Jeruzalemskí cirkevní predstavitelia varovali Trumpa

Jeruzalemskí cirkevní predstavitelia varovali Trumpa

Americký prezident Donald Trump drží dokument, ktorým Spojené štáty americké oficiálne uznali Jeruzalem za hlavné mesto Izraela. Foto – TASR/AP

Aktuálne dianie na kresťanskom Východe približuje otec Ján Krupa.

Najvyšší predstavitelia kresťanských cirkví v Jeruzaleme apelovali na amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby v žiadnom prípade nevypovedal medzinárodný status mesta. „Každá náhla zmena by spôsobila nenapraviteľné škody,“ napísali trinásti patriarchovia a cirkevní predstavitelia v otvorenom liste v stredu 6. decembra 2017.

Stalo sa tak len niekoľko hodín pred prejavom, v ktorom Donald Trump napokon uznal Jeruzalem za hlavné mesto Izraela a oznámil preloženie veľvyslanectva USA z Tel Avivu do Svätého mesta.

„Sme presvedčení, že takého kroky zapríčinia zosilnenú nenávisť, konflikty, násilie a utrpenie v Jeruzaleme a Svätej zemi,“ uviedli v liste patriarchovia.

Trinásť signatárov prosilo Trumpa, aby skôr podporoval mierový proces medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi. Nemožno dosiahnuť definitívny mier, keď Jeruzalem nezostane zachovaný ako Sväté mesto a spoločné miesto troch náboženstiev a dvoch národov: „Sme presvedčení, že so silnou podporou našich priateľov, Izraelčanov a Palestínčanov, môžeme pracovať pre dohodnutie trvalého a spravodlivého mieru, ktorý poslúži všetkým, ktorí sa usilujú o Sväté mesto Jeruzalem, aby sa naplnil jeho osud.“

List podpísal okrem iných aj jeruzalemský grécko-pravoslávny patriarcha Theophilos III., apoštolský administrátor latinského patriarchátu arcibiskup Pierbattista Pizzaballa a františkánsky kustód Svätej zeme Francesco Patton.

Trumpa varovali aj hlasy z Egypta

Prenesenie veľvyslanectva USA v Izraeli z Tel Avivu do Jeruzalema bude mať „negatívne následky“ nielen pre krehkú stabilitu na Blízkom východe, ale aj pre celkový svet, uvádza sa vo vyhlásení Koptskej pravoslávnej cirkvi. „Právny status Jeruzalema“ musí byť chránený. Vyhlásenie pripomína aj rezolúciu OSN k Svätému mestu.

Rozhodnutie uznať Jeruzalem za hlavné mesto Izraela odporuje podľa názoru koptského pravoslávneho patriarchátu všetkým medzinárodným konvenciám a zničí všetky pokusy prekonať konflikty dialógom a hľadaním spoločných riešení.

Až v posledných rokoch viedla rastúca prítomnosť koptských pravoslávnych pútnikov z Egypta vo Svätom meste k tomu, že došlo k oslabeniu zákazu navštevovať Jeruzalem, ktorý v roku 1979 uložil vtedajší patriarcha Šenuda III. V rokoch radikalizácie arabsko-izraelského konfliktu Šenuda III. (1923 – 2012) zakázal veriacim svojej cirkvi putovať do židovského štátu a svoj postoj nezmenil ani po normalizácii vzťahov medzi Egyptom a Izraelom.

Tento zákaz nebol nikdy formálne odvolaný, ale od roku 2014 znovu putuje čoraz viac koptských kresťanov do Svätej zeme. K nárastu pútí koptov prispela aj účasť patriarchu Tawadra II. na pohrebe jeruzalemského koptského pravoslávneho arcibiskupa Abraháma v novembri 2015.

„Áno“ zmiereniu, ale „nie“ návratu do lona Moskvy

V tomto roku uplynulo štvrťstoročie od najväčšieho rozkolu v pravoslávnej cirkvi na Ukrajine. V dôsledku vyhlásenia štátnej nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 vtedajší kyjevský metropolita Filaret Denysenko požiadal o autokefáliu ukrajinskej cirkvi.

Cirkevné vedenie v Moskve to však odmietlo a zosadilo Filareta z pozície najvyššieho predstaviteľa pravoslávnej cirkvi na Ukrajine. Následne v roku 1992 viacerí pravoslávni biskupi založili Kyjevský patriarchát na čele s Filaretom. Moskovskému patriarchátu nezostala iná možnosť ako najvyšší trest. Filareta exkomunikoval.

V Moskve sa najnovšie postaral o pozornosť Filaretov list zo 16. novembra 2017, v ktorom pravoslávnym biskupom Moskovského patriarchátu navrhol dialóg, pričom použil známu formuláciu „odpúšťame a prosíme o odpustenie“, ktorou v roku 1965 poľskí katolícki biskupi podali ruku svojim nemeckým kolegom.

Prečítajte si aj
Usmernenie pre ukrajinskú autokefáliu Zdieľať

V Moskve zavládla na chvíľu eufória. Hovorilo sa, že Filaret prejavil pokánie a ospravedlnil sa. V niektorých účastníkoch biskupského koncilu, ktorý práve zasadal v Moskve, vzbĺkla nádej, že cirkvi rozhádané už celé štvrťstoročie by sa teraz mohli zlúčiť. Moskovský patriarchát vskutku 1. decembra 2017 oznámil vytvorenie špeciálnej komisie, ktorá má pripraviť prípadné vyjednávania so schizmatickým Kyjevským patriarchátom.

Avšak 88-ročný Filaret následne schladil toto nadšenie vyhlásením, že jeho ukrajinská cirkev sa nevráti do lona Moskovského patriarchátu, „pretože my predsa máme svoj vlastný štát“. Ako zdôraznil, Moskvu prosil hlavne o spoločnú modlitbu za zmierenie.

Podľa údajov nezávislého Centra Razumkov sa 39 percent pravoslávnych Ukrajincov považuje za súčasť Kyjevského patriarchátu a len 17 percent sa hlási k Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu. Spor medzi týmito cirkvami viackrát viedol k násilným stretom a preberaniam chrámov na Ukrajine.

Hebrejská univerzita udelila čestný doktorát ekumenickému patriarchovi

Čestnú hlavu byzantského pravoslávia, konštantínopolského patriarchu Bartolomeja poctila čestným doktorátom Hebrejská univerzita v Jeruzaleme. Pri slávnostnom akte v Jeruzaleme 6. decembra 2017 ekumenický patriarcha vyzval k prehĺbenému dialógu medzi náboženstvami a ku kultúre solidarity.

Medzináboženský dialóg môže „odbúrať predsudky a prispieť k vzájomnému porozumeniu a k mierovému riešeniu konfliktov,“ povedal 77-ročný hierarcha. Svet zažil v uplynulých rokoch „vážnu hospodársku, sociálnu a politickú krízu spojenú s procesom globalizácie a jej následkami“.

„Celosvetová kríza solidarity“ sa vyjadruje v podrobení kultúry hospodárstvom, v náraste chudoby, v migrácii, v rastúcom náboženskom fundamentalizme a v medzinárodnom terore, ako aj v rastúcich ekologických problémoch, povedal patriarcha.

Výzvam možno čeliť iba spoločne. „Potrebujeme sa navzájom, potrebujeme spoločnú mobilizáciu, spoločné úsilia, spoločné ciele, spoločného ducha,“ povedal patriarcha. Súčasná komplexná kríza je preto „príležitosťou uskutočňovať solidaritu“.

Bartolomej zdôraznil úlohu náboženstiev v súvislosti s týmito výzvami. Náboženstvá uchovali cenné duchovné a morálne hodnoty, ako aj hlboké antropologické poznanie, bez ktorého nie je možné porozumieť ľudským kultúram.

Patriarcha ďalej vystúpil proti nábožensky motivovanému násiliu a fundamentalizmu. Náboženstvo môže dať správnu duchovnú inšpiráciu a orientáciu a „urobiť ľudí ľudskejšími“. No, žiaľ, môže ľudí aj fanatizovať a odľudšťovať. 

Pokojné spolunažívanie židov, kresťanov a moslimov v oblasti Stredozemného mora počas uplynulých storočí ukazuje, že náboženstvá môžu slúžiť ako „nástroje mieru, tolerancie a porozumenia, ako aj zbližovania kultúr“. Najväčšou chybou dneška je to, „že pri otázkach pokoja, solidarity, významu života, večného určenia človeka a stvorenia už neočakávame nič od duchovnej sily, ktorá je hlboko zakorenená v ľudskej duši“. 

Udelenie ocenenia Bartolomejovi sa konalo v prítomnosti mnohých zástupcov náboženstiev a diplomacie. Patriarcha prezentuje „konštantnú víziu duchovného oživenia, pravoslávnej jednoty a kresťanského zmierania,“ uvádza sa v správe Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme. 

Pod Bartolomejovým vedením Ekumenický patriarchát posunul dopredu medzináboženský dialóg medzi moslimami a židmi. Bartolomej I. sa zasadzuje za harmóniu medzi všetkými ľuďmi, ako aj medzi ľuďmi a prírodou. Jeho úsilie je ďalej venované spolupráci a posilneniu vzájomného rešpektu medzi katolíkmi, moslimami, židmi a pravoslávnymi kresťanmi zvlášť na Blízkom východe a v oblasti Stredozemného mora.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo