Verejní teológovia: kto sú a prečo ich potrebujeme?

Verejní teológovia: kto sú a prečo ich potrebujeme?

Verejný teológ si uvedomuje, že jazyk kostola ani katedry nebude fungovať v širšom verejnom priestore. Foto – Andrej Lojan

Duchovná a morálna budúcnosť krajiny bude v nemalej miere závisieť od pochopenia významu, posúdenia dôležitosti, prijatia konceptu a najmä praktikovania „verejnej teológie“.

Každá generácia kresťanov čelí dvom identickým pokušeniam – na jednej strane prispôsobovaniu sa duchu doby, v ktorej žijú, a na strane druhej oddeľovaniu sa od výziev a problémov tohto sveta.

Sprofanovaná a ani sektárska teológia však nie je schopná vyprodukovať kresťanov, ktorí sú „svetlom sveta“ a „soľou zeme“ – v prvom prípade sa stáva obeťou vernosť a v druhom relevantnosť. Kresťania sú však povolaní, aby boli hybnou silou pozitívnej transformácie. Ak má kresťanstvo prispieť k duchovnej a morálnej obnove spoločnosti, potrebná je iná teológia.

Public theology at its finest!

V marci tohto roku som napísal novinový komentár Prežije demokracia na Slovensku? Zachránia ju deti úsvitu, ku ktorému sa brilantný mladý biblista Peter Málik vyjadril na sociálnej sieti takto: „Public theology at its finest!“ Jeho reakcia ma potešila – predovšetkým z dôvodu, že autor rozpoznal v mojom texte „verejnú teológiu“. Pozitívne hodnotiace stanovisko bolo pre mňa povzbudením aj záväzkom navyše.

Už dávnejšie som požiadal svojho priateľa – slovenského religionistu o názor vo veci používania termínu „verejný teológ“ a či bude slovenskej verejnosti zrozumiteľné, ak sa tak budem označovať. Odpovedal, že v slovenskom kontexte sa pojem „verejný“ používa v rôznych konotáciách, len nie s teológiou.

Aj vyššie uvedená reakcia však nakoniec prispela k rozhodnutiu začať tento termín používať. Prvýkrát som tak verejne urobil vo svojich referátoch prednesených na dvoch medzinárodných vedeckých konferenciách organizovaných Trnavskou univerzitou v máji tohto roku.

„Kresťania sú povolaní, aby boli hybnou silou pozitívnej transformácie. Ak má kresťanstvo prispieť k duchovnej a morálnej obnove spoločnosti, potrebná je iná teológia.“ Zdieľať

Mnohí čitatelia sa už iste stretli s pojmami ako biblický, systematický či pastorálny teológ, ale pojem „verejný teológ“ je na Slovensku nóvum, o čom sa možno presvedčiť aj pomocou jednoduchého internetového vyhľadávania. Keďže diskutovaný termín a vedná disciplína, kde patrí, vytvára konceptuálny rámec pre moje pôsobenie a činnosť – vrátane prispievania do tohto internetového časopisu, je mojím záujmom a zároveň povinnosťou ho objasňovať.

Nejde tu však len o moju osobu – som presvedčený, že duchovná a morálna budúcnosť krajiny bude v nemalej miere závisieť od pochopenia významu, posúdenia dôležitosti, prijatia konceptu a najmä praktikovania „verejnej teológie“.


Verejný teológ nemá záujem svet len pozorovať a opisovať, chce ho pretvárať. Foto – Andrej Lojan

Treba priznať, že tento konštrukt a spôsob realizácie teológie má (aj) svojich kritikov: na jednej strane sú to obhajcovia skrz-naskrz sekularizovanej spoločnosti a na strane druhej kresťania, ktorí sa z rôznych dôvodov buď v spoločnosti výraznejšie neangažujú, alebo svoju angažovanosť redukujú na ohlasovanie evanjelia (Mt 28:18-20) a preukazovanie dobročinnosti (Mt 25:35-40). Kritici tiež, pochopiteľne, prichádzajú z akademického prostredia, kde je kritike vystavené úplne všetko.

Verejný teológ musí na snahy monopolizovať verejný priestor, ako aj na neadekvátne porozumenie poslania cirkvi reagovať. Rovnaké platí aj o akademickej kritike. Kritiku by však nemal len odmietnuť, ale vidieť v nej tiež intelektuálny dar a legitímne varovanie. Zle robená verejná teológia totiž predstavuje nebezpečenstvo pre dobro cirkvi aj všeobecné dobro spoločnosti.   

Ako definovať verejných teológov?

