Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
27. február 2017

Pápež rozhodol: Slovensko bude mať nového blahoslaveného

Svätý Otec František schválil dekrét, ktorým potvrdil blahorečenie slovenského saleziána Titusa Zemana.
Pápež rozhodol: Slovensko bude mať nového blahoslaveného

Titus Zeman v jáchymovskej väznici. Foto - tituszeman.sk

Pápež František dnes dopoludnia prijal na osobnej audiencii kardinála Angela Amata, prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, a schválil dekrét o mučeníctve Titusa Zemana. Znamená to, že môže byť vyhlásený za blahoslaveného - ako prvý slovenský salezián v histórii.. 

„Je to pre nás všetkých obrovský dar, že bude vyzdvihnutý na slávu oltára spolubrat, ktorý vyšiel spomedzi nás, obetoval svoj život, aby sprevádzal mladých bratov v ich povolaní. Súčasne reprezentuje množstvo ďalších veriacich v našej krajine, ktorí pre svoju vieru a z lásky k dušiam boli ochotní podstúpiť mnohé riziká a obety v dobe komunizmu. Pre nás bude inšpiráciou, ako čeliť výzvam v našej dobe, ako svedčiť o Kristovi až do krajnosti a pomáhať mladým dôjsť k pravej slobode,“ povedal provinciál slovenských saleziánov Jozef Ižold.

K téme: 
Na príhovor Titusa sa diali zázraky, bude však treba nový Zdieľať

Presný termín a miesto beatifikačnej slávnosti budú oznámené v najbližšom čase. Pravdepodobne sa uskutoční v druhej polovici roka a to buď v bratislavských Vajnoroch, odkiaľ Zeman pochádzal a kde je aj pochovaný, alebo na mariánskom pútnickom mieste v Šaštíne, kde saleziáni pôsobia od svojho príchodu na Slovensko v roku 1924 a kde študoval aj nový blahoslavený.

Hlavným celebrantom svätej omše, počas ktorej prebehne akt blahorečenia, by mohol byť kardinál Angelo Amato, ktorý je prefektom vatikánskej Kongregácie pre kauzy svätých a zároveň je členom saleziánskej rehole.

Slávnosť blahorečenia bude na Slovensku prebiehať prvýkrát po štrnástich rokoch. Naposledy sa tak stalo v roku 2003, keď pápež Ján Pavol II. v Bratislave blahorečil rehoľnú sestru Zdenku Schelingovú a gréckokatolíckeho biskupa Vasiľa Hopka.

Chronológia procesu blahorečenia

27. 2. 2017 – pápež František schválil dekrét o blahorečení saleziána Titusa Zemana

21. 2. 2017 – komisia kardinálov a biskupov na Kongregácii pre kauzy svätých odobrila prípad blahorečenia

7. 4. 2016 – teologická komisia Kongregácie pre kauzy svätých odobrila prípad blahorečenia

8. 6. 2015 – postulátor (manažér procesu) odovzdal prefektovi Kongregácie pre kauzy svätých tzv. positio (materiál) o mučeníctve

28. 6. 2013 – Kongregácia pre kauzy svätých potvrdila právoplatnosť diecéznej fázy procesu

7. 12. 2012 – ukončenie diecéznej fázy, doručenie dokumentácie na Kongregáciu pre kauzy svätých

2. 9. 2010 – exhumácia telesných pozostatkov

26. 2. 2010 – otvorenie diecéznej fázy, priznanie titulu Boží sluha

Inzercia


Salezián Titus Zeman (1915 – 1969) v rokoch 1950 a 1951 v dvoch skupinách tajne previedol z Československa do Talianska dve desiatky bohoslovcov, aby sa tam mohli stať kňazmi. Počas tretej výpravy v apríli 1951 Titusa Zemana a väčšinu účastníkov výpravy komunistický režim zatkol. V monsterprocese 22. februára 1952 boli Zeman a jeho 19 spoločníci vrátane známeho kňaza Antona Srholca odsúdení za údajnú velezradu a vyzvedačstvo.

Prečítajte si aj
Keby Titus Zeman neriskoval, bolo by to zbabelé Zdieľať

Kňaz Titus Zeman ako vedúci skupiny dostal trest 25 rokov odňatia slobody. Bol neľudsky mučený už počas vyšetrovania a následne dlhé roky väznený vrátane veže smrti v Jáchymove, kde drvil uránovú rudu holými rukami. Celkovo strávil vo väzeniach 13 rokov. Zomrel v rodných Vajnoroch 8. januára 1969 na následky mučenia a väzenia.

Slávnosť blahorečenia bude výnimočná aj tým, že sa na nej zúčastnia viaceré osoby, ktoré si na nového blahoslaveného osobne pamätajú. Stále žijú napríklad jeho dve sestry či niekoľkí účastníci tajných prechodov.

Ďalšie prebiehajúce procesy blahorečenia

Ján Mastiliak (1911 – 1989), gréckokatolícky redemptorista, obeť komunistického režimu – začiatok procesu blahorečenia v roku 2015

Ján Havlík (1928 – 1965), lazarista, obeť komunistického režimu – 2013

František a Tomáš Munkovci (1895/1924 – 1945), židovskí konvertiti zabití počas druhej svetovej vojny – 2011

Anna Kolesárová (1928 – 1944), obeť vojaka Červenej armády počas druhej svetovej vojny – 2004

Michal Buzalka (1885 – 1961), trnavský pomocný biskup, obeť komunistického režimu – 2000

Andrej Chmeľ (1913 – 1939), augustinián – 1997

Ján Vojtaššák (1877 – 1965), spišský biskup, obeť komunistického režimu – 1996

Okrem spomenutých prípadov blahorečenia prebieha aj proces svätorečenia rehoľnej sestry Zdenky Schelingovej (1916 – 1955), ktorú v roku 2003 blahorečil pápež Ján Pavol II.

Odporúčame

Denník Svet kresťanstva

Diskutovať môžu exkluzívne naši podporovatelia, pridajte sa k nim teraz.

Ak máte otázku, napíšte, prosím, na diskusie@postoj.sk. Ďakujeme.