Kňazské bratstvo sv. Pia X. poslalo vyznanie viery pápežovi, ktoré je datované na sviatok Nanebovstúpenia Pána, ktorý cirkev slávi 14. mája. Podpísal ho generálny predstavený FSSPX Davide Pagliarani, ktorý uvádza, že sa mu to zdá zodpovedné minimum potrebné na to, aby bratstvo bolo v spoločenstve s Katolíckou cirkvou a aby sa veriaci mohli nazývať skutočne katolíkmi.
V úvode vyhlásenia spoločnosť píše, že sa už viac ako päťdesiat rokov usiluje predkladať Svätej stolici otázku svedomia, čeliac omylom, ktoré ničia katolícku vieru a mravy. „Žiaľ, všetky doterajšie diskusie zostali bez výsledku a žiadna z vyjadrených obáv nedostala skutočne uspokojivú odpoveď.“
Lefebvristi tiež poukazujú, že sa im zdá, že jediným riešením, ktoré Svätá stolica skutočne zvažovala, boli kánonické (cirkevnoprávne, pozn.) sankcie. Bratstvo pápežovi v deklarácii, ktorú zverejnilo, okrem iného píše, že vyjadruje oddanosť Katolíckej cirkvi.
„Nemáme inú túžbu, než žiť a utvrdzovať sa v rímskokatolíckej viere. Lefebvristi deklarujú, že uznávajú najvyššiu autoritu pápeža. „On sám priamo udeľuje ostatným členom katolíckej hierarchie jurisdikciu nad dušami.
EWTN News si všíma, že toto vyhlásenie nepriamo odkazuje na niektoré teologické otázky, ktoré FSSPX spochybňuje a sú väčšinou spojené s interpretáciou učenia Druhého vatikánskeho koncilu.
Napríklad vo vyhlásení sa píše, že „každý človek musí byť členom Katolíckej cirkvi, aby spasil svoju dušu, a existuje iba jeden krst ako prostriedok, ktorým sa do nej začleňuje. Táto nevyhnutnosť sa týka bez výnimky celého ľudstva a bez rozdielu zahŕňa kresťanov, židov, moslimov, pohanov i ateistov“.
V deklarácii sa tiež uvádza, že „hriechy nečistoty, ktoré sú proti prirodzenosti, sú také závažné, že vždy a za každých okolností volajú k Bohu o pomstu a sú absolútne nezlučiteľné s akoukoľvek formou autentickej kresťanskej lásky. Takýto ‚životný štýl‘ preto nemôže byť v žiadnom prípade uznaný za Boží dar. Pár žijúci v tejto neresti musí byť vedený k oslobodeniu sa od nej a nemôže byť nijakým spôsobom – formálne ani neformálne – požehnaný služobníkmi cirkvi“.
To je zjavne narážka na dokument pápeža Františka z roku 2023 s názvom Fiducia supplicans, ktorý umožňuje kňazom ponúkať súkromné, neliturgické požehnania párom rovnakého pohlavia.
Toto vyhlásenie prišlo krátko potom, ako prefekt Dikastéria pre náuku viery kardinál Víctor Manuel Fernández varoval lefebvristov, že ak uskutočnia plánovanú vysviacku biskupov 1. júla bez súhlasu pápeža, povedie to k schizme a ich exkomunikácii.
Predstaviteľ Vatikánu rokoval s bratstvom aj vo februári, kde ich tiež varoval pred vysviackou biskupov.
Ak sa táto vysviacka uskutoční, pôjde o vážnu výzvu autorite Leva XIV., ktorý sa usiluje zmierniť napätie vo vzťahoch s tradicionalistickými katolíkmi, zhoršených počas pontifikátu pápeža Františka.
SSPX vzniklo v roku 1970 vo švajčiarskom meste Écône ako opozícia voči reformám Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý sa konal v 60. rokoch 20. storočia a ktorý okrem iného umožnil slávenie omše v národných jazykoch namiesto latinčiny. FSSPX slávi predkoncilovú latinskú omšu.
SSPX sa prvýkrát dostalo do sporu s Rímom v roku 1988, keď jeho zakladateľ, arcibiskup Marcel Lefebvre, vysvätil štyroch biskupov bez pápežského súhlasu. Vatikán následne exkomunikoval Lefebvra i vysvätených biskupov. Pápež Benedikt XVI. neskôr exkomunikáciu štyroch biskupov zrušil, no samotné FSSPX dodnes nemá v Katolíckej cirkvi žiadne právne postavenie.
Napriek tomu sa bratstvo v nasledujúcich desaťročiach rozrástlo a dnes prevádzkuje školy, semináre a farnosti po celom svete. Podľa vlastných údajov má dve biskupské stolice, 733 kňazov a členov z 50 krajín.
Predstavený FSSPX Davide Pagliarani začiatkom roka oznámil, že 1. júla budú vysvätení noví biskupi, keďže dvaja súčasní sú už vo vysokom veku a nedokážu zabezpečiť duchovnú správu pre veriacich na celom svete.

Vatikán pozval Pagliaraniho na rokovania, no teologické a praktické spory, ktoré už desaťročia bránia zmiereniu, podľa AP naďalej pretrvávajú. Pagliarani v nedávnych vyjadreniach zopakoval, že nové vysviacky sú potrebné. Zároveň tvrdil, že Katolícka cirkev čelí kríze spojenej s náboženským pluralizmom a nejasnosťami v otázkach viery.
Plánované vysviacky, ktoré by automaticky viedli k exkomunikácii, patria medzi prvé výraznejšie krízové situácie pontifikátu Leva XIV. Ako ďalšiu výraznú výzvu možno považovať prax požehnávania homosexuálnych párov, ktorú proti vôli Svätej stolice rozširujú predstavitelia Katolíckej cirkvi v Nemecku.
Bratstvo sa dožadovalo aj stretnutia s pápežom, ktorý sa s nimi zatiaľ nestretol. Portál The Pillar poukazuje na viaceré dôvody, prečo Lev XIV. zatiaľ FSSPX neprijal.
Podľa autora textu je pápež opatrný. Ak by sa pápež s Pagliaranim stretol a počas stretnutia by Pagliarani priamo potvrdil úmysel vysvätiť nových biskupov bez pápežského mandátu, pápež by bol nútený reagovať okamžite a formálne. Tým, že sa stretnutiu vyhýba, ponecháva „otvorené dvere“ a čas na rozmyslenie, aby sa bratstvo vyhlo nezvratnému kroku.
Ak by sa stretnutie uskutočnilo a skončilo by sa neúspechom, len by to urýchlilo a spečatilo proces rozchodu s Rímom. Zároveň FSSPX neuznáva liturgickú reformu koncilu a stretnutie s pápežom by žiadne riešenie neprinieslo, len by verejne demonštrovalo priepasť medzi oboma stranami.
Zároveň sa Pillar domnieva, že pápež čaká, modlí sa a dúfa, že FSSPX si do júla vysviacku biskupov rozmyslí. Pápež strategicky mlčí, aby zabránil tomu, že situácia sa stane „právne definitívnou“, skôr než to bude nevyhnutné.