Teológ a religionista Michal Valčo je jedným z mála, ktorí si uvedomujú „potrebu kompetentnej verejnej teológie v postkomunistickom kontexte Slovenska“, správne pozorujúc, že „teológia ako verejný fenomén je vnímaná ako zvláštna koncepcia v posttotalitných spoločnostiach“. Valčo tieto slová napísal (v anglickom jazyku) v roku 2012, avšak čas neubral na ich aktuálnosti.

Na prezentovanú výzvu musia v prvom rade reagovať teologické fakulty a semináre, ktorých úlohou je adekvátne pripraviť duchovných na efektívnu verejnú službu v komplexnom a rapídne sa meniacom svete 21. storočia.

Ešte ako študent teologického seminára som mal príležitosť v rámci samostatného predmetu, ktorý som mal neskôr možnosť aj vyučovať, seriózne sa zamýšľať nad „verejnou službou cirkvi“, ktorá vždy odráža konkrétnu teológiu. Ak je pravdou, že slovenskí duchovní a cirkevné spoločenstvá nie sú dostatočne angažované v holistickej verejnej službe, nie je ťažké si domyslieť, kde treba hľadať problém a ako je možné ho riešiť.

Hoci je na Slovensku štúdium verejnej teológie stále iba v prvopočiatkoch, neznamená to, že tu nemáme verejne angažovaných teológov a duchovných, ktorí sú v istom zmysle slova verejnými teológmi.

Tu sa dostávame k prvej problematickej oblasti prítomnej v každej vednej disciplíne – k otázke definícií. Ak je tá naša príliš úzka, dospejeme k záveru, že na Slovensku žiadneho verejného teológa nemáme, ak je, naopak, príliš široká, bude to znamenať, že ich tu máme desiatky až stovky. Bez ohľadu na to, ako verejnú teológiu definujeme, myslím si, že je dobré vyhnúť sa extrémom: definíciám, ktoré sú príliš exkluzívne, a tiež takým, ktoré sú príliš inkluzívne.

„Karl Barth radil mladým teológom, aby čítali nielen Bibliu, ale aj noviny – verejný teológ ich nielen číta, ale do nich aj píše.“  Zdieľať

Samostatnou otázkou je, či by sme mali niekoho označovať termínom, s ktorého obsahom nie je dostatočne oboznámený alebo stotožnený. Bez ohľadu na to, ako sa verejne angažovaní teológovia vnímajú a označujú, považujem za dôležité, aby sa oboznámili aspoň so základnou literatúrou verejnej teológie, reflektovali v jej svetle nad svojou činnosťou a formulovali svoju vlastnú verejnú teológiu.

Aj v tejto oblasti platí diktum nanos gigantum humeris insidentes (stojíme na pleciach svojich predchodcov) – a či už s týmito predchodcami môžeme alebo nemôžeme súhlasiť, nemali by sme ich ignorovať.

Tu chcem spresniť, že vôbec nevidím problém v tom, keď prax predbehne teóriu – ako sa stalo aj v tomto prípade. Skôr či neskôr však treba prísť do bodu, keď sa na základe serióznej reflexie nad doterajšou praxou začne rodiť teória či teórie, ktoré následne prispejú k vylepšenej praxi.

Za verejných teológov možno označiť známe mená

V zahraničí termín public theology (verejná teológia) prvýkrát v literatúre použil v roku 1974 popredný odborník na dejiny náboženstva Martin Marty a urobil tak v súvislosti s osobou Reinholda Niebuhra, ktorého mnohí považujú za modelový príklad verejného teológa v 20. storočí. Hoci termín je relatívne nový a koncept sa neustále vyvíja, korene kresťanskej verejnej teológie siahajú až do spisov Novej zmluvy.

Medzi vplyvných amerických verejných teológov možno zaradiť aj mená ako Jonathan Edwards, Walter Rauschenbusch alebo Martin Luther King, Jr. Ak by sme definíciu verejnej teológie rozšírili, v zozname sa nepochybne bude nachádzať aj meno amerického prezidenta Abrahama Lincolna. Za jedného z najvýznamnejších európskych verejných teológov možno považovať Abrahama Kuypera, po ktorom je pomenované aj Centrum verejnej teológie na Princetonskom teologickom seminári.  

Koncept verejnej teológie je populárny najmä v protestantských kruhoch, avšak bolo by chybou obmedzovať ho na špecifické konfesijné prostredie. Renomovaný rímskokatolícky teológ David Tracy, ktorý pôsobil rovnako ako skôr zmienený Marty na Chicagskej univerzite, výrazne prispel k jeho rozvoju a rovnaké platí o teologickom etikovi Davidovi Hollenbachovi.

Sofistikovaný a vplyvný jezuita John Courtney Murray bol emblematickým príkladom verejného filozofa a teológa a do zoznamu katolíckych verejných teológov by sme mohli zaradiť aj na Slovensku viac známych Michaela Novaka a Georga Weigela.


Martin Luther King (1929 – 1968). Foto – TASR/AP

V 80. rokoch minulého storočia vydala Konferencia katolíckych biskupov USA dva rozsiahle a široko diskutované pastierske listy, ktoré sú veľmi dobrým príkladom verejnej teológie v praxi: The Challenge of Peace (Výzva mieru) a Economic Justice for All (Ekonomická spravodlivosť pre všetkých).

V nedávnej minulosti bol uverejnený ďalší dokument, hodný pozornosti nielen katolíckych veriacich, Forming Consciences for Faithful Citizenship (Formovanie svedomia k zodpovednému občianstvu). Tu je dôležité poznamenať, že takto kvalitne koncipované dokumenty sú obyčajne výsledkom poctivého výskumu a konverzácií s relevantnými odborníkmi, aj z mimokatolíckeho prostredia.

Hoci genéza verejnej teológie je v Spojených štátoch amerických, v ostatnom čase sme svedkami jej rozvoja aj v iných častiach sveta vrátane Latinskej Ameriky a Ázie.

Vedecká diskusia sa odohráva predovšetkým na stránkach medzinárodného časopisu International Journal of Public Theology a rastúcej knižnej produkcie verejných teológov alebo iných odborníkov, ktorí sa touto disciplínou zaoberajú.

Cieľom je pozitívna transformácia spoločnosti

Tak ako existujú rôzne definície verejnej teológie, názory odborníkov sa líšia aj na myriadu iných, súvisiacich otázok. Verejná teológia používa rozmanité metódy, má rozličné formy, kladie rôzne dôrazy a podobne, napriek tomu možno hovoriť o samostatnej vednej disciplíne alebo, presnejšie, subdisciplíne.

Verejná teológia sa pre mňa osobne spája najmä s týmito slovnými spojeniami: angažovaná viera, etika zodpovednosti, rôzne publiká, transformatívne líderstvo, dobrá spoločnosť a postkomunistické krajiny.

Jej základným cieľom je transformácia – prispievanie k vytváraniu sveta, ktorý je slobodnejší, pokojnejší a spravodlivejší ako ten, v ktorom žijeme; motiváciou je služba – cirkvi, štátu, akadémii a širšej verejnosti; a prostriedkami sú publikačná a prednášková činnosť, ako aj poskytovanie konzultácií v relevantných oblastiach odborného záujmu.

„V čase, keď jedným z problémov našej doby je neschopnosť veľkorysého dialógu s osobami, ktoré nezdieľajú náš názor, a uzatváranie sa do skupín ľudí rovnakého zmýšľania, verejný teológ bude príkladom prekračovania hraníc.“ Zdieľať

Z mojej perspektívy je najlepšia verejná teológia taká, ktorá je kontextuálna, interdisciplinárna, dialogická, normatívna, dialektická, apolitická, ekumenická, pneumatologická, kolaboratívna a zrozumiteľná. V budúcnosti sa môžeme pozrieť bližšie na každú z týchto desiatich definujúcich charakteristík.

Azda netreba zdôrazňovať, že napriek tomu, že verejná teológia by mala byť zrozumiteľná, musí byť tiež intelektuálne dôveryhodná. A mala by mať deskriptívnu, preskriptívnu a praktickú dimenziu.

V istom zmysle slova predstavuje verejná teológia alternatívu tak cirkevnej, ako aj akademickej teológii. Samozrejme, aj toto delenie je umelo vytvorené, chcem však podčiarknuť rozdielnosť prístupov, metód, cieľov a najmä typov publika, ktoré jednotlivé teológie primárne adresujú.

Ako som už skôr uviedol, publikom verejného teológa je širšia verejnosť, ale aj cirkev a akadémia, s ktorými musí byť verejný teológ v dialógu, ak chce, aby bolo možné jeho teológiu označiť prívlastkom „zodpovedná“. Uvedené tri typy teológov sa navzájom potrebujú.    

Zo slonovinovej veže do ulíc

Verejný teológ je schopný hovoriť viacerými jazykmi, dialektmi a prízvukmi, uvedomujúc si, že jazyk kostola ani katedry nebude fungovať v širšom verejnom priestore. Sedí na viacerých stoličkách, hrá súbežne na viacerých šachovniciach a usiluje sa, aby jeho hlas vo verejnom priestore bol súčasťou symfónie, a nie kakofónie. Jeho agendu určuje dianie vo svete, na ktoré sa snaží zodpovedne reagovať. Nemá záujem svet len pozorovať a opisovať, chce ho pretvárať.

Karl Barth radil mladým teológom, aby čítali nielen Bibliu, ale aj noviny – verejný teológ ich nielen číta, ale do nich aj píše. A robí to spôsobom, ktorý zostáva verný jeho teologickým a etickým záväzkom a je súčasne zaujímavý aj pre širšiu verejnosť, ktorá sa nemusí s týmito záväzkami nevyhnutne stotožňovať.


Úlohou verejného teológa je prenášať teologické myslenie zo slonovinovej veže do ulíc. Foto – Andrej Lojan

V čase, keď jedným z problémov našej doby je neschopnosť veľkorysého dialógu s osobami, ktoré nezdieľajú náš názor, a uzatváranie sa do skupín ľudí rovnakého zmýšľania, verejný teológ bude príkladom prekračovania hraníc – ideologických, ekleziálnych či politických. To, samozrejme, neznamená, že by mal v procese obetovať svoje vlastné presvedčenia alebo lojality ako výmenu za prijatie širšou verejnosťou alebo poctu od tých, ktorých hlavným záujmom je presadzovanie striktných ideológií.

Úlohou verejného teológa je prenášať teologické myslenie zo slonovinovej veže do ulíc a aplikovať ho na konkrétne problémy našej doby – od migračnej a utečeneckej krízy cez korupciu a nečestnosť až po pravicový a ľavicový extrémizmus, ktoré sú prekážkou pre vytváranie dobrej spoločnosti.

Verejný teológ si uvedomuje, že v uliciach je jeho hlas len jedným z mnohých, a nesnaží sa v tomto priestore dominovať, ale zároveň sa z neho odmieta nechať vylúčiť. Je schopný ponúknuť normatívnu víziu a je otvorený, aby bola táto vízia inými hráčmi na demokratickom ihrisku hodnotená. Týchto hráčov rešpektuje, aj keď nehrajú na spoločnej strane ihriska.

Zodpovedný verejný teológ sa neuchýli k agresívnemu a vulgárnemu správaniu vo verejnom priestore, živelnému aktivizmu alebo hyperkritickosti. Schopnosť kritizovať je univerzálna a nikto z nás sa jej nemusí učiť. Málo ľudí však dokáže vyjadriť „dobrú kritiku“, ktorá je spravodlivá, milosrdná a pokorná (Mich 6:8).

Súčasťou pracovnej náplne verejného teológa je aj vyjadrovanie kritiky – ak však niektorý z troch uvedených atribútov chýba, verejná teológia sa stáva v tom lepšom prípade nedostatočná a v tom horšom ničivá.

Na Slovensku sa ku kresťanským cirkvám prihlásili takmer tri štvrtiny obyvateľstva, no priaznivý vplyv kresťanstva na kultúru je alarmujúco disproporcionálny. Verejný teológ považuje za súčasť svojho poslania informovať a formovať veriacich s cieľom ich zodpovedného angažovania sa v transformatívnej službe v prospech spoločného dobra.

Duchovná a morálna obnova spoločnosti je akútnou výzvou. Ak k nej dôjde – jej katalyzátorom budú zodpovední verejní teológovia. Ak nie – slovenské kresťanstvo sa možno už na konci 21. storočia stane spoločensky bezvýznamnou sektou, ku ktorej sa budú hlásiť len najvernejší prívrženci. Malo by byť nielen v záujme kresťanov, aby sa tak nestalo.

Vybraná bibliografia

Breitenberg, Jr.,  H. E., ‘To Tell the Truth: Will the Real Public Theology Please Stand Up?’, Journal of the Society of Christian Ethics (23:2, 2003), 55-96.   

Forester, D., ‘The Scope of Public Theology’, Studies in Christian Ethics (17:2, 2004), 5-19.

Graham, E., Between a Rock and a Hard Place: Public Theology in a Post-Secular Age (London: SCM Press, 2013).

Kim, S. and Day, K. (eds),  A Companion to Public Theology (Boston: Brill, 2017).

Marty, M., ‘Reinhold Niebuhr: Public Theology and the American Experience’, The Journal of Religion (54:4, 1974), 332-359.

McElroy, Robert W., The Search for an American Public Theology: The Contribution of John Courtney Murray (New York: Paulist Press, 1989).

Ondrášek, Ľ. M. and Moďoroši, I. (eds), Cirkev a spoločnosť: Smerom k zodpovednej angažovanosti & Church and Society: Towards Responsible Engagement (Ružomberok, SK: Verbum, 2015).

Stackhouse, M. L. ‘Public Theology and Ethical Judgment’, Theology Today (54, July 1997), 165-179.

Tracy, D., The Analogical Imagination: Christian Theology and Culture of Pluralism (New York: Crossroads, 1981).

Valčo, M., ‘Setting the Stage for a Meaningful Engagement: The Need for a Competent Public Theology in the Post-Comunist Context of Slovakia’ in Valčo, M. and Slivka, D. (eds.), Christian Churches in Post-Communist Slovakia: Current Challenges and Opportunities (Salem, VA: Center for Religion and Society, Roanoke College, 2012).

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo