Ako fungujú modlitby za uzdravenie Neťaháme Boha za nohy, vraví kňaz. Viera má spolupracovať s vedou a dôležitejšie ako telesné sú duchovné uzdravenia

Mnoho ľudí si myslí, že k zázračným uzdraveniam dochádzalo len za čias Ježiša Krista, v životoch svätých alebo na výnimočných miestach, ako sú Lurdy.

Neváhajú ísť k lekárom, ale zdráhajú sa prosiť Boha o uzdravenie, lebo predpokladajú, že Boh chce, aby trpeli – píše vo svojej knihe americká biblistka a teologička Mary Healyová, ktorá je známa aj tým, že sama vedie modlitby za uzdravenie.

Veria kresťania, že Boh dokáže liečiť aj v dnešnej dobe? Kohokoľvek a kdekoľvek? A čo v prípadoch, keď napriek modlitbám nedôjde k uzdraveniu? Môže za to slabá viera?

Modlitby v Prešove

V jednu aprílovú nedeľu večer sa zdá, že takmer tristo ľudí dalo Božím zázrakom šancu.

Mladšie aj staršie deti s rodičmi, jednotlivci i páry v každom veku prichádzajú do M Arény v Prešove, aby zažili modlitebné stretnutie za uzdravenie, ktoré organizujú spoločenstvá Marana Tha a Skala.

Duchovný program nie je nudný, ale ani okázalý a „prepnutý“. Ľudia počas modlitieb dvíhajú ruky, spievajú, jemne sa kolíšu v rytme hudby, iní kľačia, sedia či stoja. Anonymná atmosféra a prítmie umožňujú úplne sa uvoľniť a otvoriť, ale mať aj slobodu nerobiť vôbec nič.

Ak sa však niekto doteraz modlil a spieval len klasicky v kostole, zo živej až vibrujúcej atmosféry môže byť prekvapený a možno trochu zaskočený.

Organizátori s tým rátajú a pripomínajú, že modlitba je aj fyzickou záležitosťou.

Anonymná atmosféra a prítmie umožňujú úplne sa uvoľniť a otvoriť, ale mať aj slobodu nerobiť vôbec nič. Ilustračná snímka: Unsplash

„Modlitba so zapojením celého tela je niečo, čo je tu už odjakživa. Ľudia sa klaňali, spínali ruky. Starý a Nový zákon nám hovoria, aké je dôležité aj telom prejaviť to, po čom túžime,“ povzbudzuje Peter Štupák. Zároveň dodáva, že úplne normálne je aj to, ak človek momentálne nemá náladu spievať a chváliť Boha.

Štyridsiatnička Denisa prišla do Prešova so svojím 16-ročným autistickým synom. Nie je tu prvý raz.

„Je to pre mňa veľmi obohacujúce, môžem si usporiadať myšlienky, načerpať silu a premyslieť veci nanovo. Niekedy prídem do spoločenstva vyčerpaná, tak ako aj dnes, a na druhý deň je to inak. Boh dá silu, odvahu aj trpezlivosť vo všetkom,“ hovorí.

Tentoraz prišla prosiť o uzdravenie svojich vzťahov – v manželstve aj v rodine. „Chceme, aby sa niečo hlboko v našom vzťahu zmenilo. My preto nerobíme niekedy nič, len povieme: Pane, konaj. Ale chce to aj niečo viac, a preto som dnes tu,“ vysvetľuje.

Boh, ktorý lieči

Gréckokatolícky kňaz Peter Horváth, ktorý takisto reční na pódiu, pôsobí v spoločenstve Skala, v ktorom vedie a formuje manželské páry už dvadsať rokov.

Pre Postoj neskôr vysvetlí, že aj v manželstvách vníma obrovské množstvo utrpenia – nielen fyzického, ale aj duševného a duchovného.

„Keďže ľudské rady a povzbudenia často nestačia a narážame na vlastnú slabosť, považovali sme za najlogickejšie priviesť ľudí pred Krista,“ opisuje počiatok prešovských modlitebných večerov.

Pripomína, že Ježiš Kristus počas svojho pozemského pôsobenia uzdravoval všetkých, ktorí k nemu prišli. „Verím, že ako živý Boh chce to isté robiť aj dnes. My Pána Boha ,neťaháme za nohy‘, našou úlohou je priviesť k nemu človeka ako k lekárovi, vzbudiť v ňom vieru a nechať na Bohu, či sa rozhodne uzdraviť ho teraz alebo má s tým človekom iný zámer.“

Cieľom je komplexné uzdravenie osoby, pričom na prvom mieste je duch a duša, až potom telo. Zdôrazňuje, že nejde o žiadny šamanizmus a „ľudia sa uzdravujú len vlastnou vierou, presne tak, ako to Ježiš hovoril uzdraveným v evanjeliu“.

Zázračné uzdraveniePo trinástich rokoch na vozíku sa pred očami veriacich postavila a začala chodiť

Monika Ostrovská

Modlitby za uzdravenia podľa neho naozaj fungujú. Dostávajú spätné väzby od vyliečených aj konkrétne svedectvá o uzdraveniach.

„Napríklad sme mali chlapca so silnými úzkosťami a s depresiami. Počas modlitieb sme dostali poznanie, že má tetániu, o čom nikto nevedel. Po lekárskom potvrdení a nasadení správnych vitamínov prišiel na ďalšie stretnutie ako úplne nový človek.“

Boh podľa kňaza Horvátha nemusí urobiť okamžitý „zázrak“, ale súcitne „diagnostikuje“ problém, ktorý sa potom dorieši medicínsky. „Máme tiež svedectvá žien, ktoré po modlitbách za plodnosť počali. Vidíme, že službu modlitieb za uzdravenie potrebuje čoraz viac ľudí,“ dopĺňa kňaz.

Na čo presne ľudia v prešovskej aréne čakajú? Chvály, spev, svedectvá si už pomaly odškrtávajú z programu – na rade sú modlitebníci.

Práve tí sa modlia nad človekom túžiacim po uzdravení, položia na neho ruky, aj sa krátko porozprávajú. „Môžete ísť k modlitebníkom a my sa budeme modliť za vás aj v tých poznaniach, ktoré nám Boh dal už predtým,“ zaznie ešte z pódia a vrchol večera sa začína.

Kto sú modlitebníci?

Ženy a muži v rôznom veku sú ako modlitebníci ľahko rozpoznateľní vďaka žltým šálom. Prichádzajú po dvoch-troch a utvoria niekoľko skupiniek. Ľudia sa postavia do radov a trpezlivo čakajú.

Podľa kňaza Horvátha sú všetci modlitebníci dlhoročne formovaní v spoločenstvách.

„Nejde o novoobrátených ľudí bez ,školenia‘. Máme oblasť prorockej služby, kde ľudia po základnej šesťročnej formácii absolvujú ešte tri roky špecializácie, k modlitbe za iných sa teda dostanú až po deviatich rokoch. Podmienkou nie je nevyhnutne mimoriadna charizma uzdravovania, ale skúsenosť s modlitbou viery a znalosť istých princípov.“

Modliť sa však podľa kňaza môže každý, kto prijal sviatosť krstu. „Každý pokrstený má účasť na Kristovom kňazskom, prorockom a učiteľskom úrade. Modliť sa za iných je dokonca našou povinnosťou,“ dodáva.

Po stretnutí s modlitebníkmi vidieť na ľuďoch dojatie, slzy, zaznie aj hlasnejší nárek. Z pódia sa upokojujúco ozve, že aj toto je súčasťou uzdravovania.

Na čo presne ľudia v prešovskej aréne čakajú? Ilustračná snímka: Unsplash

Aj keď biblistka Mary Healyová konštatuje, že kresťania sa s chorobou rozbehnú skôr za lekárom ako za Bohom, neznamená to, že veriaci majú odbornú pomoc zavrhnúť. Práve naopak.

Rímskokatolícky kňaz Ondrej Chrvala vysvetľuje, že charizma uzdravovania nijako neprotirečí lekárskej vede. „Nesmieme ich dávať do protikladu. Katolícky princíp je vždy aj-aj, a nie buď jedno, alebo druhé. Veď aj lekárov a ich vedu nám dáva Pán Boh, aby nás liečil.“

Aký je teda správny postup?

Ak lekár potvrdí diagnózu, popri stanovenej liečbe, ktorú veriaci človek dodržiava, vyhľadá aj modlitbu za uzdravenie.

„Keď sa po modlitbe cítim uzdravený, nevysadím lieky, až kým neprídem k lekárovi a on sám neskonštatuje, že choroba je vyliečená, aj keď si nevie vysvetliť ako, a sám mi dá pokyn vysadiť lieky. Až po potvrdení lekárom je možné zázračné uzdravenie považovať za potvrdené,“ dodáva kňaz.

Prečo sa niekto pri modlitbe uzdraví a iný nie, je jedna z najnáročnejších otázok.

Kňaz Horváth hovorí, že práve pri uzdraveniach sa opakuje princíp evanjelia: najprv sa ohlasuje Božie slovo, ktoré Boh zároveň potvrdzuje znakmi a zázrakmi, aby ľudia uverili.

„Ak človek zakúsi uzdravenie, jeho viera rastie a hovorí o tom iným. Tí možno prídu najprv zo zvedavosti ako Zachej, ale cieľom je, aby získali osobnú skúsenosť s Bohom. To je základný princíp šírenia viery.“

Relikvia svätého Gerarda na východnom SlovenskuPrichádzajú páry, ktoré túžia po dieťati. Mnohí sa už stali rodičmi

Jana Holubčíková

Ak Ježiš počas svojho pozemského pôsobenia často uzdravoval – a uzdravenia tvoria asi tretinu jeho zázrakov v Novom zákone –, kresťan by mal jednoznačne v zázračné uzdravovanie veriť.

No je to len teória alebo to naozaj platí?

„Veriť, že Boh dokáže uzdravovať, by malo patriť k našej viere v Božiu dobrotu, všemohúcnosť a starostlivosť o svoje deti. O Božích uzdraveniach máme veľa zmienok aj v Skutkoch apoštolov a potom v celých dejinách cirkvi. Zdá sa mi teda prirodzené veriť, že Boh aj dnes dokáže uzdravovať. Či tomu veríme dostatočne, to už je osobná otázka pre každého z nás,“ vysvetľuje kňaz Chrvala.

Nie každý musí byť uzdravený

Čo však v prípade, ak sa človek neuzdraví? Neboli modlitby správne formulované alebo je za tým malá viera?

„V žiadnom prípade to netreba brať ako neúspech. My nerozhodujeme o tom, kto bude uzdravený, to vie najlepšie Boh. On môže utrpenie využiť na vyšší cieľ, napríklad na rast v trpezlivosti alebo na obrátenie celej rodiny cez choré dieťa, kde potom prekvitá láska a empatia,“ odpovedá kňaz Horváth.

Ak sa Boh rozhodne neuzdraviť, veriaci človek má podľa neho skloniť hlavu a takisto mu ďakovať, „pretože chceme, aby sa diala jeho vôľa, a nie naša“.

Prečo sa niekto pri modlitbe uzdraví a iný nie, je podľa Chrvalu jedna z najnáročnejších otázok.

„Popravde, nie je na ňu odpoveď, je to tajomstvo Božej prozreteľnosti, prečo je to tak. Isté však je, že ak uzdravenie nepríde, nie je to spôsobené nedostatkom viery, či už modliaceho sa, alebo chorého, za ktorého sa modlí. Ak zvaľujeme vinu za neuzdravenie na nedostatočnú vieru chorého, tak robíme presný opak toho, čo by malo byť prvoradé: prijatie a láskavá starostlivosť o neho.“

Po stretnutí s modlitebníkmi vidieť na ľuďoch dojatie, slzy, zaznie aj hlasný nárek a niekto odpadne. Ilustračná snímka: Unsplash

Kňaz Chrvala upozorňuje, že ak človek vyhľadáva modlitby za uzdravenie len ako spôsob liečby a nevkladá do toho vieru v živého Boha, míňa sa tomu, o čo v nich ide.

V Katolíckej cirkvi existuje aj Inštrukcia o modlitbách za uzdravenie, ktorú v roku 2000 vydala Kongregácia pre náuku viery a podpísal ju kardinál Joseph Ratzinger, neskorší pápež Benedikt XVI.

Podľa tohto dokumentu cirkevní otcovia považovali za prirodzené, aby si veriaci vyprosoval od Boha nielen zdravie duše, ale aj zdravie tela. Ak je chorý ochotný prijať Božiu vôľu, jeho túžba po uzdravení je dobrá a hlboko ľudská, najmä keď ju prejaví v dôvernej modlitbe k Bohu.

Charizma uzdravovania sa však nemôže pripisovať len určitej skupine veriacich a ani najintenzívnejšie modlitby nedosiahnu uzdravenie všetkých chorôb.

Varuje tiež pred tým, aby na stretnutiach nedochádzalo, najmä zo strany tých, čo ich vedú, k vonkajším prejavom podobným hystérii, teatrálnosti alebo senzáciechtivosti.

Svedectvá o uzdravení majú veľkú silu

Kazateľ a zakladateľ katolíckej charizmatickej komunity vo svojej knihe Obnov svoje znamenia píše, že osobné svedectvo uzdravených sa môže ľudí dotknúť tak hlboko, že hneď odovzdajú život Bohu a idú prijať sviatosť zmierenia, často aj po desiatkach rokov.

Hovorí sa však medzi kresťanmi o zázračných uzdraveniach dostatočne? Uveria ľudia človeku, ktorý vyhlási, že ho vyliečil Boh? „Celé je to veľmi osobné a individuálne. Ale myslím si, že práve o to ide,“ hovorí Chrvala.

Kresťan by mal pri snahe o uzdravenie postupovať uvážlivo, aj charizma uzdravovania totiž môže mať svoju deformovanú napodobeninu napríklad v ezoterike. Základom je preto rozlíšiť, komu sa vzdáva chvála.

„Pochybné ezoterické liečiteľstvo privádza k iným silám, hocijako pomenovaným (napríklad anjel svetla), k bezmennej energii alebo aj k liečiteľovi samotnému. Pravá charizma uzdravovania však vždy vzdáva slávu Bohu. Zároveň nikdy nejde do protikladu jednak s lekárskou vedou a jednak s inými duchovnými prostriedkami, ktoré človeku ponúka cirkev, napríklad sviatosťami,“ upozorňuje kňaz Chrvala.