už vôbec nie o tom, že by sa bol vysoký americký predstaviteľ vyhrážal pápežovi vyhliadkou na americké zajatie.
Informácie získal novinár Ferraresi od vatikánskych a amerických predstaviteľov, ktorí boli o stretnutí v Pentagóne informovaní.
Colbyho tím rozobral pápežov januárový prejav o stave sveta vetu po vete a interpretoval ho ako nepriateľský odkaz namierený priamo proti administratíve prezidenta Trumpa. Najviac ich nahnevalo Levovo vyhlásenie, že diplomaciu, ktorá podporuje dialóg a hľadá konsenzus medzi všetkými stranami, nahrádza diplomacia založená na sile.
Pentagón túto vetu interpretoval ako kritiku Trumpovho tvrdenia, že USA majú byť dominantnou silou na západnej pologuli. Kardinál údajne v miestnosti len mlčky sedel a Svätá stolica odvtedy zo svojich postojov neustúpila.
Lev XIV. tiež údajne odmietol pozvanie prezidenta Trumpa aj viceprezidenta Vancea do USA. Americká administratíva sa veľmi snažila, aby pápež do krajiny pricestoval. Vatikán pozvanie pre pápeža zvažoval, no potom ho odložil na neurčito pre nezhody s USA v oblasti zahraničnej politiky a pre odpor amerických biskupov proti masovým deportáciám migrantov.
Jeden z vatikánskych úradníkov pre The Free Press potvrdil, že administratíva prezidenta Trumpa sa všetkými možnými spôsobmi usilovala, aby pápež pricestoval do USA ešte v tomto roku.
Napätie medzi USA a Vatikánom narástlo až do takej miery, že prvý americký pápež odmietol pozvanie Donalda Trumpa na oslavu 250. výročia založenia USA. Americké médiá si všímajú, že pápež na Deň nezávislosti, ktorý pripadá na 4. júla, nepôjde do rodnej krajiny, ale na ostrov Lampedusa.
Tento ostrov je bránou do Európy pre severoafrických nelegálnych migrantov, ktorí riskujú všetko, aby sa dostali na starý kontinent. Médiá konštatujú, že žiadny pápež si nikdy nebol viac vedomý toho, čo tento dátum pre USA znamená, ako Lev XIV. Ten si 4. júl na návštevu ostrova Lampedusa nevybral vôbec náhodou.
Portál Mediaite cituje predstaviteľa Vatikánu, ktorý sa dokonca vyjadril, že pápež rodnú krajinu pod vedením Donalda Trumpa nenavštívi vôbec.
Biely dom vo vyjadrení pre The Free Press uviedol, že opis stretnutia je „značne prehnaný a skreslený“. Ministerstvo vojny zas reagovalo, že stretnutie sa uskutočnilo v duchu vzájomného rešpektu a bolo konštruktívne.