Ak cisár verejne prednesie žiadosť o úniu, vo vlasti ho zabijú

Ak cisár verejne prednesie žiadosť o úniu, vo vlasti ho zabijú

Úsilia o obnovenie cirkevnej jednoty medzi Rímom a Konštantínopolom v priebehu 14. storočia.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom v slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu. 

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú.  Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Smrť cisára Michala VIII. znamenala koniec aj každého zdania únie v Konštantínopole. Jeho syn Andronikos II. (1282 až 1328) bez okolkov zosadil Jána Bekka a urobil Jozefa opäť patriarchom. V roku 1283 sa konala synoda proti expatriarchovi. Jozef zomrel a bol nahradený vierolomným stúpencom únie Jurajom z Cypru. Ďalšia synoda (1285) odsúdila Bekka, ktorého uvrhli do väzenia.

Cirkev sa nachádzala v stave anarchie. Skutočná moc nad cirkvou ležala v rukách mníchov, ktorí boli rozštiepení na rozličné strany: arzéniti, ktorí odmietali Jozefa a jeho nástupcov; jozefiti a trocha neskôr jurajiti (lebo Juraj, obvinený z herézy, upadol v roku 1289 do nemilosti). V období vlády Andronika II. bolo celkovo osem patriarchov, všetkých vymenoval cisár a len jediný z nich zomrel v úrade.

Andronikos II. sa poučil zo skúsenosti svojho otca a už nechcel mať nič dočinenia zo Západom, kde stále ešte vládla idea, že podmienkou pre úspešnú križiacku výpravu a pre úniu cirkví je podrobenie kresťanského Východu. Východ si to plne uvedomoval a bol stále pripravený na ďalšie latinské útoky.

Úsilia Andronika II.

Keď sa opäť raz pripravoval takýto útok, Andronikos poslal jedného vyslanca na Západ (1326). Pápežský dvor bol v tom čase – od roku 1309 – v Avignone a francúzski pápeži si vedeli predstaviť križiacku výpravu len pod vedením francúzskeho kráľa. V tom období to bol Filip Pekný, ktorý odpovedal na posolstvo cisára. Ale Andronikos nemohol skutkom dokázať úniu „kvôli podozreniu, ktoré náš ľud vznáša v širokom rozsahu“. Je príznačné, že jeho vyslancom bol Benátčan, a nie Grék.

Andronikos II. na byzantskej miniatúre, foto: wikimedia

Ešte jedna ďalšia okolnosť bola v tom období spôsobilá nakloniť Západ a Východ k spoločnej akcii: ohrozenie tureckými pirátmi, najmä v Egejskom mori, ale aj inde, ktorým trpeli zvlášť Benátčania pri svojom obchodovaní s juhovýchodným Stredomorím. Vďaka ich iniciatíve vznikla liga medzi Benátkami, Rodosom, Francúzskom a pápežom. Úspech bol mizivý. A keď Francúzsko kvôli vypuknutiu vojny s Anglickom bolo zadržané od tohto a každého ďalšieho plánu križiackej výpravy, liga sa zrútila.

Snahy Andronika III.

Následne Andronikos III. nechal (1328 – 1341) opäť zjaviť vyhliadku na zjednotenie cirkví skrze vyslancov v roku 1337 (opäť vedených Talianom). Dandalo prišiel ešte raz v roku 1339 s mníchom Barlaamom z Kalábrie. Obidvaja boli neoficiálnymi poslami gréckeho cisára (je zaujímavé poznamenať, že pápeži vo svojich listoch nedávajú konštantínopolským vládcom titul „cisár“, ale nazývajú ich len „moderator“ – vedúci).

Barlaam doručil posolstvo. Požadoval koncil, ktorý by mal rozhodnúť sporné otázky. Lebo len to by presvedčilo – tak povedal –  učencov, ako aj jednoduchý ľud pri Grékoch. Preto musí prísť najskôr koncil a až potom únia. Barlaam ďalej prosil o to, že vojenská pomoc má predísť alebo aspoň sprevádzať vyslanie pápežských legátov. Uviedol pre to rad dôvodov, zvlášť nasledujúce: „Nie je to tak veľmi rozdiel v učení, ktorý oddeľuje srdcia Grékov od vás, ale oveľa viac nenávisť voči Latiníkom, ktorá má svoj dôvod v mnohých a veľkých zlách, ktoré Gréci v rozličných dobách vytrpeli od Latiníkov a stále ešte denne trpia. Keď sa neprekoná najskôr táto nenávisť, potom je únia nemožná“ (PG 151 1336 B).    

Odpoveď na to nebola povzbudzujúca. Svätá stolica nemohla vziať do úvahy opätovné otvorenie verejných diskusií o už definovaných pravdách viery. Barlaam naliehal ešte ďalej a predniesol ťažkosti proti návrhu pápeža, že do Avignonu mala prísť komisia Grékov ako zástupcov „takzvaných“ východných patriarchov a hláv cirkví, aby sa nechali poučiť, a nie aby diskutovali.

Jedna z ťažkostí, ktoré predniesol Barlaam, je skutočne príznačná: „Cisár nemôže verejne prejaviť svoje želanie zjednotiť sa s vami. Lebo keby to urobil, tak by mnohí nielen zo šľachty, ale aj z jednoduchého ľudu hľadali príležitosť zabiť ho, z obavy, že by s nimi chcel naložiť tak, ako svojho času Michal Palaiologos“ (PG 151 1341 AB). 

Ján Kantakuzenos  

Andronikovi vyslanci nedosiahnu úniu. Ale spolu s nepretržite obnovovanými volaniami Arménov o pomoc priviedli pápeža k vojenskej akcii, ktorá viedla k obnoveniu flotilovej ligy. No Gréci sa nemohli podieľať na nej tak, ako dúfali, lebo po Andronikovej smrti vypukla občianska vojna medzi na jednej strane jeho synom Jánom V. a jeho matkou a regentkou Annou Savojskou a na strane druhej Jánom Kantakuzenom. Kantakuzenovým najlepším spojencom bol turecký emir Omur-Beg, ktorý bol súčasne jedným z hlavných organizátorov rabovania na mori. Flotilová liga dobyla jeho prístav Smyrnu 23. októbra 1344.

Ján Kantakuzenos, foto: wikimedia

Anna Savojská bola v srdci latinskou katolíčkou, aj keď pri sobáši prestúpila na grécke náboženstvo. Ako regentka robila pre neplnoletého Jána V. všetko, čo bolo v jej moci, aby vytvorila priateľské vzťahy s pápežom. Rovnako zmýšľali s ňou mnohí Latiníci a aj niektorí Gréci, ktorých bolo dosť na to, aby mali badateľný vplyv v štáte. Klement V. (1342 – 1352) pod dojmom správ o tom poslal listy mnohým z nich a mníchom na Athose.

No priatelia únie predsa len museli byť ohraničení na relatívne malú skupinu na dvore a medzi vysokým duchovenstvom. Lebo práve v tom čase vrcholila palamovská kontroverzia. A hoci bol Palamas počas Anninej vlády vo väzení, aj tak jeho teória získala prevahu a jeho druhovia prechovávali zaryté nepriateľstvo voči svojim odporcom, ktorých nazývali „priatelia Latiníkov“.

Klement adresoval celú svoju korešpondenciu Anne a Jánovi V. a ignoroval Kantakuzena ako uzurpátora. No keď tento nakoniec vyšiel z tohto sporu ako víťaz – 21. mája 1347 bol korunovaný za kráľa – a poslal vyslancom do Avignonu, pápež bol v jasných rozpakoch.   

Anna Savojská, matka Jána Kantakuzenosa, foto: wikimedia

Je ťažké povedať, v akom rozsahu bola horlivosť za úniu pri Kantakuzenovi úprimná. Bol hlboko nábožensky založeným človekom a podobne ako niektorí grécki cisári veľkým priateľom teológie. Síce podporoval Palamu počas sporov o jeho učenie v Konštantínopole, no napriek tomu bola jeho túžba po zjednotení cirkví pravdepodobne úprimná, aj keď ju chápal gréckym spôsobom, totiž ako výsledok slobodnej diskusie a spoločného rozhodnutia.

Za Kantakuzenovými vyslancami z roku 1348 sa skrývajú iste aj ďalšie motívy. Flotilová liga vybojovala v júni 1347 jasné víťazstvo nad tureckou flotilou pri Imbrose. A keď Kantakuzenos triumfoval aj nad Jánom V. s pomocou práve týchto Turkov, tak tých teraz držala v šachu latinská liga a Kantakuzenov starý druh Omur-Beg zomrel v dôsledku poranení v júni 1348. Víťazné západné vojská mohli prejsť k tomu, aby dopomohli Anne Savojskej a Jánovi V. späť k moci alebo aby dokonca obnovili starú latinskú cisársku ríšu, zvlášť keď sa v Taliansku znovu začali prípravy na novú križiacku výpravu. 

Svätý Gregor Palamas, foto: wikimedia

Kantakuzenove vyjednávania s pápežom

Za týchto okolností neprekvapuje, že pápež Klement prijal Kantakuzenových vyslancov s istou zdržanlivosťou a dal im veľmi nezáväznú odpoveď. Samotný pápež bol uprostred vyjednávaní a usiloval sa presvedčiť členov ligy k trvalému mieru s tureckými emirmi Malej Ázie. V roku 1350 poslal dvoch arcibiskupov ku Kantakuzenovi, aby ho vyzval k účasti na flotilovej lige a k cirkevnej únii. Návrhy Barlaama sa dostali späť na program dňa a boli urgované častou výmenou poslov.

Klement sa nejavil odmeraný. Ale Kantakuzenos si musel zaiste uvedomiť, že verejná mienka v Konštantínopole, ktorá bola ešte podráždená kvôli hesychazmu a jeho „latinizujúcim“ odporcom, robila nemysliteľným zvolanie koncilu. Nikdy nebol k tomu podniknutý pokus. Vojny a nákazlivé choroby v Európe, ako aj vojna medzi Benátkami a Janovom, ktorá rozbila flotilovú ligu, predlženú celkom krátko predtým 1. januára 1351 na desať rokov – pápež formálne rozpustil túto ligu v septembri 1352 –, toto všetko v tom čase robilo úplne neuskutočniteľnou myšlienku koncilu Východu a Západu.

Pápež Inocent VI.

Na Kantakuzenovu odpoveď Klementovi odpovedal jeho nástupca Inocent VI. (1352 – 1362), ktorý opätovne trval na únii a sľuboval pomoc (15. marec 1353). Nový pápež sa obrátil v priebehu 14 dní na Cyprus, na rodoský rytiersky rád a na Janov s prosbou urovnať spor s cisárom a pomôcť mu. Noví vyslanci šli z Konštantínopolu do Avignonu, ale bula, ktorú poslal pápež, nedostala odpoveď, pretože Kantakuzenos bol zapletený v občianskej vojne. Inocent prijal zle toto mlčanie. V každom prípade sa obrátil v roku 1354 s podobným návrhom únie na Štefana Dušana, kráľa Srbska a veľkej časti Grécka. No nič z toho nebolo a Inocent vtedy nasmeroval svoju pozornosť na obnovenie flotilovej ligy. Bol najvyšší čas, lebo Turci 2. marca 1354 dobyli Gallipoli. 

Pápež Inocent VI. Foto: wikimedia

Mlčanie Konštantínopolu bolo prelomené prekvapivým spôsobom. Ján V., ktorý triumfoval nad Kantakuzenom, poslal za sprostredkovanie latinského biskupa Pavla zo Smyrny a Gréka Mikuláša Sigera slávnostný list datovaný 15. decembra 1355, ktorý obsahoval plán pre psychologickú prípravu Grékov na úniu. Prosil, aby mu ihneď poslali na pomoc dve lode a oddiel vojakov. Ako protidar ponúkal svoje osobné podrobenie sa pápežovi, navyše svojho druhého syna ako rukojemníka, ďalej výchovu svojho dediča Latiníkom a otvorenie centier pre latinskú kultúru v Konštantínopole.

Ján V. takisto sľúbil, že dobre prijme prípadného pápežského legáta a bude s ním úprimne spolupracovať. Legát dostane palác a chrám v gréckom hlavnom meste a plnú moc povyšovať do vysokých pozícií duchovných, ktorí sú priateľskí voči Západu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo