Nesúhlas s Cirkvou

Na túto otázku nám pomôže odpovedať to, keď rozlíšime medzi Cirkvou a hierarchiou. Vzorom Cirkvi je Mária. Vzorom hierarchie je Peter.

Keď Peter vydáva svedectvo Kristovmu božstvu, Ježiš ho menuje prvým spomedzi apoštolov: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ (Mt 16, 17-18) Kristus si zvolil Petra, aby ochraňoval vieru na „skale“ cirkevného úradu.

Peter je však hlboko nedostatočným príjemcom tejto cti. Len čo Ježiš ustanoví Petra za hlavu apoštolov, vyjavuje, že musí ísť do Jeruzalema, aby tam trpel a zomrel. Miesto toho, aby Peter vykonával svoj nový úrad v poslušnosti Ježišovým slovám, namieta: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“ (Mt 16, 22) Ježiš ho okamžite prísne pokarhá: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ (Mt 16, 23)

Keď Peter vydáva svedectvo Kristovmu božstvu, Ježiš ho menuje prvým spomedzi apoštolov. Peter je mužom mnohých slov a smelých sľubov.Zdieľať

Mária je vždy na Božej strane. Keď sa jej zjaví anjel Gabriel a hovorí jej „dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn“ (Lk 1, 35), Mária prijíma tento dar s pokorou: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ (Lk 1, 38) Boh si vybral Máriu za Božiu Matku, no len s jej oddaným súhlasom.

Na rozdiel od Petra nie je Máriina vznešená úloha nikdy príčinou hriešnej pýchy či opovážlivosti. Mária nás učí pýtať sa Boha s rešpektom a s vierou, ktorá sa snaží pochopiť: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ (Lk 1, 34) Na svadbe v Káne Mária dáva pokyn obsluhujúcim i nám: „Urobte všetko, čo vám povie.“ (Jn 2, 5) Mária sa vždy podvoľuje Otcovej vôli, ktorá sa poznáva prostredníctvom jej Syna.

Peter je mužom mnohých slov a smelých sľubov. Pri Poslednej večeri Peter vyhlasuje, že Krista nikdy nezaprie: „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.“ (Mk 14, 31) Marek dodáva, že ostatní novoordinovaní biskupi to cítili podobne: „Podobne hovorili aj ostatní.“ No v záhrade po Ježišovom zatknutí „ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa“. (Mt 26, 56)

Na rozdiel od Petra je Mária vzorom nemnohých slov a viery zahalenej v tichu. Pod krížom prežíva naplnenie Simeonovho proroctva, keď jej nepoškvrnené srdce prebodol meč bolesti. (porov. Jn 19, 25) Čistá a jedinečná Máriina viera je nepretrhnuteľnou niťou, ktorá spája Novú zmluvu so Starou. Mária uvažovala o slovách anjela Gabriela vo svojom srdci, a preto len ona mohla mať istotu, že hrôza ukrižovania nemôže byť posledným slovom.

Posvätná liturgia uznáva Máriin vyšší status oproti Petrovi a apoštolom. Ako Petrov hlavný liturgický sviatok oslavuje „Katedru svätého Petra“ (22. februára). Peter sa teda v prvom rade ctí pre vernosť svojmu úradu, ktorý však z času na čas pobabre či už z nedostatku odvahy (Petrovo zapretie Krista počas umučenia) alebo z nedostatku logiky (Pavlovo obvinenie Petra z „pokrytectva“ vo veci židovských zvykov, Gal 2, 11-13).

Mária nemá žiaden cirkevný úrad, ktorý by vykonávala. Je jednoducho a vznešene Božou Matkou. Napriek tomu je však Máriiných sviatkov veľa a krášlia každé liturgické obdobie. Jej Nepoškvrnené počatie nám pripomína, že Cirkev je počatá – z kríža a na Turíce – v milosti a svätosti. A jej slávne Nanebovzatie s telom i s dušou upriamuje našu pozornosť na konečný osud Cirkvi očistenej od všetkého zla a oslávenej v novom a nebeskom Jeruzaleme.

Mária je večne bez hriechu, členovia hierarchie nikdy. Autorita Petra a apoštolov nespočíva na ich osobnej zbožnosti a dokonca ani na ich osobnej pravovernosti. Dostávajú ju vtedy, keď im Cirkev zverí Kristovu „katedru“ – biskupský alebo kňazský či dokonca pápežský úrad. Požiadavky svojho úradu plnia verným vykonávaním svojich povinností podľa vôle Cirkvi.

Na rozdiel od Petra nie je Máriina vznešená úloha nikdy príčinou hriešnej pýchy či opovážlivosti. Mária je vzorom nemnohých slov a viery zahalenej v tichu.Zdieľať

Keď však biskupi a kňazi vyučujú omyl, sú ako nedbanliví či krutí otcovia a manželia. Keď prekrúcajú Božie otcovstvo, strácajú právo nazývať sa „otcami“. A povedať to nie je previnením proti láske či dokonca zradou.

Prelátov však musíme poslúchať, aj keď sú skazení (či zle informovaní, alebo sa jednoducho mýlia), ak nám len nekážu, aby sme aj my boli skazení, zle informovaní či aby sme sa jednoducho mýlili – a zostávajú v rámci legitímnych hraníc svojej autority. „Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu. Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte: lebo hovoria, a nekonajú.“ (Mt 23, 2-3)

V reálnom zmysle je Mária vzorom bezchybnej náuky Učiteľského úradu Cirkvi odovzdávanej biskupom a kňazom, aby ju – hoci hriešni – s Božou milosťou vyučovali podľa svojho chápania. Autentické Kristovo učenie zjavené prostredníctvom posvätnej tradície a hierarchie Cirkvi je teda dokonalé, krásne a dobré. Preto je kritika autentického učenia Cirkvi kritikou Máriinej poslušnosti a kritika Máriinej viery je kritikou Krista.

Hierarchia Katolíckej cirkvi je – dokonca i na najvyšších úrovniach, ako jasne ukazuje príklad svätého Petra – vo svojom poslaní vyučovať schopná dokonale zlyhať a je hlúpe tváriť sa, že je to inak. No uprostred nárazov dejín sa týmto zlyhaniam nedovoľuje pretrvať, lebo pekelným bránam nikdy nebude dovolené premôcť Cirkev, svätú Kristovu nevestu bez škvrny. Toto je naša viera. Je to tá istá viera, ktorá posilňovala Máriu pod krížom.

P. Jerry J. Pokorsky
Autor je kňazom arlingtonskej diecézy. Pôsobí vo farnosti sv. Kataríny Sienskej v Great Falls v štáte Virginia.

Pôvodný text: Disagreeing With the Church.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.