Milan Koša (37) bol členom slovenského štvorčlenného tímu, ktorý v máji vyhral Medzinárodné majstrovstvá v znalosti Biblie v Prahe. Vyštudoval Materiálovo-technologickú fakultu STU a pracuje v pobočke zdravotnej poisťovne. Pôsobí v evanjelikálnom Kresťanskom spoločenstve Dom na skale v Prievidzi. Je ženatý a má tri deti.

V rozhovore sa okrem iného dočítate:

  • Ako slovenský tím zvíťazil na Medzinárodných majstrovstvách v znalosti Biblie.
  • Aká bola osobná cesta Milana Košu k Bohu.
  • Prečo čítať Bibliu aj v 21. storočí.
  • Ako pristupovať k ťažko zrozumiteľným pasážam a prečo čítanie dopĺňať modlitbou.
  • Akým spôsobom najlepšie viesť k Biblii a Bohu naše deti.
  • Prečo si aj odhodený výtlačok Biblie môže Boh použiť na napravenie hriešnika.

Majstrovstvá a modlitba za Babiša

Keď sa povie „majstrovstvá“, väčšina ľudí si zrejme predstaví nejakú športovú disciplínu. Mnohých možno prekvapí, že súťažiť sa dá aj v znalostiach Biblie. Ako sa na také majstrovstvá človek dostane?

V roku 2014 sme vyhrali Majstrovstvá Slovenska v znalosti Biblie, ktoré sa konali v Liptovskom Mikuláši. O súťaži sme sa dozvedeli cez facebook. V podstate sme si dve rodiny zo zboru chceli spraviť výlet do Liptovského Mikuláša a spojiť príjemné s užitočným. No podarilo sa nám zvíťaziť. Začali sme sledovať, či sa podobné podujatie odohrá aj v budúcnosti. Jeden známy nás upozornil na Medzinárodné majstrovstvá v znalosti Biblie v Prahe. Organizátori akcie z Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva Jeruzalem (ICEJ) nám ponúkli preplatenie nákladov na cestu. Povedali sme si, že prečo to neskúsiť.

Boli ste jediný tím zo Slovenska?

Súťažilo 23 štvorčlenných družstiev z 10 krajín. Zo Slovenska pochádzali spolu tri tímy. Medzi účastníkmi boli napríklad aj súťažiaci z Tahiti, Ghany, Ukrajiny, Dánska či z Japonska.

Zúčastnili sa aj katolíci alebo išlo čisto o záležitosť súťažiacich z protestantských cirkví?

Boli tam aj katolícki účastníci. Ak som správne zachytil, tak aj v jednom zo slovenských tímov boli katolíci.

Je to pravda, že súťaž sa konala pod záštitou Senátu ČR a v jeho priestoroch?

Áno. Keď sme tam prišli, ukázalo sa, že nás zabudli zaregistrovať, hoci prihlášku som posielal ešte v marci. Tak nám narýchlo tlačili otázky a hľadali pre nás miesta. Usadili ma na miesto, kde sedáva český premiér. Tak som využil príležitosť a som rád, že som sa za neho mohol pomodliť. (Úsmev.)

Ako vyzerala samotná súťaž?

Prvá časť pozostávala z písomného testu, kde bolo asi 70 otázok zo Starého i Nového zákona. Test vypĺňal každý člen tímu zvlášť. Na konci sa spočítali body za správne odpovede všetkých členov tímu. Tri najlepšie družstvá postúpili do finále. Popri nás ešte postúpil ruský a český tím. Počas finále nám dali v obálke biblické texty a pod tlakom časomiery sme ich museli hľadať vo výtlačku Písma. Kým testové kolo bolo zamerané na vedomosti, finále sa sústredilo na pohotovosť orientácie v Biblii a schopnosť rýchlo v nej vyhľadávať.   

Čo sa vás napríklad pýtali?

V teste bol trebárs citát z Biblie a my sme mali určiť, kto ho povedal. Prípadne otázky typu koľko mal egyptský faraón bojových vozov, keď zaútočil na Izrael. Alebo koľko bolo kamenných nádob, keď pán Ježiš počas svadby v Káne premenil vodu na víno.            

Tvoj kolega z tímu Tomáš Fides na facebooku písal, že české družstvo, ktoré skončilo za vami, už predtým dostalo slovo, že to vyhráte. Je to pravda?

Je to len taká zaujímavosť, ktorú som sa dozvedel po súťaži. Povedal nám to jeden český účastník. Vraj keď sme vošli do miestnosti, dostal vnuknutie, že títo to prišli vyhrať. (Úsmev.)

Súčasťou ceny bola aj odmena pre víťazný tím vo výške 4 000 dolárov. Potešilo?

Určite áno, ale nešlo o hlavnú motiváciu, prečo sme tam išli.

A čo bola motivácia?

Hlavne spropagovať Božie slovo, ktoré milujem. Mali sme navyše pekný výlet do Prahy s ľuďmi, ktorých mám rád. Som tiež súťaživý človek a chcel som si vyskúšať svoje znalosti.

Praha 13. máj 2018: Víťazný slovenský štvorčlenný tím Medzinárodných majstrovstiev v znalosti Biblie. Zľava: Karol Teslík, Michal Kohút, Milan Koša a Tomáš Fides. Foto: senat.cz

Bol som pokrytec

Pochádzaš z veriacej rodiny?

Spolovice. Otec ma neviedol k Bohu, ale mám veriacu mamu, ktorá sa ma snažila odmalička privádzať k viere. Už ako osemročný som mal Bibliu, Roháčkov preklad. Každý deň som si z nej čítal. Odjakživa ma bavili biblické príbehy.

Ale obrátil si sa až neskôr. Ako k tomu došlo?

Hoci som veril, že Boh existuje a má ma rád, bola to len rozumová viera, ktorá nestačí na vzťah s Bohom. Boh je láska a túži po našom srdci. Boh sa snažil získať aj moje srdce a hľadal cestu, ako preniknúť cez bariéry, akou bola trebárs moja samospravodlivosť.

Podarilo sa mu to?

Udialo sa to až na vysokej škole. Mal som 21 rokov a prežíval som ťažké obdobie. Po niekoľkoročnom vzťahu som sa rozchádzal s priateľkou. Cítil som, že sa nachádzam na životnej križovatke. Keď som bol naozaj bezradný, tak som prvýkrát z celého srdca volal na Boha. Božie slovo hovorí: „Vzývaj ma v deň súženia, ja ťa zachránim a ty mi vzdáš úctu.“ (Žalm 50,15).

Dostal si odpoveď?

Modlieval som sa aj predtým, no veľakrát to bolo bez viery či zo zvyku. Biblia však hovorí, že Boh nikdy nie je ďaleko od nikoho z nás (Skutky apoštolov 17,27). A naozaj reaguje, keď na neho voláme z celého srdca. V tej situácii ma čakalo jedno veľmi ťažké rozhodnutie. Nevedel som, či mám vykročiť doľava alebo doprava. Volal som na Boha, čo mám robiť. Boli asi tri hodiny ráno. Nemohol som ani spať. Vtedy som počul vnútorný hlas, aby som si otvoril Božie slovo.

Nejaká konkrétna kapitola?

Nehľadal som nič konkrétne, iba som si Bibliu náhodne otvoril na starozákonnom prorokovi Ezechielovi, 14. kapitole. Tá kapitola mala v Roháčkovom preklade nadpis „Modlári, pýtajúci sa Hospodina“. Bolo to veľmi tvrdé slovo, ale bolo to slovo, ktoré som presne potreboval.

Našiel si sa v tom?

Bolo to o ľuďoch, ktorí mali Boha na nejakom desiatom mieste vo svojom živote. Nešlo o úplne bezbožných ľudí, ktorých by Boh nezaujímal. Akurát ho odložili niekam do škatuľky a žili si svoj život, ako sa im páčilo. Až keď bolo zle, obracali sa na Boha s prosbou o pomoc. To bol presne môj prípad.

Mala tá duchovná skúsenosť aj nejaký hlbší rozmer?

Keď som otvoril Božie slovo, videl som akoby film svojho dovtedajšieho života. Niektorí ľudia si čosi podobné spájajú so skúsenosťou klinickej smrti. Bolo to veľmi reálne. Boh mi ukázal tri alebo štyri situácie z môjho života. Počul som v nich svoje myšlienky i slová. V tých situáciách som rozprával jedno a myslel si iné. Boh mi ukázal, že pozná moje myšlienky a že som pokrytec. V tej chvíli som si uvedomil, že mám naozaj problém.

Ako si ho riešil?

Dobré je, že Boh nám ukazuje náš hriech nie preto, aby nás zničil alebo zdeptal, ale aby nás zachránil. Na vlastnej koži som prežil, čo sa píše v Biblii: „Veď Božie slovo je živé a účinné, ostrejšie ako akýkoľvek dvojsečný meč. Preniká až po oddelenie duše od ducha a kĺbov od špiku a rozsudzuje túžby a úmysly srdca. A nieto tvora, čo by bol preň neviditeľný. Všetko je obnažené a odkryté pred očami toho, ktorému sa budeme zodpovedať.“ (List Židom 4,12-13).  

Čo z toho pre teba vyplynulo?

Vtedy som si uvedomil, že Boh ma posudzuje nielen na úrovni slov a skutkov, ale aj na základe pohnútok môjho srdca a myšlienok. A uvedomil som si do hĺbky, že potrebujem milosť. Vtedy som poprosil Ježiša, že už nechcem sedieť na dvoch stoličkách, ale že mu naozaj vydávam svoj život. Poprosil som ho, aby mi odpustil moje hriechy a dal mi nový život s ním.

Čo sa vtedy zmenilo v tvojom živote?

Prežil som Božie odpustenie, jeho milosť. Skutočne platí, že Boh nemá záľubu v smrti hriešnika, ale túži, aby sa každý odvrátil od svojej zlej cesty, poprosil ho o odpustenie a dostal od neho nový život. Božie slovo hovorí: „Blahoslavený, komu je priestupok odpustený a hriech prikrytý. Blahoslavený človek, ktorému Hospodin nepočíta vinu a v jeho duchu niet podvodu.“ (Žalm 32,1-2). Ježiš zomrel za moje hriechy. Prvýkrát sa v mojom živote stalo, že som to vierou prijal, že to nebola iba rozumová záležitosť. Bohu som naozaj odovzdal svoje srdce a nikdy som toto rozhodnutie neoľutoval.

Biblia Milana Košu s medailou z Medzinárodných majstrovstiev v znalosti Biblie. Väčšina stránok jeho Biblie je husto zapísaná poznámkami. 

Ako čítať Bibliu

Niekedy od ľudí počúvam frázu: „Prečo by som mal v 21. storočí čítať knihu, zostavenú blízkovýchodnými pastiermi z doby bronzovej?!“ Odhliadnime teraz od toho, že napríklad veľká časť Nového zákona sa odohráva v 1. storočí, v mestských centrách komerčne prepojenej a internacionalizovanej civilizácie východného Stredomoria pod správou Rímskej ríše. No pripusťme jadro tej otázky: Má ešte Biblia modernému človeku čo povedať?

Niektoré kultúrne okolnosti sú dnes iné a tiež technologicky sme sa posunuli, ale človek sa vo svojom jadre odvtedy veľmi nezmenil. Keď sa začítaš do príbehov tých pastierov, možno zistíš, že ľudia vtedy zápasili s mnohými podobnými výzvami ako my v 21. storočí.

Napríklad?

Ľudia spred tisícročí i dnes majú spoločný problém, a tým je hriech. Práve ten nás oddeľuje od Boha a nivočí naše životy. Ale existuje východisko, jediná záchrana a tou je Ježiš Kristus, ktorý sa stal dobrovoľne obeťou za náš hriech. Spravodlivý za nespravodlivých. On je cesta, pravda a život. Nikto nepríde k Otcovi, ak len nie skrze neho. (Ján 14,6). V tomto zmysle je Biblia nadčasová a aj dnes nám má čo povedať. Navyše, v nej samotnej sa píše: „Celé Písmo je Bohom vnuknuté a užitočné na učenie, karhanie, nápravu a výchovu v spravodlivosti, aby Boží človek bol dokonalý a pripravený na každé dobré dielo.“ (2. Timoteovi 3,16-17).

Čo z toho vyplýva?

Cez tie príbehy môžeme počuť Boží hlas a môžu nám dať odpovede, ktoré sa hodia práve do situácie, ktorú v danej chvíli prežívame.     

Biblia je kniha, ktorá utvárala našu kultúru ako žiadna iná. V skutočnosti je to celá knižnica, obsahujúca niekoľko desiatok textov rozličných žánrov, ktoré postupne vznikli počas dlhého obdobia. Ako najlepšie zapracovať jej pravidelné čítanie do nášho denného rozvrhu tak, aby sme dokázali čerpať z jej duchovného bohatstva? Kde začať?

V prvom rade je veľmi dôležité, ako k tejto knihe pristúpime. Ja Bibliu vnímam ako list lásky od Boha. Je možné v nej nájsť celú históriu spásy. Božie slovo hovorí, že „Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť“. (1. Petrov 5,5). K Biblii teda treba pristupovať s pokorou. A s modlitbou.

Začo sa modliť pred čítaním?

Nemusí ísť o dlhú modlitbu. Ja sa modlím, aby ma viedol pri čítaní Duch Svätý. Je to Božie slovo a na jeho pochopenie nestačí len ľudský intelekt. Duch Svätý je ten, ktorý dáva porozumenie Slovu. Koľkokrát možno dokáže viac vyrozumieť z tejto knihy dieťa ako dospelý študovaný človek.

Duch Svätý môže pomôcť pri porozumení Biblie veriacemu čitateľovi. Čo však neveriaci človek, ktorý zatiaľ Boha len hľadá a chce sa o ňom dozvedieť viac práve zo stránok Biblie?

Duch Svätý je ten, o ktorom Pán Ježiš povedal, že prišiel, aby ukázal svetu, čo je hriech, čo spravodlivosť a súd. (Ján 16,9). Boh je dobrý a on chce pomôcť každému človeku ho nájsť. Možno aj človeku, ktorý prvýkrát vezme túto knihu do ruky a povie: „Ak Bože si, daj sa mi poznať. Ak je toto slovo od teba, tak prosím ťa, hovor ku mne.“ Som presvedčený, že Boh sa mu dá poznať, ako sa dal poznať mne a mnohým ďalším.

Poznáš viac ľudí, u ktorých to takto prebehlo?

Napríklad moja manželka. Kedysi bola vo východných náboženstvách. Hľadala pravdu kade-tade, ale povedala si, že chce spoznať Boha. Oslovila ho v modlitbe: „Pravý Boh, ja neviem ako sa voláš, či si Šiva, či si Krišna, či si Ježiš, ale pravý Boh, ak si, daj sa mi poznať.“ Boh odpovedá na výkriky srdca a veľmi rýchlo jej dal spätnú väzbu. Dnes aj ona patrí Ježišovi Kristovi.    

Ako často zvykneš čítať Bibliu? A čítaš po poradí alebo máš iný spôsob?

Čítam Bibliu pravidelne, väčšinou denne. Naozaj, je takým mojím posilnením, mojím denným chlebom. Ako povedal Ježiš: „Človek bude žiť nielen z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.“ (Matúš 4,4). Čítam vždy nejaké kapitoly zo Starého zákona, nejaké kapitoly z Nového zákona a Žalmy.

Je lepšie čítať ráno po prebudení alebo večer pred zaspatím? Prípadne v inú dennú hodinu?

Úžasné je, že Boha nemusíme škatuľkovať. On chce k nám hovoriť a je dobré, keď si pre neho nájdeme čas. Či už ráno, alebo večer. Dôležité je srdce, ktoré by malo mať ambíciu spoznať Boha a byť pripravené mu načúvať. Ja začínam deň modlitbou a snažím sa čítať aspoň niečo z Biblie aj ráno, čo mi pri troch deťoch nie vždy vyjde. Potom večer, keď deti zaspia, mám už viac času na čítanie.

Čítať pravidelne, skúmať do hĺbky

Veľa ľudí začne Bibliu čítať od prvej strany ako bežnú knihu, no potom sa dostanú k predpisom Mojžišovho zákonníka, z ktorých mnohé už pre kresťana ani nie sú aktuálne, nebaví ich to a knihu odložia. Ktorými knihami Biblie je teda dobré začať?

Biblia je v istom zmysle ako oceán. Sú tam časti, v ktorých sa ľahko vyčľapká aj dieťa – pravdy, ktorým ľahko každý porozumie. No sú tam aj hlbiny, do ktorých človek prenikne až neskôr, keď jeho vzťah s Bohom má už určité základy. Keď však človek chce začať čítať Bibliu, odporučil by som mu evanjeliá a Skutky apoštolov. Teda začať s Novým zákonom. Iná možnosť je začať s 1. knihou Mojžišovou (Genesis), kde sa hovorí o páde človeka do hriechu a potom prejsť na evanjeliá. Tie sú vlastne životopismi pána Ježiša, ktorý nás z hriechu prišiel vyslobodiť.

Čo si počať s ťažkými a málo zrozumiteľnými časťami Biblie. Napríklad so Zjavením?

Chcel by som povzbudiť všetkých čitateľov, aby sa ťažkými miestami nenechali odradiť. Ak niečomu nerozumejú, nech idú ďalej. Zrozumiteľných miest je tam dosť. Pokiaľ budú čítať s modlitbou, ich porozumenie bude rásť. Ani ja som ako mladý kresťan nezačínal knihou Ezechiel, Daniel alebo Zjavením. Začínal som evanjeliami a na základe toho som viac porozumel aj ťažším knihám. Hoci ani dnes by som sa neodvážil tvrdiť, že rozumiem všetkému, no som si istý, že Boh mi bude postupne odhaľovať aj ďalšie veci, keď ich budem potrebovať. 

Ani ľudia, ktorí čítajú Sväté písmo pravidelne a snažia sa z neho čerpať duchovné povzbudenie, si zväčša nezvyknú všímať detaily ako, napríklad koľko vozov mal v nejakej bitke faraón. Lenže podľa tvojho rozprávania mnohé otázky na tej súťaži boli práve tohto typu. Ako sa ti darí zapamätať si aj zdanlivo zanedbateľné detaily biblických príbehov?

Súhlasím, že niektoré takéto detaily nezohrávajú úlohu pre náš osobný vzťah s Bohom. Preto ani podobné súťaže nechcem preceňovať. No bude to asi tým, že už Bibliu mnoho rokov čítam a Pán ma obdaril celkom dobrou pamäťou na niektoré veci. Mnohé biblické texty som sa tiež naučil naspamäť, keďže Božie slovo skutočne milujem. A napĺňa moje srdce i myseľ.

Ktorý preklad používaš najčastejšie?

Na Slovensku máme niekoľko veľmi dobrých prekladov Biblie. Ja používam Slovenský ekumenický preklad pre jeho zrozumiteľnosť, modernú spisovnosť a blízkosť aj mladšej generácii. Veľmi mám tiež rád Roháčkov preklad, na ktorom som vyrastal. Používam ho ako porovnávací preklad, pretože je veľmi doslovný. No zvyknem nazrieť aj do iných prekladov. Či už do evanjelického, katolíckeho alebo niektorých zahraničných.      

Máš predstavu, koľkokrát si už celú Bibliu prečítal?

Ťažko povedať. Veľa ráz som ju tiež počúval. Slovenský ekumenický preklad totiž mám aj nahovorený. Nový zákon som prečítal možno tridsať- alebo štyridsaťkrát.

Niektorí odporúčajú, aby naše denné čítania Biblie sprevádzali aj doplňujúce otázky, ktoré si máme klásť: Čo táto kapitola hovorí o Bohu? Čo hovorí o človeku? Obsahuje nejakú výzvu ku konaniu alebo, naopak, varuje pred nejakým konaním? A podobne. Čítaš tiež s takýmito otázkami?

Myslím, že to je výborný prístup. Božie slovo hovorí: „Buďte uskutočňovateľmi slova, nielen poslucháčmi, ktorí klamú sami seba. Pretože ak niekto iba počúva slovo a neuskutočňuje ho, podobá sa mužovi, ktorý si v zrkadle prezerá svoju prirodzenú tvár. Pozrie na seba, odíde a hneď zabudne, ako vyzerá.“ (Jakubov 1,22-24).

Čo to znamená?

Tak možno vyzerá človek, ktorý si len prečíta kapitolu z Biblie, prejde to jeho mysľou, ale nedovolí, aby text zmenil jeho srdce. Je veľmi dobré pýtať sa pri čítaní Boha: „Pane, hovoríš tu niečo práve do mojej situácie?“ Alebo: „Chceš, aby som ja vo svojom srdci niečo zmenil?“ Prípadne môžeme vidieť nejaké bláznivé správanie ktorejsi biblickej postavy a poprosiť: „Bože, uchráň ma, prosím, pred urobením podobnej chyby.“ Ja sa pri čítaní snažím jednotlivé verše hneď obracať na modlitbu a pýtam sa Boha, ako ich aplikovať vo svojom živote.  

Čo hovoríš na prístup niektorých čitateľov, ktorí hľadajú v Biblii radu spôsobom „kde náhodou knihu otvorím“?

Boh si to môže použiť, ako si to použil pri mojom obrátení, ale určite to neodporúčam ako systematický návod na hľadanie Božej vôle. Skôr je hľadanie Božej vôle o tom, že poznáme charakter Boha cez jeho Slovo. Sám pán Ježiš zasľúbil: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám!“ (Lukáš 11,9). Keď človek naozaj túži spoznať Božiu vôľu pre svoj život, Boh sa mu dá poznať. Nemusí sa dopytovať náhodným otváraním, aj keď to nechcem úplne zavrhovať.

Ako ty hľadáš Božiu vôľu, keď je pred tebou nejaké vážne rozhodnutie?

Je napísané: „A pokoj Kristov nech rozhoduje vo vašich srdciach...“ (Kolosenským 3,15). Ak idem urobiť rozhodnutie a pri modlitbe nemám v ňom pokoj, vnímam, že asi nepôjde o správnu cestu. Na druhej strane, niekedy urobím aj rozhodnutie, ktoré sa zvonku zdá nelogické, no ak prežívam pokoj od Boha a ešte mi to prípadne potvrdí aj cez nejaké slovo, vložené do mysle, tak tou cestou vykročím. Ešte som sa v tom nesklamal.

Biblia a deti

Pred niekoľkými dňami sa ti narodil syn. Okrem neho máš ešte dve dcéry. Biblie pre deti majú text zredukovaný v prospech obrázkov. Vlani vyšla v Spolku svätého Vojtecha dokonca Komiksová Biblia. Ako vedieš deti k Božiemu slovu?

Tú Komiksovú Bibliu máme doma a veľmi sa nám páči. Akurát včera sme si z nej s dcérami čítali. Tá staršia, desaťročná, má už aj vlastnú Bibliu. Radi tiež s deťmi pozeráme televízne spracovania biblických príbehov.

Zatiaľ ich ešte nepochytila vzbura proti svetonázoru rodičov?

Zatiaľ nie a dúfam, že ani nepochytí. (Smiech.) Aj keď niektoré biblické príbehy už videli veľakrát a mohlo by sa zdať, že ich majú opozerané. No vždy, keď príde niečo nové, veľmi sa tešia. Veľmi rady tiež majú životopisy niektorých misionárov. Alebo príbehy ľudí o tom, ako spoznali Boha.

Čo by si poradil rodičom, ktorí by svoje deti radi viedli k viere?

My sme sa za naše deti modlili ešte keď boli v lone matky. Už vtedy sme za ne prosili, aby sa im Boh dal v správnom čase poznať, aby zakúsili, že Boh je živý, že je reálny. Ešte keď boli v brušku, spievali sme im chvály. Odkedy sú na svete, považujem za dôležité, aby videli, že aj my ako rodičia žijeme s Bohom. Keby sme sa im len snažili vštepiť Božie princípy a žili by sme niečo iné, dosiahli by sme u nich pravý opak.

Dom na skale

Rôzne kresťanské spoločenstvá zvyknú ponúkať v rámci týždenného rozvrhu aktivít aj stretnutia s cieľom biblického vyučovania. Máme čítať Bibliu osamote alebo aj v spoločenstve s inými kresťanmi?

Oboje. Každému, kto to s Bohom myslí vážne, by som odporúčal nájsť si kresťanské spoločenstvo, ktoré Bibliu neberie len formálne alebo iba ako kultúrny artefakt. Spoločenstvo, kam chodia ľudia, ktorí milujú Boha a vážia si jeho Slovo.

Nachádzame sa v priestoroch Kresťanského spoločenstva Dom na skale v Prievidzi. Vychádza aj ten názov z Biblie?

