Kňazi-zločinci, film Klérus a druhý atentát na Jána Pavla II.

Kňazi-zločinci, film Klérus a druhý atentát na Jána Pavla II.

Foto: YouTube

Poľsko práve vášnivo diskutuje o stave svojej cirkvi.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Do našich kín prišiel jeden z najťažších filmov za dlhé obdobie. Klérus je najúspešnejší poľský film natočený od roku 1989, hneď prvý víkend ho videlo 935-tisíc divákov, zatiaľ vyše päť miliónov Poliakov. V návšteve kín prekonal aj najväčšie americké veľkofilmy.

Všetky ústredné postavy sú katolícki kňazi, všetci sú skazení. Úvodná scéna: traja kňazi, pravdepodobne spolužiaci, sa spoločne opíjajú – pri príležitosti, ako jeden druhému zachránili život. Sú v súkromí, na fare. Párty je prerušená návštevou mladého chlapca, ktorý prišiel zavolať miestneho kňaza k zomierajúcej žene. Odchádza opitý, pri výkone sviatosti pôsobí demoralizujúco, nehanebne. Po návrate rieši privolanú policajnú hliadku, ktorá zasahuje proti jeho kamarátom-kňazom, jeden telefonát nášmu človeku, polícia odíde.

Hlavná výhrada k filmu je zrejmá: neobjektívnosť. Autori filmu ale nerobia sociologickú štúdiu, správajú sa ako pri divadelnej hre, sústredia sa na problém, čo postava, to reprezentant nejakého problému. Fakt je, že tam nie je ani jeden normálny zbožný kňaz, akých je v cirkvi absolútna väčšina. Ani jeden. A to hovoríme o cirkvi Wyszynského a Wojtylu, Popieluszka či Kolbeho.

A ešte jedna vec. Napriek tomu, že film pracuje s poľskými reáliami, viac ako na Poľsko by sedel na niektoré krajiny Západu či Latinskej Ameriky, kde je, žiaľ, cirkev vo vnútorne horšom stave ako vo východnej Európe.

Kňaz Lisowski pracuje pre arcibiskupa Mordowicza, je to ambiciózny typ, vie, koľko si pýtať na úplatky, aby zostalo aj jemu, vie veci zabezpečiť, pôsobí distingvovane a dôstojne, chce odísť do Vatikánu. Bráni mu v tom arcibiskup s dobrými politickými kontaktmi, skorumpovaný starým spôsobom. Vyberie firmu, ktorá má vyhrať zákazku, keď potrebuje, telefonuje s prezidentom, jeho sídlo svedčí o jeho moci. Lisowski je človek novej doby, svoje ciele dosahuje cez úniky informácií do médií (diskreditácia developera kvôli minulosti počas komunizmu), ľudí si vie kúpiť a získať (nie nakloniť). Má štýl, známosti, peniaze.

Kňaz Trybus, druhý z trojice z úvodnej scény, je vidiecky sedliacky jednoduchý kňaz. Na fare žije so ženou, s ktorou má dieťa, druhé čaká. Alkoholik. Po ceste domov z úvodnej párty šoféruje opitý, poškodí auto, neskôr zistí, že zrejme ťažko zranil v zlom počasí muža, ktorý neskôr zomrel. Žena Hanka v zúfalstve odchádza na potratovú kliniku do Česka, zastaví ju ale včas, rozhodne sa dramaticky zmeniť život, odísť z kňazskej služby, ktorej nie je hoden, postarať sa o rodinu.

Kňaz Kukula, hlavná postava úvodnej scény, má najväčší problém. Čelí obvineniu z pedofílie, zosype sa, ale vinu dlho odmieta. Arcibiskup sa postará, aby skončil v ústraní. Tam však stretne starého kňaza, ktorý ho kedysi zneužíval, dotkne sa dna, a aj on sa radikálne zmení: verejne opíše svoj prípad, prizná si chybu, pokúsi sa o nápravu. Dokonca odhalí, kto je väčším vinníkom, hoci sa teší dobrej povesti. Film ponúka možnosť, že Kukula pedofilom v skutočnosti ani nie je, aj keď pravdepodobnejší je opak.

Viem, priveľa zlého a primálo postáv, to nie je naša a ani poľská cirkev. Ak k tomu pridáme karikovanie arcibiskupa a celého jeho okolia, obraz je až obsedantný.

Nelámte ale nad filmom palicu, trailer k nemu vyzerá horšie ako samotný film. Jedným z duchovnejších momentov je, že dvaja z troch kňazov, ktorí sa zmenia, obnovia stratenú vieru, zažijú pád a menia sa pri hľadaní pevného bodu. Kríž rozhoduje. Tretí nájde azyl vo Vatikáne, nič si neprizná, za nič nezaplatí, navyše tam na neho niet dosah.

Nebudem hovoriť o vyvrcholení filmu, už len dve poznámky.

Režisérom a tvorcom filmu je Wojciech Smarzowski (ročník 1963), autor, ktorý vyhľadáva ťažké témy. Róża (Ružena, 2011) je o polonizovanej Nemke, jej utrpení cez vojnu (pre Nemcov bola Poľka) a po vojne (pre Poliakov Nemka). Krutý život, utrpenie horšie ako v gulagu. Druhý je aj u nás známy film Volyň (Wołyń, 2016), krutosť ukrajinsko-poľskej sedliackej vojny, film, ktorého premietanie bolo na Ukrajine zakazované, písal som o ňom tu.

Smarzowski, to sú ťažké témy, kde ide na hranu, s tým treba počítať aj pre Klére.

A potom je tu druhá vec. Film ukazuje, akou pascou je zametanie pod koberec, ako hlboko deformujú cirkev skorumpovaní kňazi a skorumpované metódy. Každý jeden zločin ničí viac než len obeť a páchateľa. A aký obrovský je konflikt medzi veriacimi, tým, čo potrebujú, a tým, čo títo kňazi nedokážu dať. Čím väčší rozdiel, tým väčšia nedôvera.

Ten príbeh poznáme z mnohých až nechutne detailne známych prípadov. Sú to tisícky zneužitých detí, žien a mužov, stovky kňazov, ale aj preláti a v poslednom čase klbko vzťahov vo Vatikáne. McCarrick, meno a povesť zničená až na atómy, a obrovské americké škandály, Kanada, Chile, Argentína, Francúzsko, Írsko, Nemecko, Belgicko (človek si spomenie na nedávno zosnulého kardinála Danneelsa), znepokojujúcu schému opísal pred časom arcibiskup Viganó, ešte ďalej zašiel francúzsky dokument Katolická církev – tíživé mlčení, ktorý už vysielala aj Česká televízia.

Vidíme, ako sa táto téma využíva na zápas vo vnútri cirkvi, vidíme, ako sa niektorí preláti bránia aj po vynesení rozsudkov, najnovšie ide o kardinála Pella, vidíme tiež, ako sa jeho osoby zastal rešpektovaný George Weigel, ktorý hovorí, že v jeho prípade ide o Dreyfusovu aféru našej doby.  

O tom všetkom sa ťažko píše.

Je to hrozná téma, ktorej podstatou v prípade vinných kňazov je absolútna perverzia kresťanstva. Spýtal sa ma to môj kamarát a neviem to vyjadriť lepšie: Veria vôbec títo kňazi a preláti v Boha?!

Východná Európa je na tom lepšie, príčinou bude komunizmus. Platí to aj pre Poľsko, najkatolíckejšiu krajinu Európy, ale aj tu treba niečo vážne dodať: poľský episkopát minulý mesiac zverejnil dokument, kde hovorí o číslach v Poľsku: od 1. januára 1990 do 30. júna 2018 registruje poľská cirkev 382 prípadov sexuálneho zneužívania neplnoletých osôb, z toho v 198 prípadoch išlo o deti mladšie ako 15 rokov, v 184 prípadoch staršie ako 15 rokov. Celkový počet ohlásených obetí (potvrdených aj nepotvrdených) do 15 rokov predstavuje 345 detí, nad 15 rokov ide o 280 obetí. Podiel chlapcov je 58,4 percenta, mladistvých dievčat 41,6 percenta.

...

Možno vôbec ešte pokračovať?

Pre časť sa tu príbeh končí, pre iných je povinnosť ísť ďalej. Sú na to dva dôvody.

Tým prvým je hľadanie vinníka, ktoré prekračuje rámec, a namiesto nehodných a zločinných kňazov a prelátov smeruje zodpovednosť na symbol niečoho iného. Hovorím o Jánovi Pavlovi II.

Dve katolícke autorky, Christine Pedotti, redaktorka Témoignage chrétien, a biblistka Anna Soupa napísali nedávno pre denník Le Monde text s titulom: „Žiadame dekanonizáciu Jána Pavla II.“

Ide o návrh, ktorý nemá obdobu v kanonickom práve, žiadny svätec nebol nikdy dekanonizovaný. Podstatou útoku je obvinenie teológie tela Jána Pavla II., ktorú považujú za skrytý nástroj inštitucionálnej diskriminácie žien v cirkvi, v poľskom pápežovi vidia hlavného architekta ideologických konštrukcií, ktoré sa stali nástrojom útlaku.

Jána Pavla II. už s rozmachom skrytých aliancií a homosexuálnych networkov v Ríme a inde spojil francúzsky autor knihy Sodoma Frédéric Martel.

Je to nezmysel a každý, kto niečo o Wojtylovi a poľskej cirkvi vie, tuší, že práve niekoho ako on by sme potrebovali dnes v našich inštitúciách. Spájať dnešný úpadok latinskej cirkvi s mŕtvym pápežom je pokusom o druhý atentát.

Je tu však aj druhý dôvod, tým nie je len mediálne vyznenie a poškodenie mena cirkvi, čo mnohí starší preláti podceňujú, ale najmä zápas o novú generáciu. Poľský novinár Grzegorz Górny už o tom napísal znepokojivú úvahu: úpadok náboženskej viery medzi mladými ľuďmi je momentálne v Poľsku najvyšší na celom svete. Dôvodom je, samozrejme, štatistika a vyššia východisková pozícia, ale to nemení nič na výsledku: poľská mládež sa blíži slovenským reáliám, čo je hlboký prepad (napríklad denne sa modlí 40 percent starších Poliakov a iba 14 percent mladých).

Ak sa nezmení trend, prípadne ak sa zhorší, Poliakov čaká niečo, čo ešte vo svojich dejinách nepoznali. Vysoká návštevnosť filmu Klérus vážnosť situácie potvrdzuje.

Na jednom mieste uprostred filmu zaznie veta na obranu kňaza od jeho farníčky. Nazve ho dobrým kňazom. On sa jej spýta: odkiaľ vie, že je dobrým kňazom. Povie mu, že ak je niekto dobrým človekom, je aj dobrým kňazom.

Banálne tvrdenie. Až o takéto banálne veci je dnes potrebné na niektorých miestach bojovať.

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok.
Naše kvalitné články vznikajú len vďaka podpore našich čitateľov.

Prosíme, vyjadrite nám svoju podporu aj finančne.
PRIDAJTE SA TERAZ K NAŠIM PODPOROVATEĽOM.


Ďakujeme!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo