Pápež pri Urbi et Orbi: Zmŕtvychvstanie Krista je nádej, ktorá nesklame

Pápež František v príhovore pred požehnaním Urbi et Orbi (Mestu a Svetu) prosil o pokoj pre svet, v ktorom sú mnohé oblasti poznačené neprávosťami a násilím. 

Podľa Františkových slov je pre kresťanov Kristovo zmŕtvychvstanie nádejou, ktorá nikdy nesklame. „Prináša ovocie nádeje a dôstojnosti tam, kde je bieda a vylúčenie, kde je hlad a nedostatok práce, k migrantom a utečencom – mnohokrát odmietnutým súčasnou kultúrou vyraďovania –, k obetiam drogových kartelov, obchodovania s ľuďmi a otroctva našich čias,“ povedala hlava Katolíckej cirkvi.

V príhovore upriamil pozornosť konkrétne na Sýriu, Svätú zem, Jemen a celý Blízky východ, Južný Sudán, Kórejský polostrov, Ukrajinu či Venezuelu.

„Ovocie nového života nech Vzkriesený Kristus prinesie deťom, ktoré pre vojny a hlad vyrastajú bez nádeje, bez prístupu k vzdelávaniu a k zdravotnej starostlivosti; a tiež starým ľuďom, ktorých skartuje egoistická kultúra, odsúvajúca nabok každého, kto nie je ´produktívny´“, povedal František.

„Ovocie múdrosti vyprosujme pre tých, ktorí na celom svete majú politickú zodpovednosť, aby vždy rešpektovali ľudskú dôstojnosť, oddane sa vkladali do služby spoločného dobra a zabezpečili tak rozvoj a bezpečnosť svojich občanov,“ dodal pápež.

Pápež František počas celebrovania slávnostnej svätej omše Zmŕtvychvstania Pána na Veľkonočnú nedeľu na Námestí sv. Petra vo Vatikáne. Foto – TASR/AP

Katolíci slávia Veľkú noc aj v starobylom chráme v Jeruzaleme

Stovky kresťanov slávia v nedeľu Veľkú noc aj v Jeruzaleme a prúdia do tamojšieho Chrámu Božieho hrobu postaveného na mieste, kde bol podľa ich presvedčenia ukrižovaný a pochovaný Ježiš Kristus a kde vstal z mŕtvych.

Veriaci sa v nedeľu v tomto kostole v jeruzalemskom Starom Meste modlili a spievali chválospevy, kým v rade čakali na vstup do edikuly (menšej svätyne), kde sa podľa tradície Ježišov hrob nachádza.

Prečítajte si tiež:
Daň za hrobové miesto Krista

Reštauračné práce na hrobke vykonával 50-členný tím odborníkov z Grécka, ktorý sa podieľal aj na obnove Akropoly v Aténach či chrámu Hagia Sofia v Istanbule. Rekonštrukciu ukončili vlani a sústreďovali sa pri nej na odstránenie dlhoročných účinkov vody, vlhkosti a dymu zo sviečok. Svätyňa z vápenca a mramoru je v strede chrámu – budovy z 12. storočia, ktorá stojí na mieste zrúcanín zo 4. storočia.

Rímskokatolícke obrady sa konali v čase, keď východní pravoslávni kresťania slávia Kvetnú nedeľu. Denominácie, ktoré si žiarlivo strážia rôzne časti kostola, mali samostatné obrady, a to jedna po druhej, napísala tlačová agentúra AP.

Chrám Božieho hrobu stojí na mieste, ktoré väčšina kresťanov uctieva ako Golgotu alebo Kalváriu, kde bol podľa Nového zákona ukrižovaný Ježiš Kristus. Bazilika je dôležitým pútnickým miestom kresťanov už od 4. storočia, keď svätá Helena objavila Boží hrob a cisár Konštantín Veľký dal pri ňom vybudovať kostol.

Biela sobota: Pápež pri veľkonočnej vigílii pokrstil migranta z Nigérie

Na Bielu sobotu sa v katolíckych kostoloch neslúžili omše až do večernej veľkonočnej vigílie, ktorá sa začala sláviť až po zotmení. Podľa pradávnej tradície je pre túto noc charakteristické bdenie, počas ktorého veriaci očakávajú zmŕtvychvstanie Pána. Katolícka cirkev slávila vigíliu už ako radostnú slávnosť vzkriesenia, znovu sa rozozvučali zvony, ktoré od Zeleného štvrtka mlčali. 

