Keď zneužijú nielen telo, ale aj svedomie

Vatikánsku agendu, ale aj stránky svetových médií v posledných týždňoch zapĺňa riešenie sexuálnych deliktov v juhoamerickom Čile. A niekoľko týždňov, ak nie mesiacov ešte aj bude.

Aj keď podobne spletité prípady nevyplávali na povrch po prvýkrát – na pretrase boli najmä USA (2002) a Írsko (2009) –, dianie v Čile má svoje špecifiká, ktorými sa smutným spôsobom zapíše do histórie.

Nie individuálne, ale systémové zlyhanie

V liste, ktorý pápež František v apríli zaslal čilským biskupom, napísal, že v Čile dochádzalo nielen k sexuálnym zneužívaniam, ale aj k zneužitiu svedomia a moci.

Narážal tým na skutočnosť, že v Čile nedošlo len k individuálnemu zlyhaniu radových kňazov, ale k systémovému zlyhaniu vedenia miestnej cirkvi, teda biskupov.

Jedným z príkladov je biskup Alejandro Goic, ktorý vedie diecézu Rancagua. Rok a pol ignoroval niekoľkonásobné upozornenia diecéznej koordinátorky mládeže Elisy Fernándezovej na pôsobenie organizovanej skupiny kňazov, ktorí sexuálne obťažujú mladých vo veku 15 – 19 rokov.

Neriešenie týchto prípadov ju dohnalo k zriadeniu profilu na facebooku, kde sa vydávala za 16-ročného Pabla. Do pasce sa napokon chytil 54-ročný kňaz, ktorý s fiktívnym Pablom viedol nielen sexuálnu konverzáciu, ale zaslal mu aj fotografiu, na ktorej bol nahý.

Biskup Goic, ktorý je pritom predsedom biskupskej komisie pre prevenciu pred sexuálnymi zneužívaniami, napokon suspendoval až 15 zo 68 kňazov svojej diecézy.

Avšak urobil tak až po tom, čo sa o prípad začali zaujímať médiá a pápež František si predvolal všetkých čilských biskupov „na koberec“.

Pápež František a čilskí biskupi počas stretnutia 17. mája 2018 vo Vatikáne. Foto – TASR/AP

Kolektívna demisia

K stretnutiu pápeža s 34 čilskými biskupmi došlo v polovici mája. Biskupi v Ríme priznali „závažné chyby a zanedbania“ a podali v cirkevnej histórii zrejme bezprecedentnú kolektívnu rezignáciu.

Medzi nimi boli aj štyria biskupi, ktorých v minulosti na kňazstvo pripravoval kedysi populárny kňaz Fernando Karadima. Keď v roku 2002 prehovorili prvé obete, ktoré v mladosti zneužil, bol to šok pre celú krajinu. Napriek tomu Vatikán začal kňaza vyšetrovať až v roku 2010. Rok nato ho laicizoval, teda zbavil kňazského stavu.

Kauza dostala druhý dych v roku 2015, keď sa pápež František rozhodol vymenovať za biskupa čilskej diecézy Osorno niekdajšieho Karadimovho zverenca Juana de la Cruza Barrosa. Podľa obetí bol Barros nielen nekritickým obhajcom a podporovateľom násilného kňaza, ale mal byť aj priamym svedkom jeho deliktov.

Keď pápež František v januári 2018 pricestoval na návštevu Čile, musel čeliť protestom Barrosových odporcov. Ich hnev znásobilo to, že biskup koncelebroval na pápežských omšiach.

Chronológia kauzy

2002 – prvýkrát verejne prehovorili obete zneužité čilským kňazom Fernandom Karadimom

2011 – Vatikán po rokoch nečinnosti kňaza Karadimu laicizoval

2015 – pápež František vymenoval za biskupa čilskej diecézy Osorno Juana de la Cruza Barrosa, ktorý bol v minulosti Karadimovým zverencom a podporovateľom

18. – 21. 1. 2018 – pápež musel počas návštevy Čile čeliť protestom proti neriešeniu prípadov sexuálneho zneužívania

17. – 23. 2. – maltský arcibiskup Charles Scicluna sa v New Yorku a v Santiago de Chile stretol s desiatkami svedkov sexuálnych deliktov spáchaných v Čile

11.4. – pápež zaslal čilským biskupom list, v ktorom ich vyzval k vyvodeniu zodpovednosti a pozval ich na stretnutie do Ríma

27. – 30. 4. – pápež prijal troch mužov, ktorí boli v minulosti zneužití kňazom Fernandom Karadimom

15. – 17. 5. – pápež sa stretol s 34 čilskými biskupmi, ktorí sa rozhodli rezignovať na svoje pozície

1. – 3. 6. – pápež sa vo Vatikáne stretne s piatimi kňazmi, ktorí boli v minulosti zneužití kňazom Fernandom Karadimom

Pochybenie pápeža

„V deň, keď mi predložia dôkaz proti biskupovi Barrosovi, tak to uznám. Ale nateraz tu nie je žiadny dôkaz, len samé klebety.“ Tieto slová, ktorými pápež František v Čile bránil biskupa Barrosa, už asi stokrát oľutoval.

„Musím sa ospravedlniť, pretože slovo ,dôkazy´ nebolo najlepšie a mohlo ublížiť obetiam zneužívania,“ zachraňoval František situáciu na konci pobytu v krajine. Zopakoval však, že na to, aby Barrosa odvolal z pozície biskupa, potrebuje jasné dôkazy.

Napokon sa rozhodol postarať sa o ne sám. Vo februári do Čile vyslal maltského arcibiskupa Charlesa Sciclunu, ktorý má z minulosti bohaté skúsenosti s vyšetrovaním sexuálnych pochybení kléru. V Santiago de Chile a v New Yorku sa arcibiskup stretol so 64 svedkami a po návrate napísal o svojich zisteniach 2300-stranovú správu.

Maltský arcibiskup Charles Scicluna na fotografii z roku 2012. Foto – TASR/AP

Následne v apríli pápež zaslal čilským biskupom spomínaný list, v ktorom ich povolal do Ríma, aby sa oboznámili s obsahom správy a vyvodili svoju zodpovednosť.

V liste František priznal, že sa aj on sám „dostal do závažných omylov v hodnotení a vnímaní situácie, zvlášť pre nedostatok pravdivých a vyvážených informácií“ a požiadal o odpustenie.

Prečítajte si aj
Pápež priznal, že pochybil pri posudzovaní sexuálnych škandálov Zdieľať

Urobil tak nielen na papieri, ale aj osobne, keď sa koncom apríla stretol s troma Karadimovými obeťami. Ďalších päť – tentoraz z kňazských radov – pozval na stretnutie v júni.

Dovtedy bude musieť uvažovať nielen nad tým, ako naložiť s kolektívnou rezignáciou čilských biskupov, ale aj ako sa vysporiadať s podobne zložitou situáciu v Austrálii.

Po arcibiskupovi Adelaide Philipovi Wilsonovi, ktorého tento týždeň uznali vinným z krytia sexuálneho zneužívania maloletých, sa bude musieť pred súd postaviť aj bývalý arcibiskup Melbourne a neskorší prefekt Ekonomického sekretariátu vo Vatikáne – kardinál George Pell. Ide pritom len o dva najznámejšie, ale nie jediné prípady v krajine.