Ilja II. stojí na čele gruzínskych kresťanov už štyridsať rokov

Ilja II. stojí na čele gruzínskych kresťanov už štyridsať rokov

Gruzínsky patriarcha Iľja II. počas návštevy pápeža Františka v Gruzínsku v roku 2016. Foto – TASR/AP

Aktuálne dianie na kresťanskom Východe približuje otec Ján Krupa.

Slávnostnou bohoslužbou v historickej katedrále v Mcchete, náboženskom centre Gruzínska, oslávili 25. decembra 40. výročie intronizácie gruzínskeho katholika – patriarchu Iliu (Eliáša) II. 

Ilia II., ktorý do úradu nastúpil v roku 1977 – v „období stagnácie“ za Leonida Brežneva – pred svojimi veriacimi vyhlásil: „Bolo to najťažších 40 rokov, ale prežili sme ich vďaka Božiemu požehnaniu a jeho pomoci. Nebol by som schopný urobiť to všetko sám bez vašej pomoci a vašej lásky.“  

Na liturgii sa zúčastnil aj gruzínsky prezident Giorgi Margvelašvili. Pred štyrmi desaťročiami nikto nemohol tušiť, že intronizácia Iliu II. sa stane „najdôležitejšou udalosťou v gruzínskych dejinách posledných desaťročí,“ povedal prezident. V období dramatických zmien katholikos – patriarcha svojím múdrym vedením a láskyplnou službou vytvoril „solídny základ pre jednotu a pokrok gruzínskej spoločnosti“.

Podobne sa vyjadril gruzínsky premiér Giorgi Kvirikašvili, ktorý označil patriarchovu službu za „Božie požehnanie“ z duchovného hľadiska a za „historickú udalosť“ zo sekulárneho hľadiska. Pod vedením Iliu II. sa postavilo či opravilo veľa chrámov. Znovu rozkvitol mníšsky život.

Pri liturgii prečítali blahoželanie moskovského patriarchu Cyrila. Oslavy 40. výročia intronizácie sa mali pôvodne konať za účasti pravoslávnych delegácií z celého sveta. No Ilia II. v máji odvolal tieto plány „kvôli nestabilnej svetovej situácii“. K tomu sa ešte zhoršil zdravotný stav patriarchu pochádzajúceho z Vladikavkazu, ktorý sa 4. januára 2018 dožije 85 rokov.

Z toho dôvodu Ilia II. v novembri oznámil vymenovanie správcu patriarchátu. Stal sa ním senakský metropolita Šio Mudžiri, ktorý je od roku 2009 príslušný aj pre gruzínske pravoslávne farnosti v Austrálii. Podľa ústavy Gruzínskej pravoslávnej cirkvi správca vedie patriarchát v prípade patriarchovho úmrtia, odstúpenia alebo keď „mu zvláštne okolnosti bránia plniť si svoje povinnosti“.

Dokončujú najväčší kresťanský chrám v Egypte i na Blízkom východe

Na plné obrátky sa pracuje na dokončení koptskej pravoslávnej katedrály v práve budovanom novom egyptskom hlavnom meste situovanom 45 kilometrov juhovýchodne od Káhiry. Katedrálu má na Štedrý deň podľa juliánskeho kalendára (6. januára) posvätiť koptský pápež a patriarcha Tawadros II. Má tak urobiť v prítomnosti najvyšších predstaviteľov egyptského štátu na čele s prezidentom Abd-el-Fattahom al-Sisim. Nová katedrála bude najväčším chrámom v Egypte a na Blízkom východe.

Al-Sisi oznámil už 7. januára 2017 pri slávnostnej liturgii na sviatok Pánovho narodenia v koptskej Katedrále sv. Marka v Káhire, že v práve budovanom novom hlavnom meste vznikne aj grandiózna koptská katedrála, ktorú posvätia 6. januára 2018. Aby sa nespochybnil prezidentov oznam, stavebné práce na novej katedrále sa v poslednom období podstatne zrýchlili.   

Urbanistický projekt nového hlavného mesta, ktoré stavajú najmä čínske firmy, počíta aj s výstavbou najväčšej mešity v Egypte. V novom hlavnom meste majú byť umiestnené všetky vládne úrady a najdôležitejšie politické inštitúcie.

Provincia Kirkuk sa solidarizuje s kresťanmi

V irackej provincii Kirkuk bol 25. december aj v tomto roku dňom pracovného pokoja, aby sa verejne vyjadrila solidarita miestnych inštitúcií a spoločností s kresťanmi.

Chaldejský patriarcha Mar Louis Raphael Sako, ktorý bol v minulosti arcibiskupom v Kirkuku, poďakoval guvernérovi a provinčnej správe za túto iniciatívu, ktorá sa už stala tradíciou. Patriarcha by si želal, aby sa aj Bagdad pripojil k tejto iniciatíve, lebo „kresťania si zaslúžia túto pozornosť“.

Iniciatíva v Kirkuku má zvláštny význam, pretože k nej došlo napriek ťažkým politickým okolnostiam  posledných mesiacov po kurdskom referende o nezávislosti. Na ropu bohatá provincia Kirkuk je predmetom sporu medzi Bagdadom a kurdskou regionálnou vládou v Erbile. Kurdského guvernéra Najm-al-Dina Karima zosadili iracké jednotky po príchode do Kirkuku. Na jeho miesto dosadili Rakana al-Jaburiho, ktorý sa hlási k arabskému etniku.

Takmer tretina palestínskych kresťanov zvažuje odchod z vlasti

Dvadsať osem percent palestínskych kresťanov zvažuje vysťahovanie z vlasti – dve tretiny z hospodárskych, no deväť percent aj zo sociálnych a náboženských dôvodov.

Vyplýva to zo štúdie Dar Al-Kalima University College of Arts and Culture v Betleheme a Konrad-Adenauer-Stiftung v Ramalláhu, ktorú predstavili 21. decembra 2017 v Betleheme.

Podľa štúdie aj 24 percent palestínskych moslimov uvažuje o vysťahovaní, 72 percent kvôli hospodárskej situácii, tri percentá z náboženských dôvodov.

Prečítajte si aj
Jeruzalemskí cirkevní predstavitelia varovali Trumpa Zdieľať

Najobľúbenejším cieľom palestínskych kresťanov sú USA. Moslimovia uprednostňujú Európu. Ako dôvody sa uvádzajú hlavne šanca nájsť si prácu, bezpečnosť a stabilita.

Veľký vplyv na život palestínskych kresťanov i moslimov má izraelsko-palestínsky konflikt. Šesťdesiat tri percent kresťanov a 89 percent moslimov to pociťuje tak, že sa ich tento konflikt priamo dotýka. Kresťania sa sťažujú hlavne na blokovanú slobodu pohybu a obmedzenie ich základných práv, zatiaľ čo moslimovia kritizujú hospodárske bariéry. 

Podľa štúdie kresťania i moslimovia vnímajú náboženskú slobodu vo svojej krajine ako dobre zabezpečenú. Deväťdesiat percent kresťanov a 87 percent moslimov je toho názoru, že izraelsko-palestínsky konflikt sa viac a viac stáva náboženským konfliktom. Väčšina verí, že kresťanstvo bude aj v budúcnosti prítomné v Palestíne. Medzi kresťanmi v to dúfa 78 percent, medzi moslimami dokonca 93 percent opýtaných.  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo