Dobrovoľníci nasledujú príklad novej blahoslavenej v službe druhým

Počas slávnosti blahorečenia nasledovalo Anku v sprievode jej relikvie šestnásť mladých dievčat s ľaliami v ruke, ktoré symbolizujú čistotu a nevinnosť. Číslo šestnásť je tiež symbolom veku Anky Kolesárovej, kedy sa narodila pre nebo. „Cítila som neopísateľnú radosť, keď som kráčala uličkou v sprievode s novou blahoslavenou, pretože som si ju vybrala ako birmovnú patrónku,“ priznáva 15-ročná Terézia Juhásová.

„Byť súčasťou ,Ankinej družiny‘ bolo ako byť súčasťou Anky. Kráčať s ňou a pozerať sa na to, čo dokázala. Na to, o čom sa jej možno len snívalo. A sen sa vyplnil,“ hovorí 16-ročná Ráchel Rimarčíková.

Nehrala som ja, ale Boh vo mne

Kto veľa dáva, veľa dostáva. O tom, že to nie je len fráza, ktorú môžete v Domčeku vo Vysokej nad Uhom často počuť, svedčia samotní dobrovoľníci.

„Pred natáčaním krátkeho filmu o Anke som išla na svätú omšu. Po nej som si kľakla k bohostánku v Dóme svätej Alžbety. Prišlo tam mladé dievča, ktoré som vôbec nepoznala a opýtalo sa ma, či nemám pri sebe obrázok Anky Kolesárovej. Podala som jej ho a sledovala, ako si pritíska obrázok Anky. Bol to dojímavý pohľad,“ hovorí študentka konzervatória Mária Kaščáková, ktorá stvárnila Anku v krátkom dokumente režiséra Tibora Koškovského.

„To, že budem hrať Anku, som sa dozvedela polhodinu pred natáčaním. Cítila som sa nehodná tejto role, ale prijala som Božiu vôľu, hoci nie som študovaná herečka. Chválila som Boha žalmami a strelnými modlitbami počas celého natáčania. Bolo mi jedno, ako vyzerám alebo ako sa tvárim. Vedela som, že nehrám ja, ale Boh vo mne. Dôkazom toho sú aj scény, ktoré by som sama nezvládla. Napríklad by som sa nikdy nepriblížila tak blízko k zvieratám, ako vo filme,“ svedčí Majka.

Okrem toho bola aj súčasťou orchestra počas slávnosti blahorečenia a tiež divadelného predstavenia Slza radosti.

Úloha vojaka bola v kontraste s mojím životom

Choreografia režiséra Petra Weincillera Slza radosti vznikla krátko po prvej Púti radosti. Predstavuje príbeh Anky Kolesárovej od jej narodenia až po narodenie pre nebo. Tentokrát v nej účinkovali dievčatá, ktoré už roky chodia do Domčeka ako účastníčky aj dobrovoľníčky.

„Myslela som si, že rozumiem Ankinmu príbehu. Ale keď som dostala možnosť stvárniť Anku v Slze radosti, najprv som to celé nevnímala. Neskôr som začala o jej príbehu viac premýšľať a prosiť Anku o príhovor, aby som ju dokázala správne a dôstojne stvárniť. Postupne som začala intenzívnejšie chápať, o čom to celé je. A počas predstavenia som cítila hlboké prepojenie s jej príbehom,“ hovorí Juliana Jergová, ktorá je študentkou baletu na konzervatóriu.

S predstavením pomáhala aj učiteľka baletu Ľudmila Jergová. „Veľmi ma potešilo, keď ma oslovili robiť tanečné vsuvky do Slzy radosti. Prijala som to s veľkým rešpektom a úctou k Anke. Prosila som aj o príhovor Panny Márie, aby viedla naše ruky, nohy aj myšlienky. Aby to bolo pekné, jemné a neznevážilo to jej osobnosť,“ vysvetľuje Ľudmila.

Dobrovoľníčky Ráchel Rimarčíková (prvá zľava) a Terézia Juhásová (prvá sprava).

Zatiaľ čo dievčatá ako motýle predstavovali jemnosť a nežnosť, chlapci sa museli popasovať s úlohou znázorniť drsných vojakov.

„Táto úloha bola pre mňa veľkým kontrastom s mojím životom, v ktorom sa snažím mať úctu k žene a chrániť jej dôstojnosť a nedotknuteľnosť. Na pódiu som musel byť odmeraný, arogantný a drsný vojak. Pri scéne, keď sme pošliapali Ankine šaty, som si uvedomil, že človek vzdialený od Boha, dokáže vykonať hrozný čin,“ hovorí 20-ročný Matúš Križánek, ktorý v Slze radosti hral jedného z vojakov.

Mnohí dobrovoľníci slúžili v skrytosti

Počas slávnosti blahorečenia slúžili dokonca aj mladí, ktorí ešte vo Vysokej nad Uhom neboli. „Keď som sa dozvedel, že Anka bude blahorečená, potešilo ma to. Jej život ma oslovil už dávnejšie, ale v Domčeku som ešte nebol. Moje cesty sa skrížili s dirigentom zboru, ktorý ma pozval spievať na slávnosť. Celý august sa niesol v znamení príprav a vyústil do krásneho duchovného zážitku, keď som od oltára mohol s radosťou v srdci spievať slávnostné ,aleluja‘. Pri Ankinom relikviári som sa utvrdil v presvedčení, že pri najbližšej príležitosti za ňou poputujem osobne do Vysokej nad Uhom,“ hovorí Jozef Mikloš.

Nie všetkých dobrovoľníkov bolo ale vidieť na scéne. Mnohí slúžili v skrytosti, napríklad v predajných stánkoch alebo pri informovaní pútnikov.

Prečítajte si aj
Slávnosť blahorečenia svojej rovesníčky pripravujú stovky mladých dobrovoľníkovZdieľať

„Bolo to ťažšie, keď som chcela vidieť nejaký program a práve v tej chvíli som mala dohliadať v sektore. Vtedy mi kamoška povedala, že je to česť, keď môžeme kvôli Anke priniesť obetu,“ hovorí Denisa Kundráthová, ktorá mala na starosti aj zbierku počas slávnosti blahorečenia.

„Keď som dostala zadanie z produkcie, že potrebujeme 500 – 600 dobrovoľníkov, trošku ma striaslo. No hneď som si uvedomila, že som iba nástrojom v Božích rukách a Anka isto nebude zaháľať, ale pozve si do služby dostatok odvážnych ľudí. A naozaj to tak bolo. Bol to náročný, ale krásny čas v prítomnosti veselých a ochotných dobrovoľníkov,“ hovorí koordinátorka dobrovoľníkov Adriana Čurajová. 

A dodáva, že je nesmierne vďačná za milosti, ktoré sa všetkým dobrovoľníkom dostali: „Možno si ich úplne neuvedomujeme, ale ukážu sa nenápadne. Tak ako naša Anka.“

Foto - Postoj/Andrej Lojan