Čo sa môže synoda o mladých naučiť od Jána Pavla II.?

Čo sa môže synoda o mladých naučiť od Jána Pavla II.?

Ján Pavol II. žehná pútnikom na Námestí sv. Petra, snímka z apríla 1998. Foto: TASR/AP

Karol Wojtyla vedel mladých majstrovsky počúvať, čo viedlo k prenikavým rozhovorom, a nikdy ich nepodceňoval.

Postoj tu bude len s vašou pomocou!

Postoj je dnes jediným serióznym konzervatívnym hlasom na slovenskej mediálnej scéne. No nežije zo vzduchu.

Články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

Redakcia Postoja


Karol Wojtyla mal ako Poliak dobre vyvinutý zmysel pre historickú iróniu. V jeho súčasnej pozícii v spoločenstve svätých ho zrejme zasiahla ironická skutočnosť, že synoda na tému „Mladí, viera a rozlišovanie povolania“ sa koná v Ríme počas 40. výročia zvolenia Jána Pavla II. za pápeža dňa 16. októbra 1978. Čo je tou iróniou? Najúspešnejšieho pápežského pastiera mládeže v modernej histórii, a možno aj v celej histórii, totiž pracovné dokumenty tejto synody z veľkej časti ignorujú. Zdá sa, že synoda pod vedením kardinála Lorenza Baldisseriho sa aj zdráha odvolávať sa na jeho učenie a osobný príklad.

Nechajme však iróniu iróniou. Aké lekcie by si synoda počas tohto rubínového výročia zvolenia Jána Pavla II. mohla od neho vziať?

1. Veľké otázky sa nemenia

Niekoľko biskupov na Synode 2018 poukázalo na to, že súčasná mládež žije v úplne inom svete, než v akom vyrastali príslušní biskupi. Samozrejme, je v tom kus pravdy, ale aj zmätku medzi prchavými a stálymi vecami.

Keď pomôžete mladým klásť veľké otázky a zápasiť s nimi, zložíte im kompliment, pretože to znamená, že ich beriete vážne. Wojtyla tomu rozumel a mali by tomu rozumieť aj biskupi na Synode 2018. Zdieľať

Keď kardinál Adam Sapieha v roku 1948 nariadil mladému otcovi Wojtylovi z farnosti sv. Floriána, aby sa začal venovať vysokoškolským študentom žijúcim v blízkom okolí, prostredie v Krakove sa celkom určite líšilo od rokov 1938 – 1939, počas ktorých Wojtyla študoval na Jagelovskej univerzite. Poľsko v roku 1948 bolo v hlbokom područí stalinizmu a organizovaná práca s katolíckou mládežou bola zakázaná. Už viac nebolo slobodného spoločenského a kultúrneho života, z ktorého sa Wojtyla tešil, až kým nacisti univerzitu nezatvorili, a v mnohých školských triedach bola na programe dňa ateistická propaganda.

Wojtyla však vedel, že veľké otázky, akými sa zaoberajú mladí – Čo je zmyslom môjho života? Ako sa vytvárajú trvalé priateľstvá? Čo je šľachetné a čo nízke? Ako sa pohybovať medzi životnými prekážkami bez toho, aby som robil fatálne kompromisy? Čo tvorí skutočné šťastie? – tie sú vždy rovnaké. Vždy takými boli a vždy budú.

Hovoriť dnešným mladým dospievajúcim, že sú úplne odlišní, sa podobá na ustupovanie a uspokojenie sa a je to aj istou formou neúcty. Keď pomôžete mladým klásť tieto veľké otázky a zápasiť s nimi, zložíte im kompliment, pretože to znamená, že ich beriete vážne. Wojtyla tomu rozumel a mali by tomu rozumieť aj biskupi na Synode 2018.

2. Kráčanie s mladými by malo niekam viesť

S niekoľkými Wojtylovými deťmi z jeho služby na univerzite pri sv. Floriánovi som sa neskôr spriatelil a keď som sa ich pýtal, akým bol spoločníkom, duchovným vodcom a spovedníkom, vždy zdôraznili dve veci: vedel majstrovsky počúvať, čo viedlo k prenikavým rozhovorom, a vždy vyžadoval osobnú zodpovednosť.

Jeden z nich mi raz povedal: „Hovorili sme spolu hodiny a osvetlil mnohé otázky, ale nikdy som od neho nepočul povedať: ‚Mal by si urobiť toto.‘ Vždy hovoril: ‚Musíš sa rozhodnúť.‘“ Skutočným zmyslom „sprevádzania“ (módneho slovíčka Synody 2018) bolo pre pastiera mládeže Karola Wojtylu jemné, ale neúnavné vymáhanie vážnych morálnych rozhodnutí.

3. Hrdinstvo nikdy nevyjde z módy

Ján Pavol II. mladým: „Zlyháte, my všetci zlyhávame. Ale neznižujte prah očakávaní. Vstaňte, oprášte sa, zmierte sa s Bohom. No nikdy, nikdy sa nerozhodnite pre nič menšie než hrdinstvo, pre ktoré ste boli zrodení.“ Zdieľať

Keď Ján Pavol II. navrhol spustiť niečo, z čoho sa neskôr stali Svetové dni mládeže, väčšina Rímskej kúrie si myslela, že prišiel o rozum. Mladí dospievajúci z konca 20. storočia sa vôbec nezaujímali o medzinárodný festival zahŕňajúci katechézy, cestu kríža, spoveď a Eucharistiu. Ján Pavol však chápal, že dobrodružstvo vedenia života hrdinskej cnosti bolo pôsobivé ako v neskoro modernej dobe, tak aj v jeho vlastných časoch, a veril, že budúci lídri tretieho milénia kresťanskej histórie na toto volanie po dobrodružstve odpovedia.

Neznamenalo to, že budú dokonalí. Ako povedal mladým pri mnohých príležitostiach: „Nikdy, nikdy sa nerozhodnite pre nič menšie než duchovnú a morálnu vznešenosť, ktorú Boh vo svojej milosti sprístupnil vo vašom živote. Zlyháte, my všetci zlyhávame. Ale neznižujte prah očakávaní. Vstaňte, oprášte sa, zmierte sa s Bohom. No nikdy, nikdy sa nerozhodnite pre nič menšie než hrdinstvo, pre ktoré ste boli zrodení.“

Táto výzva – táto dôvera, že mladí dospievajúci naozaj túžia žiť s nerozdeleným srdcom – začala renesanciu služby mladým v živých častiach svetovej cirkvi. Synoda 2018 by mala premýšľať nad touto skúsenosťou a mala by ju brať veľmi, veľmi vážne.

Pôvodný text: John Paul II, youth minister. Uverejnené v spolupráci s Denver Catholic, preložil L. Obšitník.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo