Kedy už konečne príde pápež do Bieloruska? (Z kresťanského Východu)

„Očakávame pápeža. Ľudia túžia po jeho návšteve,“ zdôraznil minský rímskokatolícky arcibiskup Tadeusz Kondrusiewicz 28. septembra 2017 v rozhovore s novinármi bezprostredne po stretnutí členov Rady Európskych biskupských konferencií (CCEE) s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom.

Predsedovia a zástupcovia európskych katolíckych biskupských konferencií sa zišli v Minsku od 27. septembra do 1. októbra 2017 na plenárnom zasadaní s mottom Príspevok cirkvi k budovaniu spoločného domu Európy. Slovenských katolíckych biskupov na tomto podujatí zastupoval košický pomocný biskup Marek Forgáč.

Arcibiskup Kondrusiewicz doslovne povedal: „V Bielorusku veľmi očakávajú návštevu pápeža Františka. Samotný prezident Lukašenko pozval pápeža.“ Vzťahy medzi miestnou rímskokatolíckou a pravoslávnou cirkvou, ktorá je exarchátom Moskovského patriarchátu, sú veľmi dobré. Bolo to vidno aj na tom, že minský pravoslávny metropolita Pavel (Ponomarjov) bol prítomný na stretnutí medzi bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom a predsedami katolíckych biskupských konferencií Európy.

Ozýva sa veľa hlasov za to, aby sa práve v Minsku uskutočnilo opätovné stretnutie pápeža Františka a moskovského patriarchu Cyrila I. V rozhovore s novinármi predseda CCEE kardinál Angelo Bagnasco k tomu povedal, že „opätovné stretnutie pápeža s moskovským patriarchom si želajú všetci“. Je „veľkým želaním tejto krajiny a jej prezidenta“, aby sa toto stretnutie konalo v Minsku.

Prečítajte si aj
Ruská pravoslávna cirkev si pripomenie obnovenie Moskovského patriarchátu Zdieľať

Kardinál Bagnasco vyzdvihol, že hodnoty náboženskej slobody a ochrany ľudského života podstatne patria k novej Európe. V rozhovore s prezidentom Lukašenkom kardinál zdôraznil, že štát a cirkev sú vyzvané k tomu, aby podporovali integrálny rozvoj ľudí a spoločnosti. Taliansky kardinál nielenže ocenil dobrú spoluprácu s minskou vládou, ale dotkol sa aj existujúcich problémov – napríklad otázky pracovných povolení pre zahraničných kňazov (mnohí kňazi pôsobiaci v Bielorusku sú poľskej alebo slovenskej národnosti) a cirkevného majetku. Kardinál verí, že tieto problémy sa podarí čoskoro vyriešiť.

Novým predsedom sýrskeho parlamentu je kresťan

Sýrsky parlament má po dlhých desaťročiach vo svojom čele opäť kresťana. Vo voľbách 28. septembra 2017 získal pravoslávny kresťan byzantskej tradície Hamoudeh Sabbagh 193 z celkovo 252 hlasov poslancov. Tento 59-ročný vyštudovaný právnik je členom vládnej strany Baath, ktorej spoluzakladateľom bol mimochodom takisto pravoslávny veriaci byzantskej tradície Michel Aflaq (1910 – 1989).

V minulosti Hamoudeh Sabbagh pôsobil ako viceguvernér provincie Hassake. Do úradu predsedu parlamentu nastupuje po Hadiyeh Khalaf Abbasovej. Historicky prvú ženu v úrade predsedníčky sýrskeho parlamentu odvolali v júli 2017.

Dve volebné obdobia zastával úrad predsedu sýrskeho parlamentu Fares Khoury, a to počas francúzskeho mandátneho obdobia (1920 – 1946) a bezprostredne po ňom. Aj Fares Khoury (1877 – 1962) pochádzal z pravoslávnej rodiny, ktorá však neskôr konvertovala do presbyteriánskej cirkvi. Študoval vo vtedajšom Sýrskom protestantskom kolégiu v Bejrúte a v roku 1908 sa stal poslancom v osmanskom parlamente. V roku 1916 sa pripojil k arabskému odporu proti Vysokej Porte. V roku 1918 vytváral provizórnu vládu v Damasku.

V roku 1925 Fares Khoury spolu s Abd al-Rahmanom Šahbandarom založil Ľudovú stranu. Od roku 1926 patril do sýrskeho parlamentu, v rokoch 1943 – 1944 a 1947 – 1949 ako jeho predseda. V rokoch 1944 – 1945 a potom znovu v rokoch 1954 – 1955 úradoval ako premiér.

Faresa Khouryho dodnes považujú sa „otca zakladateľa Sýrie“, pretože výrazne ovplyvnil vyjednávania s Francúzskom, ktoré viedli k ukončeniu mandátneho obdobia.

Fares Khoury zastupoval svoju krajinu ako jeden z 53 zakladajúcich členov OSN, ale aj v roku 1945 pri jej inaugurácii. Ako hlava sýrskej delegácie v San Franciscu urobil Khouryho rečnícky talent silný dojem na politikov z celého sveta. Po jeho výrečnom prejave jeden diplomat z USA poznamenal: „Je nemožné, aby krajinu s mužmi ako tento dobyli!“

Bulharský propagátor ekumenizmu je mŕtvy

Vo veku 84 rokov zomrel 18. septembra 2017 vidinský metropolita Dometian (Topuzliev). Bulharská pravoslávna cirkev ním stratila jedného z posledných propagátorov ekumenizmu. Dometianove dobré kontakty s inými kresťanmi siahali do 70. a 80. rokov minulého storočia, keď bol administrátorom bulharskej eparchie Akron v USA.

Prečítajte si aj
Moskovskí rímskokatolíci zaznamenali malé víťazstvo Zdieľať

Od roku 1987 Dometian pôsobil ako metropolita pridunajského mesta Vidin na severe Bulharska. Od roku 1992 až do jeho rozpustenia viedol Oddelenie pre ekumenické vzťahy pri Sofijskom patriarcháte. Zároveň bol zástupcom bulharskej cirkvi v Centrálnom výbore Konferencie európskych cirkví (KEK), prv ako bulharské pravoslávie vystúpilo aj z tejto konferencie.

Počas dodnes trvajúcej antiekumenickej fázy Bulharskej pravoslávnej cirkvi, ktorá diskvalifikuje každé zbližovanie s inými cirkvami ako dedičstvo komunistickej propagandy svetového mieru, Dometiana podozrievali, že v rokoch 1972 až 1990 bol agentom štátnej bezpečnostnej služby.

Toto nactiutŕhanie však nedokázalo zabrániť tomu, aby sa metropolita Dometian vo svojom biskupskom meste Vidin, v otvorených cirkevných kruhoch a predovšetkým vo svete ekumenizmu až do konca tešil veľkej vážnosti a obľube.

Konferencia o fundamentalizme v poľskom pravoslávnom kláštore

Fundamentalistickým tendenciám v nových náboženstvách i kresťanských cirkvách bolo venované výročné 10. zasadnutie Celopravoslávnej siete pre medzináboženské štúdie. Konalo sa od 14. do 17. septembra 2017 v Pravoslávnej akadémii v monastieri Zvestovania Pána v severopoľskom meste Supraśl.

Za účasti teologických odborníkov, ako aj mužov a žien z pastoračnej praxe z takmer všetkých pravoslávnych cirkví sa poukázalo na nasledujúce znaky fundamentalizmu:

nepoučiteľno-fanatické zotrvávanie pri chybných interpretáciách kresťanských právd alebo priveľké zdôrazňovanie čiastkových aspektov kresťanských právd;
pokusy o presadenie týchto čiastkových právd v náboženskom i verejnom živote všetkými prostriedkami;
vyvíjanie psychologického nátlaku a často dokonca psychického teroru na prívržencov;
tieto chybné fundamentalistické postoje prevládajú nielen v niektorých svetových náboženstvách (islam) a pri určitých sektách, ale dajú sa nájsť aj v rámci pravoslávia a v iných kresťanských cirkvách, a preto si vyžadujú bdelé pozorovanie.

Monastier Supraśl, ktorý založili okolo roku 1500 vo vtedajšom veľkovojvodstve Litva, prešiel v rokoch 1796 až 1807 pod Prusko a bol jedinou uznávanou pravoslávnou inštitúciou na nemeckej pôde. V roku 1944 ho zničil ustupujúci nemecký Wehrmacht. S podporou Nemecka sa však Supraśl mohol stať sídlom Pravoslávnej akadémie podľa evanjelického a katolíckeho vzoru, ktorý si dosiaľ v pravoslávnom svete osvojili už aj v Grécku (Kréta, Volos).