Chcete viac pochopiť pápeža Františka? Spoznajte tohto muža

Chcete viac pochopiť pápeža Františka? Spoznajte tohto muža

Rektor Katolíckej univerzity Argentíny, profesor Víctor Manuel Fernández, je považovaný za dvorného ghostwritera pápeža Františka. Foto - uca.edu.ar

Argentínsky arcibiskup Víctor Manuel Fernández je považovaný za hlavného pápežovho ghostwritera. Čo o ňom vieme?

Každý pápež má okolo seba spolupracovníkov, ktorým natoľko dôveruje, že im necháva pripravovať časti svojich textov či dokumentov. Je to prirodzené aj praktické. Pápež nemá kapacitu chystať všetky výstupy sám.

Jeden z prvých „tieňových spoluautorov“ pápeža Františka bol taliansky kňaz Paolo Luca Braida. Tento 55-ročný monsignor pripravoval pápežovi kázne a homílie. Niektoré iné texty, napríklad príhovor na Svetovom ekonomickom fóre, boli zase z dielne argentínskeho kňaza a člena Opus Dei Osvalda Nevesa de Almeida.

Keďže ghostwriteri požívajú nielen veľkú dôveru pontifika, ale majú k nemu zväčša blízko aj v názoroch a hodnotách, môžu nám čosi napovedať o tom, v akom kontexte vníma Cirkev a svet ten, čo dáva pod ich tvorbu svoj podpis.

Zvlášť dôležité sa to zdá pri súčasnom pápežovi, ktorý vzbudzuje u jedných nadšenie, u ďalších rozpaky. Kto je teda Františkov „ghostwriter numero uno“?

Teológ o umení bozkávania

Za kľúčového ghostwritera pápeža Františka je považovaný 55-ročný Argentínčan Víctor Manuel Fernández. V našich končinách takmer neznáme meno, a pritom ide o dôležitú a vplyvnú postavu.

Arcibiskup Fernández bol členom komisií, ktoré pripravovali záverečný dokument z mimoriandej aj riadnej synody o rodine v roku 2014 a 2015. Fernándezovi sa takisto pripisuje veľký podiel na Františkovej „programovej“ exhortácii Evangelii gaudium, ďalej na encyklike Laudatio si' a tiež posynodálnej exhortácii Amoris laetitia.

A pritom si z neho niektorí uťahujú. Hoci má na svojom konte 350 položiek publikačnej činnosti, vatikanista Sandro Magister nevidí medzi nimi žiadnu, ktorá by urobila „dieru do sveta“. Naopak, ironicky pripomína, že prvá kniha teológa Fernándeza bola o bozkávaní. Vyšla v roku 1995 pod názvom Uzdrav ma svojimi ústami. Umenie bozkávania.

Autor v anotácii ujasňuje, že kniha nevznikla na základe jeho vlastnej skúsenosti, ale na zákade života tých, čo bozkávajú. „Na týchto stranách sa chcem venovať obľúbenému pocitu, tomu, čo ľudia cítia, keď myslia na bozk, o ich skúsenosti, keď sa bozkávajú...“

Samozrejme, nejde o najznámejšiu Fernándezovu knihu. Tou je zrejme obsiahla publikácia Teologia Espiritual Encarnada (Vtelená spirituálna teológia). V roku 2014 vydal spolu s vatikanistom Paolom Rodarim knihu Františkov projekt: kam chce doviesť Cirkev.


Víctor Manuel Fernández



Narodil sa v Alcire v roku 1962. Študoval filozofiu a teológiu v seminári v argentínskej Córdobe a na Universidad Católica Argentina. Za kňaza bol vysvätený v roku 1985, licenciát získal na Pápežskej Gregoriánskej univerzite v Ríme, doktorát na UCA v roku 1990. Aktuálne vyučuje morálnu teológiu a synoptické evanjeliá na Teologickej fakulte UCA, kde je profesorom a rektorom. V roku 2013 ho pápež František vymenoval za arcibiskupa. Od marca 2014 je členom Pápežskej rady pre kultúru.
 


Amoris laetitia: Made in Argentina?

Poďme však k reálnemu vplyvu arcibiskupa Fernándeza.

Niektorí autori, medzi nimi aj spomínaný Sandro Magister, si po vydaní exhortácie Amoris laetitia v máji 2016 všimli, že niektoré pasáže 8. kapitoly sa podobajú na dva staršie články Víctora M. Fernándeza z rokov 2005 a 2006.

V tých rokoch bol Fernández profesorom teológie na Katolíckej univerzite Argentíny (Pontificia Universidad Católica Argentina).

V roku 2004 sa na pôde tejto univerzity konala teologická konferencia o encyklike Jána Pavla II. Veritatis Splendor. Tá je kritická k tzv. etike situácie, tendencii prítomnej medzi jezuitmi v 17. storočí a aj dnes miestami rozšírenej v Cirkvi.

Konferencia sa uberala smerom, ktorý odsudzuje takéto vnímanie morálky. O rok, respektíve dva roky nato profesor Fernández reagoval dvoma článkami v teologickom časopise, ktoré zvýrazňujú okolnosti spáchania skutku. Tieto texty mu ale údajne spôsobili neskôr aj problémy.

Fernándezovi totiž zablokovali prvú kandidatúru na rektora Katolíckej univerzity Argentíny, na kreslo rektora si sadol až v roku 2009, keď bol arcibiskupom Buenos Aires Jorge Mario Bergoglio.

V roku 2013 ho čerstvo zvolený pápež František vymenoval za arcibiskupa. Odvtedy podľa Magistera strávil Fernández viac času v Ríme ako v Buenos Aires, keďže sa stal dvorným ghostwriterom svojho priateľa – pápeža.

Fernández kladie v spomínaných článkoch silný dôraz na význam podmienok a okolností, za ktorých dochádza ku skutku, ktorý je po objektívnej stránke hriechom. Faktom je, že niektoré jeho výrazy sa odrážajú v texte Amoris laetitia.

Napríklad:

/Amoris laetitia, čl. 301/

„Cirkev má solídnu reflexiu o podmienenostiach a poľahčujúcich okolnostiach. Preto nie je možné povedať, že všetci, ktorí sa nachádzajú v niektorej takzvanej ,iregulárnej´ situácii, žijú v stave smrteľného hriechu, bez posväcujúcej milosti.“

/Fernández v r. 2005/

„Berúc do úvahy podmienky, ktoré umenšujú alebo potláčajú zavinenie, existuje vždy možnosť, že objektívne hriešna situácia koexistuje so životom v posväcujúcej milosti.“

alebo

/Amoris laetitia, čl. 305/

„Kvôli podmienenostiam a poľahčujúcim faktorom je možné, že v rámci objektívnej situácie hriechu – ktorý nie je subjektívne zavinený alebo nie je zavinený naplno – možno žiť v Božej milosti, možno milovať a možno rásť v živote milosti a lásky, prijímajúc s týmto cieľom pomoc od Cirkvi. (351) Rozlišovanie musí pomáhať nachádzať možné spôsoby odpovede Bohu i spôsoby rastu navzdory obmedzeniam.“

Pozn. 351: V určitých prípadoch by to mohla byť aj pomoc sviatostí....

/Fernández v r. 2006/

„Tento trojičný dynamizmus, ktorý odráža vnútorný život Božských osôb, sa tiež môže realizovať v rámci objektívnej situácie hriechu, a to vždy, keď z dôvodu závažnosti okolností nemusí byť subjektívne zavinený.“

/Fernández v r. 2006/

„Niet pochybností, že katolícke učenie jasne pripúšťa, že skutok objektívne zlý, ako je prípad mimo manželského vzťahu alebo použitie prezervatívu v sexuálnom styku, nemusí nutne viesť k strate posväcujúcej milosti...“

Dva rozhovory, dve búrky

Hodnotenie kapacity Fernándeza a jeho pohľadu na katolícku morálku treba prenechať teológom, no kontroverziu vyvolávajú aj jeho mediálne výstupy. V poslednom období zarezonovali dva.

Prvý rozhovor poskytol Fernández v máji 2015 talianskemu denníku Corriere della Sera (talianska verzia TU, anglický preklad TU).

Fernández, ktorý bol v čase interview dva roky arcibiskupom, sa dosť „pohŕdavo“ vyjadruje o prefektovi Kongregácie pre náuku viery, kardinálovi Gerhardovi L. Müllerovi.

„Čítal som, že niektorí hovoria o Rímskej kúrii ako o esenciálnej súčasti misie Cirkvi alebo že jeden prefekt vo Vatikáne je kompasom, ktorý zabráni Cirkvi spadnúť na ,light´ cestu, alebo že tento prefekt zabezpečí jednotu viery a garantuje pontifikovi serióznu teológiu. Ale katolíci, čo čítajú evanjelium, vedia, že Kristus obdaroval vedením a špeciálnym osvietením pápeža a jeho biskupov a nie jedného prefekta alebo inú štruktúru...“

O zmenách, ktoré zavádza pápež František, sa Fernández vyjadril, že ich robí pomaly, pretože si chce byť istý, že zmeny zasiahnu hlboko. „Pomalosť je nevyhnutná pre ich efektívnosť. Vie, že sú takí, ktorí dúfajú, že ďalší pápež všetko vráti späť. Ak sa ide pomaly, je ťažšie vrátiť ich späť,“ hovoril Fernández.

Mnohých pobúrila jeho relativizácia sídla pápeža. „Pápež môže ísť bývať preč mimo Ríma, mať dikastérium v Ríme a ďalšie v Bogote a trebárs telemostom sa spojiť s expertmi na liturgiu, ktorí sú v Nemecku. To, čo je v teologickom zmysle okolo pápeža, je kolégium biskupov...“


Arcibiskup Fernández v deň svojej vysviacky. Foto – wikipedia.org

Vatikán nelajkuje

V druhom rozhovore, pre portál Vatican Insider, v lete minulého roka už trochu zjemňoval niektoré vyhlásenia. Podľa vlastných slov chcel len poukázať na to, že pápež je pastierom celej Cirkvi. Obhajoval spojenie pápeža s Rímskou diecézou, avšak znovu si nenechal ujsť poznámku, že by nemusel bývať priamo vo Vatikáne či meste Rím. „Verím, že by nebol problém, ak by sa pápež presťahoval do inej časti Rímskej diecézy,“ poznamenal Argentínčan.

Voči kúrii bol však ešte ostrejší. Podľa Fernándeza „jedna vec je Petrova diecéza a druhá vec štruktúry vatikánskej kúrie, ktoré majú význam len v tom, že pomáhajú pápežovi a kolégiu biskupov. A nič by sa nestalo, keby boli minimálne“.

Fernández si tiež myslí, že niektoré úrady a dikastériá by nemuseli sídliť v Ríme. „Verím, že by to bolo možné, hoci sa môžem mýliť. Napríklad Pápežská rada pre kultúru alebo Kongregácia pre kauzy svätých by mohli byť kdekoľvek vo svete,“ povedal Fernández.

O Amoris laetitia sa Fernández vyjadril, že významná väčšina veriacich prijala dokument dobre a že exhortácia skutočne má smerovať k väčšej decentralizácii. „V pastoračných otázkach sa široko deleguje reflexia na miestne cirkvi a biskupov. Tak pokračuje proces istej decentralizácie. Nehovorí sa z Ríma: takto musí vyzerať pastorácia rodín. Povie sa: každá diecéza nájde svoje spôsoby pastorácie.“

Žiadny Burke či Ratzinger

Na otázku Andreu Tornielliho, či by nebolo dobré viac spresniť tvrdenia pápeža z 8. kapitoly, odpovedal:

„To, čo pápež píše v 8. kapitole, sa nesmie redukovať iba na otázky rozvedených a znovu zosobášených. Je veľmi dôležité otvoriť nové dvere tak v morálnej teológii, ako aj v pastorácii, ktoré sa stanú viac milosrdné, bližšie ku konkrétnej realite ľudí.

Napokon, pápež nechcel viac rozvíjať otázku prístupu rozvedených a znovu zosobášených k sviatostiam, pretože chcel iba trochu naznačiť, že sa otvorili pastoračné dvierka, a nie, že by šlo o fundamentálnu otázku. (…) Isteže ide o krok vpred oproti Familiaris Consortio. Je však lepšie dovoliť biskupom, aby v dialógu s pápežom uvažovali nad touto témou.“

Pochopiť pápeža, ktorý prišiel do Ríma ako prvý v dejinách z druhej strany planéty, je pre európskeho katolíka výzva. Možno sme si až príliš zvykli, že Vatikánu dominovali preláti a teologické mozgy typu Ratziner, Müller či Burke. To sa zmenilo.

A hoci by bolo nemiestne tvrdiť, že pápež František je kópiou argentínskeho teológa Fernándeza, jeho bližšie poznanie môže našincovi len poslúžiť. A kto by bol príliš šokovaný, môže sa – ako správny katolík – za pápeža a jeho poradcov modliť. Tým človek nič nepokazí.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo