Jeho prednášky o vzťahoch a sexualite počuli za dvadsať rokov už tisícky mladých ľudí. Na začiatku kňazstva sa pritom týmto témam vôbec nechcel venovať. V rozhovore vraví, prečo za ním stále prichádzajú citovo zranení ľudia, či je dnes ťažšie čakať so sexuálnym životom aj o tom, ako môže vplývať nezriadený život v minulosti na manželstvo a rodinu.

O necelé dva týždne bude v Košiciach blahorečená Anna Kolesárová, ktorú krátko pred koncom druhej svetovej vojny zastrelil sovietsky vojak, pretože sa mu odmietla oddať. Pamätáte sa na chvíľu, keď ste sa dozvedeli, že pápež schválil dekrét o jej blahorečení?

Vedel som, že tá chvíľa raz príde, ale aj tak ma to veľmi zasiahlo. Dvadsať rokov som žil Ankiným príbehom a zrazu som sa dozvedel, že čoskoro bude blahoslavená. Aj keď to bolo očakávané, prišlo to nečakane. Akurát som bol na Arcibiskupskom úrade v Košiciach a s otcami biskupmi sme sa rozprávali o tom, čo bude treba urobiť, ak by pápež schválil dekrét o Ankinom blahorečení. Počas toho zazvonil telefón a z Vatikánu nám oznámili práve túto radostnú správu. Do desiatich minút sme mali poslať jej podobizeň.

Anna je mučeníčka, k blahorečeniu teda nebol potrebný zázrak na jej príhovor. Viete však o nejakých prípadoch, keď sa prostredníctvom modlitby k nej stalo niečo nezvyčajné?

Áno. Osobne poznám muža, ktorému lekári potvrdili šedý zákal. Modlili sme sa za jeho uzdravenie a on chodieval k Ankinmu hrobu. Lekári ho objednali na operáciu. Sám som ho zaviezol do nemocnice, ale po niekoľkých minútach sa vrátil, že ho nebudú operovať. Žiaden zákal nenašli. Sami boli z toho veľmi prekvapení. Toto svedectvo je spísané a spolu s lekárskymi správami uchované.

Ďalší prípadom bol asi desaťročný chlapec s nádorom na mieche. Nemohol už ani chodiť. Lekár povedal, že nádor je príliš veľký a chlapcovi dáva minimálne percento nádeje, že nebude mať trvalé následky. Modlili sme sa za neho. Po operácii sa lekár rodičov opýtal, či sú veriaci. Keď potvrdili, že áno, dodal: „Za dvadsaťšesť rokov praxe som mal prvý raz pocit, že neoperujem ja.“

Podobných prípadov bolo viac. Aj svedectiev o vnútornom obrátení a uzdravení z minulosti bolo mnoho. Toto sú však zatiaľ oficiálne nepotvrdené prípady a k potenciálnemu svätorečeniu by sa musel udiať nový zázrak.

Už viac ako dvadsať rokov prednášate na témy vzťahov, manželstva, sexuality. Prečo ste si vybrali práve tento smer?

Vôbec som to neplánoval, nikdy som si nemyslel, že sa tým budem zaoberať. Mal som trošku iné predstavy o kňazskej službe. Myslel som si, že budem farárom v nejakej dedinke pod lesom a budem sa venovať celej farnosti ako jednej rodine. Po ukončení štúdia v kňazskom seminári na Spišskej Kapitule som zrazu vyšiel z uzavretého sveta duchovnej formácie a videl som rozpadávajúce sa rodiny, množstvo mladých citovo veľmi zranených ľudí aj z nečistých vzťahov, čoho dôsledkom bola strata sebaúcty.

To, že do môjho života vstúpila téma čistých vzťahov, som prijal ako pozvanie od Boha, aby som pomáhal mladým vytvoriť základ pre zdravé manželstvá a šťastné rodiny.

Ako ste sa im snažili pomôcť?

Najskôr som ich počúval. Vťahovali ma do tém a problémov, ktoré riešili. Zo začiatku som im nevedel dať odpovede, preto som začal čítať knihy s touto tematikou, pýtal som sa starších a prosil Boha o pomoc. Keď dnes stretávam ľudí, ktorým som v minulosti pomohol z trápenia, som šťastný. Kňazom nemám byť len sám pre seba, ale predovšetkým pre iných.

O vzťahoch ste napísali aj populárnu knihu.

Takisto to vôbec nebolo v pláne. Bol som iba druhý rok kňazom, keď za mnou prišli dievčatá z redakcie Čajka, aby som prispieval do časopisu. Predtým som nemal žiadnu skúsenosť s písaním článkov. Prvé príspevky mi vrátili, že sú slabé a treba ich opraviť a doplniť. Dodnes za to ďakujem ľuďom z redakcie, lebo ma postupne naučili písať. Z týchto a niekoľkých doplnených textov vznikla kniha Ďakujem, že si. V krátkom čase plánujem vydať ďalšiu, mám už aj názov, ale ten ešte neprezradím.

V prednáškach neraz hovoríte o zraneniach, s ktorými za vami prichádzajú mladí ľudia. Aké sú to problémy?

Mladí pociťujú obrovský hlad po láske. Vzťahy v rodinách často nefungujú, deti v nich vyrastajú bez citového naplnenia, a tak si hľadajú niekoho, kto ich pritúli, aby sa aspoň na chvíľu citovo nasýtili. Neraz sa pritom zapletú do neuvážených sexuálnych vzťahov a to prináša ďalšie zranenia. Nevedia sa vymotať z týchto vzťahov a stávajú sa obeťou nečistoty, ktorú iní len využívajú. Snažím sa im pomôcť uzdraviť myseľ aj srdce a rozlíšiť, čo je skutočne dobré a čo zlé.

Vravíte, že tieto problémy pochádzajú z rodín?

Hľadajú niekoho, kto ich pritúli, aby sa aspoň na chvíľu citovo nasýtili. Neraz sa pritom zapletú do neuvážených sexuálnych vzťahov a to prináša ďalšie zranenia. Zdieľať

Najlepším prostredím pre zdravý vývoj človeka je zdravá rodina. Rodinu treba chrániť. A preto by mala byť spoločnosť prorodinná. Ak pre rodiny nevytvára zdravé prostredie, stáva sa chorou a sebazničujúcou. Ak je jej prioritou komercia a osobný prospech povýši nad spoločné dobro, potom trpí nielen jednotlivec, ale aj celé rodiny.

Veľký vplyv majú aj tie médiá, ktoré konajú nezodpovedne a šíria nemorálne programy, čím poškodzujú zdravý vývoj detí. Hovorí sa, že spoločnosť má takých zločincov, akých si vychovala. Keď nebudeme chrániť rodiny, poškodíme celé generácie ľudstva. Znehodnocovaním rodiny deformujeme človeka, ktorý si potom volí kultúru smrti.

Známy český kňaz Marek Vácha nám pred pár mesiacmi v rozhovore povedal, že pri spovedaní sa veľmi často stretáva s mladými, ktorí sa neustále točia okolo šiesteho prikázania. Nevedia sa z toho vymotať, brzdí ich to a čakajú, že ich situácia sa časom nejako vyrieši a potom začnú žiť „správnym životom“. Stretávate sa aj vy s takýmito prípadmi?

Áno. Ak mladý človek je pod tlakom dnešnej kultúry hypersexuality, ťažko ovláda svoju vlastnú sexualitu. Stane sa väzňom sexuálnej závislosti a žije s nádejou, že časom sa všetko vyrieši. Aj rodičia očakávajú, že mladí sa dajú „do poriadku“ a vezmú sa. Lenže oni sa často ani nevezmú, pretože ich nič netlačí. Sobáš odďaľujú a napokon žiaden nie je. Žijú potom s vnútorným konfliktom a zvyknú si na to. Samozrejme, ak príde na svet dieťa, nemôžu byť preň príkladom, keďže sami žijú neusporiadane.

Deti sa pýtajú svojich rodičov, prečo oni dvaja nemajú rovnaké priezvisko. Tieto deti prežívajú pocit neistoty a strachu. Obávajú sa, že ako rodina nie sú zjednotení a že jeden z rodičov môže kedykoľvek odísť a nájsť si inú rodinu. Týmto rodičom – ak nemôžu mať cirkevný sobáš – radím, nech sa zosobášia aspoň civilne, aby uchránili deti pred celoživotnou traumou a aby sa v nich neprehlboval vnútorný stav neistoty.

Uzavrieť manželstvo verejne znamená vyhlásiť, že sme rodina a chránime si teplo domova, aby nikto nemusel trpieť pocitom osamelosti. Zdravý rozum chráni srdce pred zraneniami. Keď ukážeme mladým dôsledky intímneho života bez záväzkov, môžu si uvedomiť, že tým vzniká neporiadok vo vzťahoch aj v srdci človeka.

Dom sa stavia od základov a strecha sa kladie až na záver, nie naopak. Strecha predstavuje manželstvo – intímny život. Múry a okná, to je obdobie stretávania a spoznávania sa. Základy sú morálne hodnoty, z nich žije človek a jeho minulosť, ktorú si potrebuje usporiadať, aby nezranil budúcnosť vzťahov. Na stavbe sú najdôležitejšie základy a strecha, nezabudnime na to. Ak nie sú v poriadku, časom dom schátra – rodina sa rozpadne.

Vek ľudí, ktorí sa sobášia, sa posúva vyššie. Nie je dnes ťažšie čakať so sexuálnym životom?

Prirodzene. Niekedy ľudia vstupovali do manželstva skôr. Všetko bolo skôr. Skôr sa museli živiť a myslieť na budúcnosť.

V minulosti ľudia v dvadsiatke mali aj dve deti, ale nie preto, žeby sa nevedeli ovládať alebo žeby sex brali konzumne, ako sa to robí dnes. Rodiny a hodnoty, podľa ktorých žili, boli stabilnejšie, preto boli citovo zrelší na plodenie nového života. Vtedajšia kultúra ich viedla k stabilizácii rodín, aby si ich členovia navzájom pomáhali a ľahšie sa uživili.

Už po ukončení základnej školy ich vnímali ako dospelých, ktorí sa musia vedieť živiť sami. Málokto pokračoval v ďalšom štúdiu. Dnešná doba umožňuje mladým žiť rozmer obdivu. Voľakedy, dievča malo 16, išlo sa vydať. Nestíhali prežívať nejaké obdobie obdivu. Dnes sa to dá, chlapec ju môže obdivovať aj päť rokov.

Ale vydrží?

Je to vec nastavenia človeka. Predčasný sexuálny život spôsobuje zablokovanie alebo spomalenie citového dospievania. Vtedy sa stáva, že muž má tridsať rokov, ale správa sa ako pätnásťročný. Zakladá si na vonkajšku a rieši len to, ako zbaliť a využiť nejakú ženu. Stále rieši svoj komplex menejcennosti, musí si niečo dokazovať, je nestály. Prináša veľké zranenia do vzťahov, pretože je založený egocentricky. Vie byť lovcom, nie však otcom. Zrelá mužnosť sa prejavuje v otcovskom správaní, v starostlivosti a zodpovednosti.

Deti sa pýtajú svojich rodičov, prečo oni dvaja nemajú rovnaké priezvisko. Tieto deti prežívajú pocit neistoty a strachu. Zdieľať

Dnešná doba umožňuje mladým rozvíjať svoje vzdelanie aj po vysokej škole, ľahko a lacno cestovať, vidieť svet. Tak sa veková hranica, keď by už chceli vytvárať stabilné vzťahy, posúva vyššie. Individualizmus a konzumizmus ich každý deň pohlcujú a vzájomne izolujú. Výsledkom je strach uzatvárať dlhodobé vzťahy.

Mladí sa sústreďujú na seba, nie na iných. Toto všetko spôsobuje emocionálnu labilnosť osoby, ktorá nie je schopná mať záväzný vzťah. Tento vírus strachu a neistoty zasahuje srdcia mnohých. Snažia sa to potlačiť neviazanými zábavami, drogami, útekom do virtuálneho sveta, ale tak sa dostávajú len do hlbšej depresie.

Ako sa im dá pomôcť?

Najlepšie tak, že im pomôžeme nájsť stratenú sebaúctu a sebahodnotu. Obdobie predĺženého dospievania a dozrievania osoby treba naplniť peknými priateľstvami a čistými vzťahmi. Máme dostatok časového priestoru a dobrých zdrojov formácie, aby sme využili toto obdobie správne.

Obdobie mladosti má byť naplnené obdivom a krásou, mladí by sa mali naučiť žasnúť a rozlišovať dobro a zlo. Ak ich povzbudíme, aby žili čisté vzťahy, pomôžeme im v zdravom emocionálnom vývoji a oni svoj život potom založia na pravde, láske a kráse. Práve čistota chráni a zdravo formuje osobnosť.

Mladí, ktorí chcú žiť pred manželstvom čisto, sú vo svojom okolí považovaní za čudákov. Ako s tým majú žiť?

Veľa ľudí za mnou príde so svedectvom, že pred svadbou žili čisto, ale nikomu to nepovedali. Keď sa ich pýtam, ako prišli na túto myšlienku, vravia, že to tak cítili. Vnímali vo svojom vnútri, že to má byť tak. Možno zachytili nejakú prednášku, boli na Púti radosti, na Púti zrelosti či na Púti zaľúbených alebo o tom počuli v spoločenstve, na stretku, doma od rodičov alebo súrodencov.

Ľudia majú v sebe prirodzený stud, je to bázeň pred svojou vlastnou intimitou. Žena je však chránená pocitom hanblivosti viac ako muž a svoju intimitu vníma ako veľmi osobnú a zraniteľnú.

Mladí aj dnes cítia, že majú právo chrániť si intimitu. Minulý rok som bol svedkom asi pätnástich sobášov mladých ľudí, ktorí sa úprimne snažili dodržiavať predmanželskú čistotu. Čiže prirodzene tu vzniká kultúra čistých vzťahov, navonok ju však nezbadáme, pretože dvojica považuje čistotu za osobné tajomstvo a cennosť, ktorou sa takto vzájomne obdarúva.

Viem, že sa takto rozhodli a rozhodujú mnohí ďalší, ale dozvedám sa to až neskôr. Ďakujem všetkým, ktorí uzavreli manželstvá v predmanželskej čistote a tak vydali osobné svedectvo, že sa to dá. Tiež ďakujem všetkým, ktorí formujú mladých k čistým vzťahom.

Veľa ľudí za mnou príde so svedectvom, že pred svadbou žili čisto, ale nikomu to nepovedali. Keď sa ich pýtam, ako prišli na túto myšlienku, vravia, že to tak cítili. Vnímali vo svojom vnútri, že to má byť tak.  Zdieľať

Toto sú zväčša veriaci. Ale ako povedať neveriacim, prečo je dobré so sexom čakať do manželstva?

Stretávam sa s neveriacimi a diskutujem s nimi aj o tom. Často vedia, čo je morálne a čo nemorálne, a niekedy by potrebovali podporiť to, čo cítia vo svojom vnútri. Človek sa má riadiť svedomím a poznaním. Svedomie má aj neveriaci človek a to mu pomáha.

My veriaci máme poznanie tlmočené Cirkvou. Poznanie získané čítaním Božieho slova a vzdelávaním v duchovnej oblasti podporuje prirodzený zákon v nás a to očisťuje a posilňuje hlas svedomia. Našou úlohou je nechať sa formovať v morálnych hodnotách a povzbudzovať neveriacich k správnemu životnému štýlu.

Raz mi jedno neveriace dievča, ktoré malo viacerých sexuálnych partnerov, povedalo: „Keď som to urobila prvý raz, vzápätí som si uvedomila, že to patrí do manželstva.“ Neskôr už nemalo výčitky, lebo sa tak správali aj ostatní naokolo. Ľudia sa často riadia kolektívnym svedomím, ale to nie je svedomím. Každý sa skrýva za chrbát toho druhého.

Spomínaná dievčina sa neskôr rozhodla, že sa dá pokrstiť. Začala nadobúdať poznanie a prišli výčitky. Vtedy pochopila, že jej (už piaty) vzťah nie je láska, ale závislosť, a tak sa rozišli. Bola šťastná, že je slobodná, a nadobudla k sebe obrovskú úctu. Konečne našla samu seba.

Alebo iný príklad: chlapec ateista mi povedal, že vždy cítil, že má zostať čistý pre svoju manželku. Kamaráti ho neraz ťahali na chatu: „Poď si užiť, budú tam dievčatá.“ Riadil sa vnútorným hlasom a zostal čistý. Teraz má priateľku, ktorá mala štyroch sexuálnych partnerov a je kresťanka. On ateista žil čisto a ona veriaca nečisto.

Ako s nimi vediete rozhovory?

Priznám sa, že mám veľmi rád debaty s neveriacimi. Vtedy necitujem Božie prikázania, ale učím ich používať zdravý rozum, ktorý chráni srdce. Božie zákony prirodzene podporujú to ľudské v človeku. Byť rozumný neznamená byť rozumkárom, špekulantom. Byť rozumným znamená milovať múdrosť. A najkrajšia múdrosť je milovať Tvorcu všetkej krásy. K tomuto poznaniu dôjde aj ateista – že patrí sa byť vďačný za život.

Človek sa má riadiť svedomím a poznaním. Svedomie má aj neveriaci človek a to mu pomáha. Zdieľať

Neveriaci sami seba nazývajú neveriacimi preto, lebo nemajú správnu predstavu o Bohu. Našou úlohou je predstaviť im Boha vo svojom živote. Byť človekom do hĺbky, múdrym a rozumným znamená byť veriacim. Ukáž mi vieru bez skutkov a ja ti zo skutkov ukážem vieru. Keď neveriaci človek objaví Boha vo svojom srdci, zatúži byť vďačný Stvoriteľovi.

Tomáš Kempenský v Nasledovaní Krista hovorí: „Úprimnosťou Boha hľadáme, čistotou ho dosahujeme a zažívame. Nijaký dobrý skutok ti nebude na ťarchu, ak vo svojom vnútri budeš slobodný od všetkých zlých náklonností“ (Druhá kniha, štvrtá kapitola).

Ako môže vplývať nezriadený život v minulosti na manželstvo a rodinu?

Nečistotou zranená minulosť poškodzuje psychohygienu intímneho života. Pri milovaní sa často vracajú spomienky na predošlých sexuálnych partnerov, čo narúša harmóniu intímneho života. Treba to uzdraviť.

Manželstvo rodičov vplýva na deti, vycítia, že niečo nie je v poriadku. Ak medzi rodičmi nefunguje úprimnosť a dôvera, deťom chýba teplo domova. Intímny život, ktorý je narušený minulosťou a nie je uzdravený, spôsobuje neistotu vo vzťahu medzi manželmi.

V prípade, že sexuálny život bol potrebou bez vzájomnej úprimnosti a dôvery, vzniká medzi nimi vzájomné uspokojovanie potrieb – niečo za niečo. Dochádza však k tomu, že keď si prestanú rozumieť a začnú sa hádať, môže to prerásť do vzájomného trestania sa. Keď manžel objíme manželku a ona zareaguje „zasa len toto chceš“, zraní ho.

Veľa sa hovorí o týraných ženách, ale nehovorí sa o týraných mužoch. Keď žena povie, že bola týraná, každý má s ňou súcit. Muž nemôže povedať, že bol týraný, lebo ho vysmejú. Keďže v mužovi je silnejšia sexuálna túžba, stáva sa zraniteľným práve v tejto oblasti.

Sexuálny život, ktorý nevychádza z hĺbky vzťahu, vzájomnej úcty a dôvery, stáva sa iba vykonávaním potrieb. Jeho úloha sa zdegraduje na závislosť od konzumu. Takíto ľudia už nežijú sexuálne a možno sa od seba aj odsťahujú alebo spí každý vo svojej izbe, akoby si nemali čo povedať. Presexualizovaný svet narúša vnútornú harmóniu intímneho života, čoho dôsledkom je pocit sústavne nenaplnenej potreby. Sex bez lásky nedokáže nasýtiť a upokojiť dušu človeka. Sexuálny život má byť darom lásky, nie vecou konzumu.

Čistá láska chráni harmóniu intímneho života manželov. Nemusia si nič vyčítať z minulosti, nemajú s kým porovnávať intímny život, môžu len vzájomne objavovať dar byť darom v intímnej oblasti.

A ako na manželstvo a rodinu vplýva čistá láska?

Čistota chráni vernosť myšlienok a skutkov. Minulosť môže zaťažiť a prinášať pokušenie byť neverný – nemusí, ale môže. Život podľa hesla „teraz si budem užívať a potom budem verný“ veľmi ťažko reálne funguje. Minulosť zaťažuje budúcnosť.

Odporúčate mladým hľadať si človeka s podobným príbehom?

Ak niekto má zranenú minulosť, nech najprv prijme uzdravenie a oslobodenie z minulosti a až potom nech buduje vzťah. Zdieľať

Ak niekto má zranenú minulosť, nech najprv prijme uzdravenie a oslobodenie z minulosti a až potom nech buduje vzťah. Ináč jeho minulosť zraní budúcnosť, a to bez ohľadu na to, s kým by ju chcel prežívať.

Ak je možné, hovorím, chráňte si čisté srdcia, aby ste boli schopní normálneho intímneho života. Určite neodporúčam sa „obetovať“ v zmysle: poď, ja ťa privediem k čistote, pomôžem ti. To dokonca ani nemusí byť platné manželstvo, lebo tam nejde o lásku, ale o sebaobetu.

Dobre, ale ak sa chce niekto ozaj zmeniť?

Ak niekto zažil bujarú minulosť, musí to z hĺbky srdca oľutovať a začať nový život. Ak neľutuje alebo nechce začať žiť novým životom, nemôže byť uzdravený. Človek nemôže povedať, že minulosť je jeho vec, pretože partner si ho berie aj s minulosťou, nedá sa to odstrihnúť. Nevyjasnená minulosť zaťažuje budúcnosť.

Podmienkou je teda pravá konverzia…

Zvyknem hovoriť o štyroch krokoch potrebných na uzdravenie.

Prvý krok: Prijať pravdu, že moje počínanie bolo zlé.

Druhý krok: Keďže pravda býva boľavá, treba k nej zaujať správny postoj – ľútosť. Slzy ľútosti vyplačú bolesť a umyjú srdce. Ak človek minulosť neoľutuje, tak s ňou stále žije a zraní ďalšie vzťahy. Neoľutovať zlú minulosť znamená trvalo žiť v klamstve. Ale lož má krátke nohy a pravda ju vždy dobehne.

Tretí krok: Odpustiť sám sebe. Ak ide o nevinnosť, človek si ťažko odpúšťa, lebo vie, že to nemôže vrátiť späť. Na svätej omši sa modlíme: „Milosrdný Otče, ty miluješ nevinnosť a navraciaš ju kajúcim hriešnikom…“ Človek opäť môže získať dar čistoty, ak sa pre ňu rozhodol.

Štvrtý krok: Hrubá čiara za minulosťou. Je to rozhodnutie, že odteraz som novým človekom. Zriekam sa všetkého zlého a nechcem opakovať chyby z minulosti. Človek si uvedomuje, že to, čo bolo, nezmení, ale má k nej už jasný postoj ľútosti, začal mať úctu k sebe aj k opačnému pohlaviu, žiť novým životom. Jeho znovuzrodenie ho uzdravuje.

Doteraz sme hovorili o nečistote vo vzťahoch pred manželstvom. Vnímajú ešte mladí pornografiu či masturbáciu ako zlo? Alebo za hrozbu považujú len sex pred manželstvom?

Treba povedať, že medzi nečistotou vo vzťahu a nečistým životom jednotlivca je rozdiel. V prvom prípade vťahujeme do hriechu aj niekoho ďalšieho, v tom druhom človek zlyháva v čistote sám a treba riešiť jeho vnútro. Pýtať sa, čo sa stalo, že svoju sexuálnu túžbu nevie ovládať a rieši to sebauspokojovaním.

Od prírody sme stvorení pre vzťahy a vzájomná identita muža a ženy priťahuje a navádza k intímnemu spojeniu. Zákon odovzdávania života je riadený sexuálnym pudom, ktorý poskytuje aj slasť uspokojenia pohlavnej túžby. S tým je spojená plodnosť a zodpovednosť za potomstvo. Sexuálne uspokojovanie seba samého vychádza z túžby po sexuálnej slasti, ktorá človeku poskytuje radosť. Sebauspokojovanie je hľadaním zdroja radosti.

Prečo k tomu dochádza?

Americký filozof Peter Kreeft tvrdí, že do tohto problému zväčša upadá človek, ktorý trpí smútkom. Je unavený, vyčerpaný, prežíva vnútorné napätie z nejakého zlyhania v škole či zamestnaní, v spoločnosti, v rodine a chce sa odreagovať nejakým zdrojom radosti. Siahne po porne alebo začne masturbovať. Jeho srdce ovládol smútok, preto hľadá rozptýlenie.

Kam sa však dostal? Je to podobné, ako dať si pohárik tvrdého alkoholu. Únava či depresia na krátky čas ustúpi, ale potom sa zvyčajne ohlási vo väčšej miere. Vzniká závislosť. A to nie je riešenie!

V čom je najväčšie riziko spomínaného správania?

Človek sa stane závislý od vonkajších podnetov a to ho vedie k otroctvu. Zábavný priemysel práve z toho profituje najviac. Ľudia stále hľadajú nejakých zabávačov, lebo trpia smútkom. Dôvodom na radostný život by nemali byť vonkajšie zdroje… Mal by to byť vnútorný zdroj: vedomie vlastnej hodnoty, vnútornej krásy, toho dobra, ktorým sme obdarovaní, odhodlanie vydať sa na cestu sebaprijatia.

Čo odporúčate v takomto prípade?

Radšej vybehnúť do prírody, ísť von. Šport, turistika, tanec, hudba, pieseň, kreslenie, tvorba… prinášajú pozitívne zdroje radosti, mozog produkuje endorfíny šťastia. Neprospeje zatvárať sa do izby, do tmy, ale najlepšie je nechať sa, obrazne povedané, preniknúť slnkom.

Ľudia sa umárajú pornografiou a sebauspokojovaním, keď sa uzatvárajú do seba a vytvárajú si nezdravé prostredie, kde majú narušenú psychohygienu.

Človek sa stane závislý od vonkajších podnetov a to ho vedie k otroctvu. Zábavný priemysel práve z toho profituje najviac. Zdieľať

Takisto veľmi pomáha, keď je človek zaľúbený. Obdivuje ženu, prežíva radosť z toho, že je krásna. Chlapec, ktorý sa zaľúbil, prestane mať problém s masturbáciou. Dokonca s dievčaťom ani nemusí chodiť, stačí, že má zdroj svetla. Našiel radosť a teší sa z krásy toho dievčaťa.

Don Bosco sto rokov pred spomínaným Petrom Kreeftom povedal, že diabol má strach z radostného človeka. Preto mladým, ktorí trpia týmito problémami, s úsmevom hovorím: „Zakazujem ti byť smutný.“

Ako sa mladí za tých viac ako dvadsať rokov, čo sa im venujete, podľa vás zmenili?

Mladí sú stále iní. Prejdú dva roky a medzi nimi vznikne niečo ako „generačný rozdiel“. Počul som tretiakov na strednej vyjadrovať sa na adresu prvákov: „Tí mladí sú nemožní“.

Hovoríte mladým dnes niečo iné ako pred dvadsiatimi rokmi?

Skôr ako im niečo poviem, musím ich pozorne počúvať. Iba vtedy, keď ich vypočujem, viem, čo mám hovoriť. Mladí dnes musia prekonávať vážne problémy, a to najmä v rodine, keď im neraz chýbajú rodičia. Píšu mi: „Naši sú rozvedení… ako takmer všetci.“ Jedno dievča mi napísalo na lístok: „V trinástich som dala všetko jednému chlapcovi, lebo ma objal. Mám pätnásť rokov a nový partner mi dáva rôzne neslušné mená. Mám strach, že ma nechá. Na prednáške som to pochopila – je to daň za to, že mi chýbalo ockovo objatie.“

Môže za to toto dievča? Nemôže. Ale nevinné deti platia za to, v čom zlyhali ich rodičia.

Počúvam teda mladých a pozývam ich, aby vstúpili do svojho srdca, a hoci mnohí si prešli všeličím zlým, vždy môžu začať žiť novým životom a budovať nové hodnoty. Preto im hovorím o kráse čistoty, ktorá uzdravuje. Môžu začať odznova, no vzťah nesmú brať konzumne, ale ako prejav obetavej, čistej lásky.

Zdržanlivosť je prejavom lásky a nevinnosť je poklad. Sex sa stáva závislosťou, ak je bez lásky. Láska podporuje čisté vzťahy, a preto cieľom vzťahu nie je sex, ale láska, ktorá ho chráni. Ak sa dvaja ľudia majú úprimne radi, intímny život je pre nich očakávaným nádherným manželským darom. V iných prípadoch môže byť iba sebauspokojením.

Foto: Pavol Rábara

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo