Slovo kňaza Vôňa čerstvo upečenej viery

Odvalený kameň nemusí kričať. Stačí, že prehovoril.

Kameň, ktorý našla Mária Magdaléna, oslobodzuje náš život od banality a živorenia. Ak by sme mali život s perspektívou hrobu zavaleného kamennou doskou, stane sa absurdným. A je jedno, ako sme ho prežili.

Predstavme si čestného, pokorného, dobrého a milosrdného človeka. Skončí v hrobe, kde sa rozloží jeho telo. Rovnako ako zlodej, násilník či niekto nespravodlivý. Toto robí zo života neužitočnú epizódu.

Kameň, ktorý funebráci uložili na hrob, akoby nechával zabudnúť na všetko úsilie dobra a nechal víťaziť zlo. Ak je však kameň odvalený, prichádza do hrobu nové svetlo. Prináša ho Otcova láska, ktorá vzkriesila jeho Syna.

Vtedy sa životnou pravdou stáva láska, silnejšia ako smrť. Takto získavame istotu, že sa dá žiť navždy. Potvrdzujú sa Ježišove slová, že pre neho je smrť iba spánkom. Ostatní ho vtedy vysmiali. Verili v smrť a jej cynizmus. Ježiš verí v život a budúcnosť.

Kto prijal jeho pohľad, vidí aj zdanlivo duchovne mŕtvych ľudí – deklasovaných, závislých, zlomených – ako tých, ktorí iba spia a čakajú na prebudenie zo spánku.

Toto prebudenie potrebujú aj apoštoli. Nečakajú na pracovníkov pohrebnej služby. Symbolicky si na hrob mŕtvej viery sami položia kameň – to sú tie zatvorené dvere a vlastný strach. Ježiš ich príde prebudiť.

Kto prijal jeho pohľad, inak pozerá aj na veľkonočné vajce z prúteného košíka. Hladný na vajce pozerá ako na budúcu praženicu. O pol hodiny bude po ňom a hlad bude zahnaný. Niekto iný vo vajíčku vidí kultúrne obohatenie – kraslicu. Vyfúkne ho a ozdobí, aby mu skrášľovalo veľkonočné obdobie. Až kým sa nerozbije, keď spadne.

Podnikavejší by dal vajíčka pod sliepky, aby raz mal veľkú farmu s kurčatami a on na tom dobre zarobil. Ten posledný má pohľad dlhodobej perspektívy. Verí v silu života, ukrytého pod bielou škrupinkou.

Aj na Ježišov príbeh sa dá pozerať z viacerých perspektív. Členovia rímskej armády, ktorí ho zosmiešnili a mučili, verili v hrubú silu. Nemala dlhé trvanie. Po Ježišovom vzkriesení sú riadne zmätení a on sa pre nich stáva nepríjemnejším ako za života. Keď sa úplatkami snažia zmeniť beh dejín, vyzerajú smiešne ako ľudia, ktorí chcú ráno rozkázať slnku, aby nevyšlo…

Iná skupina môže na Ježiša pozerať kultúrnou optikou. Skrášli si jarné obdobie veľkonočným košíkom a oblievačkou. Tak ako mi hovoria deti v škole, že pre týchto ľudí sa Veľká noc skončila už v pondelok.

Kto sa stretol so Vzkrieseným, ktorý mu pomohol odvaľovať kamene z vlastných hrobov, ten sa teší na symbolických päťdesiat dní veľkonočnej radosti. Spolu so ženami, ktoré utekajú od hrobu. Spolu s Tomášom a jeho priateľmi.

Pre Boha sa po veľkonočnom ráne stáva vajíčkovou škrupinkou každý hrob. Pán sa nebál smrdiaceho Lazára a nebojí sa ani našich zavretých dverí. Ryba, ktorou sýti apoštolov po vzkriesení, je čerstvá a dobre upečená.

Takou je aj veľkonočná viera. Ak by sme ju vytiahli iba raz za týždeň, začala by smrdieť. Ak bude sprevádzať naše každodenné radosti i starosti, stane sa chutnou ako čerstvý losos pri návšteve Nórska. Úplne iná chuť ako jeho náhrada z našich obchodov.