VATIKÁNSKA SEDMA: Tajomstvo prázdneho pápežského trónu

papez-frantisek-text_0.jpg

Pápež František na poslednú chvíľu zrušil svoju účasť na koncerte klasickej hudby. Obavy ohľadom zhoršenia zdravotného stavu sa nepotvrdili.

V sobotu večer sa vo vatikánskej Aule Pavla VI. uskutočnil vopred plánovaný koncert klasickej hudby. Beethovenovu 9. symfóniu d-mol zahral Národný symfonický orchester RAI pod taktovkou slovenského dirigenta Juraja Valčuhu. Podujatie avizoval aj Vatikánsky rozhlas. Na všeobecné prekvapenie sa účastníci koncertu v preplnenej aule len minútu pred začiatkom dozvedeli, že hlavný hosť, hlava katolíckej cirkvi, nepríde. Pápežské kreslo tak počas celého predstavenia ostalo prázdne.

„Nie som knieža...“

Okamžite sa začalo diskutovať o dôvodoch pontifikovej neúčasti. Tým najzávažnejším mohla byť fyzická vyčerpanosť. Pápežov uplynulý týždeň bol priam nabitý rozličnými verejnými a súkromnými audienciami a pracovnými povinnosťami. O tom, že obavy o zdravie boli neopodstatnené, sa ukázalo hneď na druhý deň, v nedeľu napoludnie. František v dobrej kondícii na vatikánskej železničnej stanici osobne privítal 250 detí z celého Talianska s psycho-sociálnymi problémami. Svedčia o tom aj fotografie denníka La Stampa. Navyše, koncertu sa zúčastnil jeho osobný sekretár a lekár.

Skutočným dôvodom pápežovej neúčasti na koncerte boli nečakané a bližšie nešpecifikované pracovné povinnosti. Vatikanista Sandro Magister tlmočil údajné Františkovo vyjadrenie, ktoré preniklo z interných kruhov Rímskej kúrie: „Nie som renesančné knieža, ktoré počúva hudbu namiesto práce“.

"Buďte pozorní na to, aby kandidáti na biskupov boli pastiermi blízkymi ľuďom: toto je prvé kritérium. Nech milujú chudobu, nech nemajú psychológiu kniežat."
Pápež František

Osobnostné predpoklady biskupa

Len deň pred koncertom adresoval pontifik podobné slová apoštolským nunciom, ktorí sa s ním stretli vo vatikánskej Klementínskej sále (neoficiálny slovenský preklad príhovoru tu). Medzi hlavné úlohy pápežských vyslancov patrí spolupodieľanie sa na výbere biskupských kandidátov v štáte, do ktorého sú vyslaní. V súvislosti s tým pápež zdôraznil, aké kvality by mali mať kandidáti na biskupskú hodnosť: „Buďte pozorní na to, aby kandidáti boli pastiermi blízkymi ľuďom: toto je prvé kritérium. Pastieri blízki ľuďom. Je to veľký teológ, dobrá hlava: nech ide na univerzitu, tam urobí mnoho dobra! Pastieri. Potrebujeme ich! Nech sú otcami a bratmi, mierni, trpezliví a milosrdní. Nech milujú chudobu, vnútornú slobodu ako pre Pána a aj vonkajšiu ako jednoduchosť a zriekanie sa života; nech nemajú psychológiu 'kniežat'. Buďte pozorní, aby neboli ambiciózni, nech nevyhľadávajú biskupskú hodnosť. (...) A nech sú ženíchmi jednej Cirkvi, bez toho, žeby stále hľadali nejakú inú. Nech sú schopní 'bdieť' nad stádom, ktoré im bude zverené.“ Tieto slová zapadajú do myšlienkovej línie pápeža, ktorý od začiatku svojho pontifikátu varuje pred tzv. cirkevným karierizmom a kladie do stredu kňazskej i biskupskej služby dôsledné nasledovanie Krista a aktívnu pastoračnú službu.

Účasť na koncertoch klasickej hudby patrila medzi charakteristické črty pontifikátu Benedikta XVI. Ako veľký fanúšik tohto žánru nevynechal ani jeden, ktorý mu bol venovaný. Rovnako tak má tento druh hudby v obľube aj František. V knihe rozhovorov „Pápež František: Rozhovory s Jorgem Bergogliom“ (Bratislava: Don Bosco, 2013, s. 26) si spomína, ako ho spolu so súrodencami viedla k hudbe ich matka: „S mamou sme vždy v sobotu o druhej popoludní počúvali opery, ktoré vysielal štátny rozhlas (dnes národný rozhlas). Usadila nás okolo rádia a pred začiatkom opery nám vysvetlila, o čom je. Keď sa mala začať nejaká významná ária, povedala nám: »Dobre počúvajte, teraz zaspieva veľmi peknú pieseň.« Byť každú sobotu o druhej popoludní s mamou a troma staršími bratmi a vychutnávať umenie, to bola naozaj krása“.

Marián Sekerák

Ilustračné foto: rokviery.blogspot.sk