Veľkonočná vigília bola pôvodne veľmi dlhá bohoslužba, ktorá sa začínala v sobotu večer, trvala celú noc a končila sa v nedeľu ráno krstom katechumenov (dospelých čakateľov na krst). V súčasnosti sú bohoslužby skrátené, obrad vigílie však zostáva liturgicky veľmi bohatý. 

Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína posvätením ohňa a veľkonočnej sviece – paškálu. Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti, pretože symbolizuje samotného Krista žiariaceho v tmách. Od paškálu si zapaľujú sviece aj všetci veriaci. 

Súčasťou liturgie slova sú čítania zo Starého zákona, ktoré pripomínajú dejiny od stvorenia sveta až po príchod Ježiša Krista. Súčasťou obradov je posvätenie krstnej vody a obnovenie krstných sľubov, niekde aj udelenie iniciačných sviatostí krstu, birmovania a svätého prijímania katechumenom.

Veľkonočná vigília vrcholila obradom vzkriesenia a slávnostnou procesiou so sochou Zmŕtvychvstalého.

V gréckokatolíckej cirkvi sa vo Veľkú sobotu ráno slúži Jeruzalemská nadhrobná utiereň. Podvečer sa konala svätá liturgia Bazila Veľkého. Počas tejto liturgie sa taktiež udelili iniciačné sviatosti katechumenom.

Veriaci Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania na Slovensku sa v sobotu na službách Božích neschádzajú. Ježišovo zmŕtvychvstanie oslávujú až v nedeľu.

V niektorých regiónoch je zvykom na Bielu sobotu popoludní posväcovať veľkonočné jedlá. Inde sa tak deje až v nedeľu ráno alebo tento zvyk nie je zaužívaný vôbec.

Rad ľudí, ktorí si prišli dať posvätiť veľkonočné jedlá, siahal až pred Dóm sv. Alžbety v Košiciach. Foto – TASR/Milan Kapusta

Pápež František na Bielu sobotu predsedal veľkonočnej vigílii v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne. Počas nej udelil krst ôsmim veriacim vrátane nigérijského migranta. Informovala o tom agentúra AP.

John Ogah, žobrák pochádzajúci z Nigérie, sa stal v Taliansku hrdinom po tom, ako minulý rok holými rukami odzbrojil zlodeja unikajúceho zo supermarketu v Ríme. Počas príprav na svoj krst Ogah údajne požiadal policajta, ktorý mal na starosti vybavovanie jeho papierov na legálny pobyt v krajine, aby sa stal jeho krstným otcom.

Pápež František vstúpil v sobotu večer do tichej a potemnenej baziliky s iba jedinou sviečkou. Tá spolu s modrými svetlami po stranách uličky dodávala scéne tajomnú atmosféru.

Vo svojej sobotňajšej kázni pápež vyzval katolíkov, aby nezostali paralyzovaní a ozvali sa, keď stoja tvárou v tvár nespravodlivosti. Naliehal na katolíkov, aby „opustili“ svoje rutiny a dovolili Bohu „vstúpiť“.

Pápež František krstí nigérijského migranta Johna Ogaha počas veľkonočnej vigílie v Bazilike sv. Petra. Foto – TASR/AP

Veľký piatok: Ježišovu smrť si kresťania pripomenuli aj krížovými cestami v uliciach miest

Na Veľký piatok, ktorý je spojený s dodržiavaním prísneho pôstu, si kresťania pripomenuli ukrižovanie Ježiša Krista. V asi 40 krajinách sveta je tento deň zároveň dňom pracovného pokoja.

V katolíckych kostoloch je to jediný deň v roku, kedy sa neslúži svätá omša, ale slávia sa obrady Veľkého piatku.

V gréckokatolíckych chrámoch sa ráno konajú tzv. kráľovské hodinky a utiereň strastí (Sväté a spasiteľné strasti nášho Pána Ježiša Krista), popoludní veľká večiereň s obradom uloženia plaščenice (plátna s vyobrazením mŕtveho Krista) do symbolického hrobu.

Podobné obrady prebiehajú aj v chrámoch pravoslávnej cirkvi, ktorá v tomto roku podľa juliánskeho kalendára slávi Paschu – Veľkú noc o týždeň neskôr ako ostatné kresťanské cirkvi.

V kostoloch Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania sa konajú pašiové služby Božie s Večerou Pánovou. 

V mnohých slovenských mestách a obciach sa na Veľký piatok konali krížové cesty či ekumenické pašiové sprievody, počas ktorých si veriaci pripomínali umučenie a smrť Ježiša Krista.

Krížová cesta sa konala aj v rómskej osade v Trebišove. Foto – TASR/Roman Hanc

Tisícky ľudí sa zúčastnili na dramatizovanej krížovej ceste v Prešove. Foto – TASR/Milan Kapusta

Na kríž sa aj v tomto roku nechalo pribiť niekoľko Filipíncov. Katolícka cirkev tento krvavý rituál dlhodobo kritizuje. Foto – TASR/AP

Pobožnosť krížove cesty prebiehala aj v rímskom Koloseu za účasti pápeža Františka. Duchovné zamyslenia, ktoré sa čítali pri jednotlivých štrnástich zastaveniach, tohto roku pripravila skupina rímskych stredoškolákov a vysokoškolákov pod vedením učiteľa náboženstva a publicistu Andreu Mondu.

„Pápežovo želanie zveriť tvorbu rozjímaní do rúk mladých súvisí s blížiacou sa októbrovou synodou biskupov zameranou práve na túto generáciu," uviedol Vatikánsky rozhlas.

Počas krížovej cesty, ktorá prebiehala za prísnych bezpečnostných podmienok, niesli kríž okrem autorov zamyslení aj členovia talianskeho združenia na pomoc chorým pri putovaní do Lúrd, františkáni zo Svätej zeme, sýrska rodina s troma deťmi či dve dominikánky z Ninivskej roviny, ktoré museli ujsť s desaťtisícmi miestnych obyvateľov pred vyčínaním tzv. Islamského štátu.

„Dnes, vďaka Bohu, sa do Karakoša vrátilo vyše 10-tisíc ľudí a znovu sme otvorili jednu školu, dve škôlky a sirotinec. Toto je pre nás znak vzkriesenia a nádeje. Kríž je spásou nás všetkých,“ uviedla sestra Genevieve Al Haday pre Vatikánsky rozhlas.

Krížovej cesty pri rímskom Koloseu sa zúčastnili tisícky veriacich. V popredí vyvýšená plošina s modliacim sa pápežom Františkom. Foto - TASR/AP

Pápež František počas úkonu tzv. prostrácie na začiatku obradov Veľkého piatku. Foto - TASR/AP

Večerné obrady Veľkého piatku viedol v Bazilike sv. Petra v Ríme pápež František. Homíliu už tradične predniesol kazateľ Pápežského domu, Raniero Cantalamessa.

„Stretnúť osobne Krista je možné aj dnes, pretože on vstal z mŕtvych, je živou osobou, nie literárnou postavou. Všetko je možné po tomto osobnom stretnutí; bez neho sa v živote nič opravdivo nezmení," povedal kapucínsky mních Cantalamessa mladých ľudí vyzval, aby sa nebali kráčať opačným smerom ako ostatní. „Majte odvahu ísť proti prúdu! Tým opačným smerom pre nás nie je nejaké miesto, ale je to osoba, je to Ježiš, náš priateľ a vykupiteľ."

Zelený štvrtok: Pápež umyl nohy dvanástim väzňom rôznych vierovyznaní

Na Zelený štvrtok si kresťania pripomínajú Poslednú večeru Ježiša Krista s jeho apoštolmi, počas ktorej ustanovil sviatosť Eucharistie.

Katolícki veriaci si zároveň pripomínajú ustanovenie sviatosti kňazstva. Názov dňa odkazuje na zeleň Getsemanskej záhrady, kde sa začalo Ježišovo predsmrtné utrpenie.

Súčasťou katolíckej liturgie na Zelený štvrtok je obrad umývania nôh. Pápež, biskupi a kňazi počas večerných omší umývali nohy skupine veriacich, aby takto pripomenuli skutok lásky, ktorý Ježiš vykonal počas Poslednej večere dvanástim apoštolom. 

Vladyka Milan Chautur umyl nohy dvanástim kňazom počas dopoludňajšej svätej liturgie v katedrálnom chráme narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach. Foto – TASR/František Iván 

Pápež František vykonal obrad umývania nôh počas omše v rímskej väznici Regina Coeli, kde si trest odpykáva viac ako 600 väzňov zo všetkých piatich kontinentov.

Aj preto medzi dvanástimi mužmi, ktorým pápež umyl nohy, boli štyria Taliani, dvaja Filipínci, dvaja Maročania a ďalší z Moldavska, Nigérie, Kolumbie a Sierry Leone. Okrem katolíkov bol medzi nimi aj pravoslávny kresťan, dvaja moslimovia a jeden budhista.  

„Ježiš, ktorý nám prichádza slúžiť, Ježiš, ktorý umýva nohy, je celkom iný ako Pilát, ktorý si umýva ruky,“ povedal František počas omše, ktorá sa konala bez prítomnosti oficiálnych predstaviteľov či médií.

Väznica Regina Coeli je najstaršou a najznámejšou väznicou v Ríme. Komplex budov bol postavený v 17. storočí ako kláštor, na väznicu ho prebudovali koncom 19. storočia. Svätú omšu tu v minulosti slávili aj pápeži Ján Pavol II. (v roku 2000), Pavol VI. (1964) a Ján XXIII. (1958). 

Aj v predošlých rokoch pápež František slávil večernú omšu Zeleného štvrtku v podobných väzenských zariadeniach. V roku 2013 to bolo rímske nápravno-výchovné zariadenie pre maloletých v Casal del Marmo a v roku 2015 rímske väzenie Rebbibia. V roku 2014 Svätý Otec umýval nohy postihnutým osobám Nadácie Don Gnocchi v Ríme a v roku 2016 utečencom v centre v Castel Nuovo di Porto.

Minulý rok pápež František zavítal na Zelený štvrtok do väzenia mimo Ríma, a to do Paliana v oblasti Frosinone.

Na Zelený štvrtok dopoludnia slávili biskupi so svojimi kňazmi slávnostné omše, počas ktorých si pripomenuli založenie sviatosti kňazstva Ježišom Kristom a obnovili si kňazské sľuby.

Biskupi tiež posvätili tri druhy olejov, ktoré sa používajú pri vysluhovaní sviatosti krstu, birmovania, pomazania nemocných a sviatosti kňazstva. 

V gréckokatolíckych chrámoch zasa biskupi posvätili olej nazývaný myro, ktorý je pripravovaný z 33 vonných esencií a používa sa pri vysluhovaní sviatosti myropomazania (birmovania). Túto sviatosť vo východnom obrade udeľuje kňaz deťom hneď pri sviatosti krstu.

Pápež František sa s kňazmi svojej rímskej diecézy stretol vo štvrtok dopoludnia v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne. Vo svojom príhovore poukázal na dôležitosť blízkosti kňaza k ľuďom. 

„Keď ľudia vravia o kňazovi, že im je nablízku, zvyčajne zdôrazňujú dve veci. Prvá, že ,je tu vždy´ (opak ,nikdy tu nie je´: ,Viem, otče, že ste veľmi zaneprázdnený´ – hovoria často). Tá druhá vec je, že vie nájsť slovo pre každého. ,Rozpráva sa so všetkými,´ vravia ľudia, ,s veľkými, s malými, s chudobnými, s neveriacimi...´ Kňazi blízki, ktorí sú prítomní, ktorí hovoria so všetkými... Kňazi ulíc,“ zdôraznil vo svojej homílii pápež František.

Pápež František počas slávenia omše svätenia olejov (missa chrismatis). Foto – TASR/AP

„Kňaza, ktorý je blízky, ktorý kráča uprostred svojho ľudu s blízkosťou a jemnosťou dobrého pastiera (a pri svojej pastorácii je neraz vpredu, neraz v strede a neraz vzadu), ľudia nielenže veľmi oceňujú, ale idú ešte ďalej: cítia voči nemu niečo špeciálne, niečo, čo cítia len v Ježišovej prítomnosti,“ dodal pápež, ktorý sa po skončení slávenia súkromne naobedoval s desiatkou rímskych kňazov.

Nedeli zmŕtvychvstania predchádza veľkonočné trojdnie

Katolíci, evanjelici a ďalší kresťania vstúpili Kvetnou nedeľou (25. marca) do Veľkého alebo Svätého týždňa. Na Zelený štvrtok, večer po svätej omši na pamiatku Pánovej poslednej večere s učeníkmi, sa začne v katolíckej cirkvi takzvané veľkonočné posvätné trojdnie alebo triduum.

V evanjelických kostoloch sa na Zelený štvrtok popoludní a večer konajú služby Božie na pamiatku ustanovenia sviatosti Večere Pánovej. Veriaci prichádzajú na služby Božie spojené s vysluhovaním Večere Pánovej.

Veľkú noc, teda Paschu, slávia veriaci pravoslávnej cirkvi o týždeň neskôr. Dôvodom je iný výpočet termínu Veľkej noci. V niektorých rokoch sa však stáva, že sviatky slávia v rovnakom termíne spolu so západnými kresťanmi.

Ďalšie podrobné informácie o význame a súvislostiach veľkonočných sviatkov priniesla aj Tlačová kancelária KBS.