Áno, vychádza zo 7. kapitoly Matúšovho evanjelia, kde pán Ježiš hovorí: „A tak každý, kto počúva tieto moje slová a plní ich, bude sa podobať múdremu mužovi, ktorý si postavil dom na skale. Spustil sa lejak, prihnali sa vody, strhol sa víchor a oborili sa na ten dom, ale nezrútil sa, lebo mal základy na skale.“ V ďalších veršoch dáva pán Ježiš do protikladu k tomuto múdremu mužovi s domom na skale muža nerozumného, ktorý síce počúva jeho slová, ale neplní ich. Tým akoby si postavil dom na piesku, ktorý mu pri prvej príležitosti zbúra víchor.

Čo ste tým výberom chceli povedať?

Možno sme chceli vyjadriť, že chceme byť nielen poslucháčmi Božieho slova, ale na ňom postaviť aj svoje životy. Tou skutočnou skalou je vlastne pán Ježiš Kristus, ktorý vydobyl naše spasenie.

Na Slovensku nie je bežné ako trebárs v USA, aby zbor existoval samostatne, nezávisle od akéhokoľvek cirkevného zastrešenia. Ako je to možné?

Sme evanjelikálne spoločenstvo. To znamená, že kladieme dôraz na ohlasovanie evanjelia, obrátenie človeka, osobný vzťah veriaceho s Bohom či na autoritu Biblie. Aj s deťmi k nám chodí asi 75 ľudí. Sme malé spoločenstvo, ale máme sa radi. Zároveň máme vzťahy aj s inými protestantskými cirkvami, ktorých kazatelia k nám chodia z času na čas kázať. Nie sme sekta a nemyslíme si, že sme jediní správni a mimo nás neexistuje spása. Sme otvorení spolupráci so všetkými kresťanmi, ktorí milujú Boha. Pýtame sa na modlitbách aj na vec našej možnej registrácie alebo že by sme sa pridali k niektorej cirkvi.

Milan Koša pred zborovými priestormi Kresťanského spoločenstva Dom na skale v Prievidzi.

Rozdávanie Biblií

Koľko Biblií máš doma?

Vydaní môžem mať okolo desať až pätnásť. Výtlačkov na rozdávanie mám stovky.

To ale asi hovoríme o výtlačkoch od služby Gideons International, nie?

Áno. Gideons je medzidenominačná kresťanská organizácia, ktorá nezískava ľudí pre konkrétnu cirkev, ale rozširuje Božie slovo. Prioritne v nemocniciach, školách, väzniciach či v hoteloch. Výtlačky Nového zákona od Gideons rozdávame aj my.

Berú si ich ľudia?

Nuž, dnes sme urobili chybu, že sme si zobrali len 130 kusov. Rýchlo sa rozchytali. (Úsmev.)

Nebojíš sa, že niektoré kusy skončia v smetných košoch a Božie slovo tak bude znesvätené?

Počul som príbeh bezdomovca, ktorý sa neskôr pripojil ku Gideons, ako spal v smetnom kontajneri. Zahodeným výtlačkom Biblie dostal do hlavy, zobudil sa, začal ho čítať a vďaka tomu spoznal Boha. Počul som tiež svedectvo človeka, ktorý bol neveriaci a tenký papier Nového zákona od Gideons používal, aby si z neho šúľal cigarety. Volal sa Jano. Takto postupne vyfajčil Matúšovo, Markovo i Lukášovo evanjelium. Keď sa dostal k Jánovmu evanjeliu, povedal si, že to napísal jeho menovec, že sa skúsi začítať. Chytilo ho to za srdce a obrátil sa k Bohu. Takže Božie cestičky, akými dostáva svoje Slovo k ľuďom, sú niekedy ohromujúce.  

Sú Slováci otvorení voči Božiemu slovu?

Ako ktorí. Verím, že aj človek, ktorý je dnes uzavretý a odmieta Boha, ho môže o pár mesiacov začať hľadať, ak sa zmenia niektoré okolnosti v jeho živote. Je napísané, že Božie slovo sa nevráti naprázdno (Izaiáš 55,11). Mojou úlohou je rozsievať ho, kým jeho vzrast je už na Bohu.

Foto: Andrej Lojan

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo