Diskusia o pápežovi je oprávnená, ale takto sa kritika nerobí

Diskusia o pápežovej exhortácii Amoris laetitia bola a stále je oprávnená. Napokon, rozdiely v jej interpretácii sa skutočne objavili. No v poslednom čase sa zdá, že namiesto teologických argumentov a ochoty pochopiť pápeža sa začal hon na heretikov.

O akejsi formálnej korekcii pápeža sa začalo hovoriť po tom, čo štvorica kardinálov vlani zverejnila list pápežovi s piatimi „dubbiami“. Kardinál Raymond Burke už vtedy avizoval, že ak nepríde od pápeža odpoveď na vyslovené pochybnosti, dôjde k formálnej korekcii pápeža. 

Keďže využitie takéhoto inštitútu si cirkev za posledné storočia nepamätá, mnohí s napätím čakali, čo sa bude diať. Lenže to, čo sa cez víkend objavilo na internete, muselo sklamať aj najtvrdších pápežových kritikov. 

Najviac na „korekcii“ pápeža zarazí forma, respektíve metodológia. Človek by čakal, že pôjde o zoznam presných výrokov pápeža, ku ktorým autori na základe citácií doktrinálnych dokumentov priložia dôkladné teologické zdôvodnenia, teda prečo má ísť o heretické tvrdenia. 

Lenže 16-stranový dokument stojí na čudnej konštrukcii. Autori si vybrali niektoré pasáže z Amoris laetitia, namiešali k tomu zopár pápežových výrokov, činov, ba dokonca pracujú aj so „zanedbaniami“. Z tohto mixu vydedukovali sedem heretických téz, ktoré pôsobia, akoby ich pápež povedal. 

Táto podivná metodológia je nielen logicky chabá, ale hlavne neférová a manipulatívna. Navyše, chýba poctivá teologická argumentácia. Dôvetok o modernizme a Lutherovi je slabá náplasť. 

K téme: 
Tlak na Františka sa stupňuje. Z heréz ho obviňuje aj slovenský kňaz

Druhý vážny problém korigujúceho listu spočíva v jeho autorite. Výzvu nepodpísali kardináli – autori „dubbií“. Dvaja z nich síce medzičasom zomreli, ale ani zvyšní dvaja sa pod výzvu nepodpísali. Aj keď je to možno len ich taktika. No medzi signatármi chýbajú aj iné mená známych pápežových kritikov, ako je napríklad tradicionalista biskup Athanasius Schneider, ktorý pôsobí v Kazachstane. 

Celkovo v zozname pôvodných signatárov, ku ktorým medzičasom pribudli ďalší, chýbajú autority z radov prelátov, nájdeme tam len jediného biskupa – hlavu lefèbristov Bernarda Fellaya, z ktorého pápež Benedikt XVI. v roku 2009 sňal exkomunikáciu. 

Tretí dôvod, prečo netreba brať zoznam Františkových „heréz“ vážne, je historický kontext. Podobné pokusy, petície a zoznamy sa týkali aj pontifikátov predchádzajúcich pápežov. 

Vatican Insider pripomína, že na Jána Pavla II. po jeho smrti našili extrémni tradicionalisti dokonca 101 „heréz“, pritom ešte za Wojtyłovho pontifikátu vznikla tzv. kolínska deklarácia. Týkala sa kritiky tzv. rímskeho centralizmu, v roku 1989 ju podpísalo 163 teológov. 

Kritike čelil aj Benedikt XVI. či bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery Gerhard Ludwig Müller, ktorého sa snažili pre niektoré výroky skompromitovať ešte pred nástupom do úradu v roku 2012. 

Summa sumarum, pápež František sa nemá dôvod pre list znepokojovať.