Láska bez lásky

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Láska bez lásky

Flickr.com/Maciej Stankiewicz

Radšej konať menej „dobrého“ a mať viacej dobroty! Píše Milan Bubák v pokračovaní svojho cyklu o láske.

                               „A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu... a lásky by som nemal...“ (1Kor 13,3)

Tento úryvok zo slávnej 13. kapitoly Prvého listu Korinťanom si zaslúži oveľa vážnejšiu pozornosť, než sa mu obyčajne venuje. Naoko obsahuje protirečenie, v skutočnosti je v ňom hlboký zmysel. Hovorí nám, že tak, ako jestvuje „láska“ bez skutkov lásky, podobne jestvujú aj „skutky lásky“ bez lásky. Hovorí nám, že človek môže rozdeliť chudobným i milióny bez toho, aby mal čo len za mak lásky, že môže vykonať nekonečne veľa dobrého bez toho, aby bol i sám čo len trocha dobrým. Ostatne, túto pravdu naznačil už Aischylos (zakladateľ antickej tragédie) v staroveku, keď hovoril o „láske bez lásky“.

Koľko ľudských slabostí sa priodieva ligotavým anjelským rúchom lásky ako slušivou maskou! Medzi prvými je zbabelosť. F. Nietsche, tento nedôverčivý rozpitvávač kresťanskej lásky k blížnemu dokonca hovorí, že zbabelosť je najväčším rozdávačom almužny. Zbabelosť sa obáva ľudských rečí, hnevu más, neľúbosti vysokých a najvyšších osôb, ktorú by vzbudilo nezahalené lakomstvo boháčov, a preto koná, i keď s ťažkým srdcom, nejaké to dobro a prikrýva poburujúce lakomstvo duše vypožičaným plášťom lásky.

Ostatne, človek môže byť zbabelý i sám pred sebou. Žiť v skvelom bohatstve, zatiaľ čo iní umierajú v chudobe, chodiť v príjemnom hodvábe, zatiaľ čo iní môžu sotva zakryť svoju nahotu, hodovať pri preplnenom stole, zatiaľ čo tisícom sa odráža v očiach hlad – tento kričiaci protiklad prebúdza zavše z hlbokého spánku to naše lepšie „ja“, aby sa ešte raz opakovalo staré napomenutie: „Milovať budeš blížneho svojho ako seba samého!“ I keď sa bohatý hýrivec nevzchopí preto, aby skutočne zachovával tento príkaz, predsa zo strachu pred týmto sužujúcim lepším „ja“ pôjde a hodí niekoľko halierov žobrákovi alebo pošle malú sumu kresťanskému spolku, čo obdarúva deti... v anjelskom rúchu lásky: zbabelosť.

Prečítajte si tiež:
Príležitosti na lásku Zdieľať

I sebectvo, šplhúnstvo, ctibažnosť, ziskuchtivosť a márnomyseľnosť si rady vypožičiavajú šat lásky. Nejeden nosí plášť lásky iba preto, že králi a prezidenti pripínajú na tento plášť s obľubou svoje vyznamenania. Prekrásny biely plášť lásky je šatom, v ktorom si človeka ľudia najľahšie všimnú, najmä ľudia od tlače. A tak je on i pre obchodníkov odevom, ktorý ich výhodne šatí a nahradzuje im inú reklamu. A keď je minulosť niektorého človeka znečistená škvrnami a tomuto človeku spôsobuje spoločenské ťažkosti, vezme si plášť lásky, ktorý jeho mnohé hriechy prikryje, a všetko je to zrazu inak.

Aj pýcha a panovačnosť používajú toto rúcho, veď ono dáva človeku čosi vznešeného, skoro až božského. Aj temný satan pýchy sa kedysi skryl do tohto jasného rúcha. Bolo to vtedy, keď knieža tohto sveta chcelo darovať chudobnému Ježišovi všetky svoje kráľovstvá. A ktorýsi jemný znalec ľudí k tomu dodáva: „Je málo dobrodincov, ktorí nehovoria ako diabol: ak padneš a budeš sa mi klaňať...“ Aby si nás ľudia ctili, aby boli nám vďační a aby sa pred nami skláňali a plazili ako pred záchrancami v biede, či dokonca ako pred akýmisi vyššími bytosťami – nijakým spôsobom nemožno toto dosiahnuť ľahšie než v anjelskom odeve lásky.

Práve tak sa mnohí naučili nosiť a hodnotiť plášť lásky ako športový oblek. Pretože nemožno byť vždy na tenise alebo jazdení, z dlhej chvíle sa preoblečú a zúčastnia sa na plese v prospech chudobných – plášť lásky je tu ako plesový úbor! – alebo sa dostavia na charitatívne stretnutie, alebo – a to je najhoršie – idú na návštevu k chudobným alebo smútiacim. Majú pritom pohyb i zmenu: zápach chudoby po vôni domáceho luxusu, biedne zadné schody po jazde výťahom doma, hladujúce deti po stálom pohľade na nasýtené tváre. A majú zaujímavú tému na rozhovory a zasadania výborov a okrem toho osviežujúci vnútorný pocit dobrého skutku. A tak mnohí, mnohí nosia plášť lásky – a pod ním srdce bez lásky.

A predsa, hoci je možné svet klamať, chudobní ihneď vycítia, že pod týmto plášťom sa skrýva niečo iné než dobrota. Chudobní majú pozoruhodne ostré oči a jemné ucho a hneď vedia rozpoznať, či prichádza k nim pravá láska alebo preoblečené sebectvo. Dary sebectva ich pokorujú, dráždia, demoralizujú, zvádzajú k lži, nehanebnosti a žiadostivosti. Prijímajú dary, a darcu nenávidia. Prečo sú masy chudobných i napriek tak mnohým skutkom lásky predsa stále nespokojné? Nevrie v nich najviac nenávisti práve voči majetným vrstvám, ktoré ich najštedrejšie obdarúvajú? Prečo z očí chudobných planie pri nejednej dobročinnej slávnosti niečo celkom iného než radostná láska a detská vďačnosť? Ako Boh, tak i človek hovorí: Nehľadám tvoj dar, lež – teba! Sociálnu otázku nerozrieši len plášť lásky, ale iba ruka i srdce lásky!

„Chudobní majú pozoruhodne ostré oči a jemné ucho a hneď vedia rozpoznať, či prichádza k nim pravá láska alebo preoblečené sebectvo.“ Zdieľať

Prirodzene, i Boh prekukne masku a ani on sa neuspokojí s plášťom lásky, ani iba so skutkami dobroty, ale len s naozajstnou láskou a dobrotou. Ani natoľko nechce, aby sme mu boli pomocníkmi v práci a starostiach, ako skôr účastníkmi na jeho hlboko vnútornej, pravda, vždy i činorodej láske. Hoci nástojčivo vyzýva udeľovať almužnu, predsa nezabudne pripojiť: „Kto teda dáva, nech dáva nezištne!“ a úprimne (Rim 12, 8) a ako svoje vlastné kráľovské prikázanie sociálnej povinnosti nevydal poučku: „Dávať budeš svojmu blížnemu!“ – ale: „Milovať budeš svojho blížneho!“

Raz sa však priblíži deň, keď Boh sníme ľuďom nielen masky, ale strhne z pliec i vypožičaný plášť lásky. Ako svadobné rúcho večnosti nebude smieť byť plášť lásky, ale len láska sama. Kiež by sme potom nemuseli povedať, ako raz vykríkla vážna a prísna nemecká spisovateľka Anette von Droste-Hülshoffová po spytovaní svedomia: „Pravda vidí každý klam. Beda! Bo málo lásky mám!“

Skúmajme, prv, než spočinie na nás skúmavý pohľad Boží, skúmajme často svoju činnosť lásky. I pani Caritas (dobročinná láska) musí si z času na čas spytovať svedomie! Zrieknime sa s neúprosnou prísnosťou všetkého, čo sa vydáva za lásku, no láskou nie je! Radšej konať menej „dobrého“ a mať viacej dobroty! Vyzlečme holý „plášť lásky“ a oblečme si podľa krásnych slov apoštola Pavla „city milosrdenstva“, city pravej, naozajstnej dobrotivosti! To bude potom to slávnostné svadobné rúcho, v ktorom predstúpime pred oči toho, ktorý je večná Láska a Pravda!

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo