Peter pri vodcovi veriacich

Keď pápež František príde v sobotu do Maroka, tak bude kráčať v stopách svojho svätého predchodcu Jána Pavla II. V roku 1985 navštívil pontifex túto islamskú krajinu na pozvanie kráľa Hassana II., typického orientálneho despotu, ktorý robieval krátky proces so svojimi početnými odporcami. Nezabudnuteľný dodnes je pápežov prejav pred moslimskou mládežou v Casablance. „Veríme v toho istého Boha, v jediného Boha, v živého Boha, v Boha, ktorý tvorí svety a vedie svoje stvorenia k dokonalosti“, povedal poľský pápež. V dialógu s islamským svetom, ktorý sa v tom čase začal, pokračuje teraz pápež František. Už po druhý raz v tomto roku vstúpi na pôdu moslimského štátu. Približne 99 percent 37-miliónového obyvateľstva mnohonárodného štátu Maroko, ktorý pozostáva z Arabov, Berberov a Nomádov, sa hlási k sunnitskému islamu. Návšteva v Spojených arabských emirátoch a návšteva v tomto severoafrickom kráľovstve skutočne úzko súvisia: František chce utužiť zväzky s umiernenými silami v islame.

Hostiteľ pápeža kráľ Mohammed VI. – Hassanov syn – odvádza pôvod seba a svojej dynastie Alawidov od proroka Mohameda. Kráľ nosí titul „vodca veriacich“ a je zároveň svetským i duchovným vodcom. V roku 2011 ustúpil tlaku ulice a zmenil ústavu. Odvtedy najsilnejšia strana obsadzuje úrad predsedu vlády. Do toho obdobia premiérov povolával kráľ. Takto boli zapojení do vládnutia islamisti, ktorí boli považovaní za relatívne umiernených. Týmito reformami sa Maroku podarilo vyhnúť osudu Tuniska, Egypta či Líbye. Jednako je tento monarcha naďalej centrom moci.

Mohammed VI. sa chápe ako reformátor islamu. Vedie silnú náboženskú politiku dovnútra i navonok. Cieľom je stavať proti wahábovskému islamu umiernené chápanie náboženstva. V konzervatívnom obyvateľstve nachádzajú radikálne idey celkom ohlas. Nemálo Maročanov sa zoskupilo do džihádistických teroristických skupín. Školy pre imámov majú vštepovať duchovným a cez nich veriacim tradičný a za umiernený považovaný malekizmus – ide o jednu z islamských právnych škôl. Tam študujú kandidáti na imámov nielen z Maroka, ale aj z iných častí hlavne západnej Afriky. Pápež František tým, že zavíta do „Inštitútu Mohameda VI.“, navštívi takého zariadenie.

No už na školách sa má zabraňovať radikalizácii. Preto kráľ nechal v roku 2016 prepracovať školské učebnice. Vypustené boli koránové súry a texty, ktoré vyzývali k svätej vojne a pohŕdavo vykresľovali nemoslimské menšiny. Na začiatku roku 2016 kráľ zvolal ostro sledovanú medzináboženskú konferenciu do Marakéša. Po vzostupe „Islamského štátu“ a jeho terore proti náboženským menšinám chcel tento monarcha dať príklad. V záverečnom vyhlásení sa píše: „Kto zneužíva náboženstvo, aby používal násilie proti menšinám v moslimských krajinách, je v rozpore s islamom!“ Kritici vyčítali, že tento dokument stále zostáva v islamskom rámci a nenadväzuje na univerzálne ľudské práva.

V samotnom Maroku je len málo nemoslimských menšín. Počet židov sa scvrkol na približne tri- až štyritisíc, pretože po založení moderného štátu Izrael väčšina židov odišla z Maroka. A pritom táto krajina kedysi poskytovala prístrešie najväčšej židovskej komunite v islamskom svete. Židovstvo je oficiálne uznané a spomína sa v marockej ústave. Niektorí židia to dotiahli dokonca do pozície kráľových poradcov. Počet kresťanov, ktorých je približne 50-tisíc, je značne vyšší ako počet židov. Napriek tomu väčšinu kresťanov tvoria cudzinci zo sto rozličných krajín, ako informuje pomocná nadácia „Kirche in Not“. Ich kostoly a zariadenia vznikli v čase francúzskeho a španielskeho protektorátu pred vyhlásením nezávislosti, ku ktorému došlo v roku 1956.

V Maroku síce existujú aj domáci kresťania – to znamená konvertovaní ex-moslimovia –, no sú vystavení sociálnemu tlaku. Od roku 2017 marocký štát už netrestá odpad od islamu, no misie sú naďalej zakázané. Predovšetkým evanjelikálni misionári sú často vykazovaní z krajiny. Tradičné cirkvi, ako napríklad Rímskokatolícka cirkev, neprevádzajú aktívne misie. Charitatívne a školské pôsobenie Katolíckej cirkvi požíva vysoké uznanie. Katolícka cirkev prevádzkuje 15 škôl a niekoľko nemocníc. Navštevujú ich prevažne moslimovia.

Dnes patrí starostlivosť Katolíckej cirkvi predovšetkým početným migrantom, ktorí z Maroka pokúšajú svoje šťastie v Európe – medzi nimi je nemálo kresťanov z krajín južne od Sahary. Pápež František sa stretne s migrantmi v sídle Charity v hlavnom meste Rabat. Záver dvojdňovej návštevy bude tvoriť omša počas nedeľného popoludnia na štadióne v Rabate.

Publikované s láskavým súhlasom nemeckého katolíckeho denníka Die Tagespost. Z nemčiny preložil o. Ján Krupa.