Keď Bulharom chýbala „ideologická jasnosť“ Nemcov

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Keď Bulharom chýbala „ideologická jasnosť“ Nemcov

Pamätník židovských deportácií. Foto: Azchael/flickr.com

Je to jeden z najsilnejších príkladov, aké podnikli kresťania počas druhej svetovej vojny. Metropolita Cyril vlastným telom a s podporou veriacich zabránil vyhosteniu Židov. Izrael za to bulharskú pravoslávnu cirkev navrhuje ako kandidáta na Nobelovu cenu za mier.

Bulharská pravoslávna cirkev bola nominovaná na tohtoročnú Nobelovu cenu za mier, pretože počas druhej svetovej vojny zachránila 48 000 židovských občanov Bulharska pred nemeckými vyhladzovacími tábormi.

Oficiálny návrh podali bývalý izraelský minister zdravotníctva generál Efraim Snech, profesor práva Moše Kešet vyučujúci v Haife a právnik Moše Aloni. Žiadosť podporilo dvesto potomkov zachránených bulharských Židov.

Bulharská pravoslávna cirkev bola jedinou náboženskou inštitúciou počas druhej svetovej vojny na území kontrolovanom nacistickými Nemcami, ktorá sa otvorene a oficiálne zastávala Židov. Stačí spomenúť jej vtedajšie čelné osobnosti, napríklad exarchu Štefana, vidinského metropolitu Neofita či plovdivského metropolitu Cyrila (neskoršieho patriarchu). 

Dramatické udalosti pri záchrane bulharských Židov

Keď nacisti 10. marca 1943 nahnali okolo 8 500 židovských občanov z Plovdivu a okolia do nákladných vlakov, aby ich transportovali do vyhladzovacích táborov v Generálnom gubernáte, metropolita Cyril sa aj s tristo vernými pravoslávnymi veriacimi poponáhľal na železničnú stanicu a pred zaskočenými Nemcami vyhlásil: „Keď musia ísť oni, idem aj ja.“ So svojím sprievodom pohrozil, že si poľahajú na koľajnice, aby zabránili odjazdu vlakov. Metropolita odcitoval po nemecky zo starozákonnej knihy Rút: „Kam pôjdeš ty, tam pôjdem aj ja... Tvoj ľud je mojím ľudom a tvoj Boh je mojím Bohom.“ Po dlhšom váhaní Nemci napokon otvorili vagóny a židovskí občania sa mohli vrátiť do svojich domovov. Od roku 2003 sa 10. marec slávi v Bulharsku ako „Deň záchrany bulharských Židov“. 

Spoločne so sofijským metropolitom Štefanom I., ktorý poskytol vo svojom paláci azyl hlavnému rabínovi bulharského hlavného mesta, plovdivský metropolita Cyril napísal list cárovi Borisovi III., ktorý uzavrel spojenectvo s hitlerovským Nemeckom. V liste sa uvádza, že Boh bude súdiť cára za jeho správanie „voči našim židovským bratom“. Nemecký veľvyslanec potom v Berlíne informoval, že Bulharom chýba „ideologická jasnosť“ Nemcov. Pretože dlhý čas žili s Arménmi, Grékmi a Cigánmi, nie sú schopní vnímať „chyby Židov“, ktoré oprávňujú k „osobitným opatreniam“. Postoj pravoslávnej cirkvi spôsobil, že z Bulharska neboli deportovaní Židia. Neplatilo to však pre Bulharmi obsadené územia Macedónska a západnej Trácie. 

Už by sa to mohlo podariť

Bulharská pravoslávna cirkev už raz bola nominovaná na Nobelovu cenu za mier v roku 2013 pri príležitosti 70. výročia záchrany bulharských Židov. Návrh vtedy podal Lačezar Tošev, vedúci stálej delegácie Národnej rady Bulharska v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy, ktorý v tom čase povedal: „Tento skutok Bulharskej pravoslávnej cirkvi znamenal všeobecný precedens a je hodný pocty, pretože cirkev riskovala vlastnú budúcnosť, aby ochránila tých, ktorí sú odlišnej viery.“

Víťazi tohtoročnej Nobelovej ceny za mier budú vyhlásení v októbri.   

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo