Gruzínsky patriarcha sa už poberá (Z kresťanského Východu)

Gruzínsky patriarcha sa už poberá (Z kresťanského Východu)

Gruzínsky patriarcha Iľja II. počas návštevy pápeža Františka v Gruzínsku v roku 2016. Foto – TASR/AP

Aktuálne dianie na kresťanskom Východe približuje otec Ján Krupa.

Gruzínsky pravoslávny katholikos – patriarcha Ilia (Eliáš) II. oznámil vymenovanie správcu patriarchátu (locum tenens). Ako uviedla grécka webová stránka Romfea, bude ním senakský metropolita Šio Mudžiri, ktorý je od roku 2009 príslušný aj pre gruzínske pravoslávne farnosti v Austrálii.

Podľa ústavy Gruzínskej pravoslávnej cirkvi správca vedie patriarchát v prípade patriarchovho úmrtia, odstúpenia alebo keď „mu zvláštne okolnosti bránia plniť si svoje povinnosti“.

Patriarcha Ilia II. má 84 rokov. Vo svojom krátkom vyhlásení nepovedal, prečo vymenoval správcu patriarchátu. Podľa správy z prvého kanálu gruzínskej štátnej televízie Ilia II. povedal len toľko: „Svätý Juraj chcel, aby sme mali správcu, a je ním metropolita Šio. Gratulujem biskupovi k tejto vysokej pozícii a dúfam, že naplní do neho vkladané nádeje. Nech ho Boh žehná.“

Metropolita Šio sa narodil v roku 1969 v Tbilisi. Po strednej škole študoval na štátnom konzervatóriu v gruzínskom hlavnom meste. V roku 1991 vstúpil do Monastiera Šio-Mgvine v blízkosti mestečka Mccheta, ktoré je považované za jedno z náboženských centier Gruzínska. V roku 1995 vysvätili Šia za diakona, v roku 1996 za kňaza.

Od roku 1997 pôsobil ako rektor jedného chrámu v Tbilisi. V roku 1998 zavŕšil štúdium teológie v Batumi a následne svoje poznatky prehĺbil na Moskovskej teologickej akadémii.

V roku 2003 Svätý Synod Gruzínskej pravoslávnej cirkvi zvolil tohto mnícha za biskupa v Senaki. Podľa informácií z gruzínskych médií je metropolita Šio považovaný za duchovného poradcu gruzínskeho prezidenta Giorgia Margvelašviliho.

V Paríži a Miláne si pripomenuli Holodomor

V parížskej katedrále Notre Dame slávili 19. novembra 2017 božskú liturgiu v byzantskom obrade na pamiatku obetí Holodomoru, hladovej katastrofy v bývalom Sovietskom zväze v rokoch 1932 – 1933.

Hlavným celebrantom bol vladyka Boris Guzdiak, eparchiálny biskup Parížskej eparchie svätého Vladimíra Veľkého pre Ukrajincov byzantského obradu. Po liturgii položil spomienkový veniec pri Víťaznom oblúku (Arc de Triomphe) za prítomnosti ďalších gréckokatolíckych kňazov.

Prečítajte si aj
Ruská cirkev povedala, kto bol obeťou a kto páchateľom revolúcie v roku 1917 Zdieľať

Počas slávnosti Krista Kráľa (26. novembra) sa aj v Milánskom dóme pri božskej liturgii v byzantskom obrade spomínalo na obete Holodomoru. Hlavným celebrantom bol slovenský gréckokatolícky arcibiskup Cyril Vasiľ, koncelebrovali viacerí ukrajinskí a talianski biskupi.

Hladovú katastrofu na Ukrajine, v južnom Rusku a severnom Kazachstane vyvolal stalinský režim, keď vyhlásil boj „kulakom“, majetným roľníkom, aby ich prinútil vstúpiť do kolchozov a sovchozov. Podľa odhadov o život vtedy prišlo najmenej päť miliónov ľudí.

Irak potrebuje zdravý laicizmus

Za irackú ústavu, ktorá „zabezpečí rovnosť všetkých občanov“, sa vyslovil chaldejský patriarcha Mar Louis Raphael Sako počas svojej návštevy v Paríži. Patriarcha doslovne konštatoval: „Som iracký občan. Nezáleží na tom, či som kresťan, šíitsky moslim, sunnitský moslim, Kurd. Náboženstvo nás nesmie rozdeľovať. Náboženstvo je osobným rozhodnutím: musím byť slobodný veriť alebo neveriť. Náboženstvo nemožno vnucovať.“

V žiadnom prípade nesmie náboženstvo ovplyvňovať normálne vybavovanie štátnych záležitostí. Avšak v krajine, v ktorej islam predstavuje národnú a civilnú identitu, je to ťažké, povedal Mar Louis Raphael Sako. Teroristov z takzvaného Islamského štátu sme už síce porazili vojensky, ale naďalej ideologicky ovplyvňujú povedomie mnohých ľudí.

Hlavným problémom ľudí v Iraku je dnes bezpečnosť a stabilita, zdôraznil chaldejský patriarcha. Krajina potrebuje zdravý laicizmus. A tak pre opätovnú výstavbu nestačí len poukladať na seba kamene a tehly, ale musíme opätovne vystavať spoločnosť, ktorú hlboko poznačilo pustošenie teroristami takzvaného Islamského štátu. 

Mar Louis Raphael Sako prišiel do Paríža navštíviť Inštitút arabského sveta (Institut du Monde Arabe), kde sa práve koná veľkolepá výstava Kresťania Orientu. 2000 rokov dejín. Chaldejský patriarcha sa popritom stretol s prezidentom francúzskeho senátu Gérardom Larcherom a ďalšími senátormi.

Apel na krajiny zúčastnené na invázii do Iraku

Exekutívny výbor Svetovej rady cirkví na svojom zasadaní v Ammáne zaujal stanovisko k situácii v severnom Iraku. Oslobodenie Ninivskej planiny a Mosulu od teroristov takzvaného Islamského štátu si vyžiadalo veľa ľudských i materiálnych obetí.

Preto adresujú politikom v Bagdade a Erbile požiadavku „obnoviť dialóg a pristúpiť k rokovaniam o riešení súčasnej krízy, aby sa vyhlo ďalším konfliktom v regióne, ktorý videl už priveľa násilia a utrpenia“. Spomenuté grémium naliehavo žiada iracké úrady, aby sa postarali o vrátenie bytov, domov, dielní a podnikov vyhnancom.

Exekutívny výbor Svetovej rady cirkví apeloval na medzinárodné spoločenstvo, aby veľkoryso a rýchlo podporovalo obnovu infraštruktúry a spoločnosti v Iraku, ako aj iniciatívy zamerané na posilnenie spoločenskej a náboženskej súdržnosti. Tento apel platí zvlášť pre krajiny, ktoré sa v roku 2003 podieľali na invázii do Iraku.

Svetová rada cirkví sa bude zo svojej strany zasadzovať za medzináboženský dialóg a za podporu kresťanov a príslušníkov ďalších náboženských menšín v Iraku (Mandejcov, jezídov atď.).

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo