Uplynulo 25 rokov od oživenia albánskeho pravoslávia

V Katedrále Kristovho vzkriesenia v Tirane v poslednú júlovú nedeľu pravoslávni Albánci oslávili 25. výročie intronizácie Jeho Blaženosti Anastasia za arcibiskupa Tirany, Durres a celého Albánska. 

Jeho Blaženosť Anastasios, arcibiskup Tirany, Durres a celého Albánska. Foto – orthodoxalbania.org

Oživenie autokefálnej Albánskej pravoslávnej cirkvi, ktorá v 20. storočí veľmi trpela, charakterizujú dva významné dátumy: 24. 6. 1992, keď konštantínopolský ekumenický patriarchát zvolil arcibiskupa Anastasia za prímasa a hlavu svätej synody autokefálnej Albánskej pravoslávnej cirkvi, a 2. 8. 1992, keď bol Anastasios slávnostne intronizovaný za arcibiskupa Tirany, Durres a celého Albánska. 

Albánska pravoslávna cirkev nabrala samostatný vývoj až v 20. storočí. Predtým boli pravoslávni Albánci úplne integrovaní do grécky hovoriaceho pravoslávia: liturgickým jazykom bola gréčtina a väčšina biskupov albánskej cirkvi pochádzala z Grécka. Až v druhej polovici 19. storočia nastalo albánske národné uvedomenie.

Keď sa po prvej svetovej vojne podarilo etablovať nezávislý albánsky štát, veľmi rýchlo sa objavila aj túžba po nezávislej pravoslávnej cirkvi. V septembri 1922 sa Albánska pravoslávna cirkev vyhlásila za autokefálnu a vymenovala biskupa vysväteného v Juhoslávii za svojho provizórneho správcu. Po stroskotaní viacerých sprostredkovateľských pokusov si Albánska cirkev dala v roku 1929 vlastný štatút, so srbskou podporou vysvätila ďalších biskupov a etablovala vlastnú biskupskú synodu. V roku 1937 nasledovalo uznanie autokefálie Albánskej pravoslávnej cirkvi zo strany Ekumenického patriarchátu.

Po prevzatí moci komunistami v roku 1945 musela pravoslávna cirkev ako všetky náboženské skupiny v Albánsku znášať extrémne prenasledovanie. Komunisti v Albánsku prenasledovali každú náboženskú činnosť a dôsledne rozvrátili všetky cirkevné štruktúry. Až po páde komunistického režimu v roku 1991 sa mohol v Albánsku opäť rozvíjať cirkevný život.

Keďže nijaký biskup neprežil komunistický režim, Ekumenický patriarchát vymenoval v roku 1991 uznávaného gréckeho teológa Anastasia Yannoulata za správcu Albánskej pravoslávnej cirkvi. V júni 1992 boli vysvätení ďalší biskupi pre Albánsko a došlo k vytvoreniu samostatnej synody. Pravoslávni Albánci sú udomácnení predovšetkým na juhu krajiny.

Arcibiskup Anastasios patrí k najangažovanejším zástupcom pravoslávnej cirkvi v ekumenickom hnutí. Albánska pravoslávna cirkev má dnes okolo 300-tisíc veriacich, ktorí sú rozdelení do šiestich diecéz výlučne na území Albánska. Bohoslužobným jazykom je albánčina. Používa sa zmiešaný cirkevný kalendár. Medzičasom 87-ročný albánsky pravoslávny prímas Anastasios sídli v hlavnom meste Tirane.