Historicky druhý pápež pricestuje do Bulharska

Svätý Otec František bude už druhým pápežom, ktorý príde do Bulharska. Prvým bol svätý Ján Pavol II., ktorý túto pravoslávnu krajinu navštívil v roku 2002.

Pápež František navštívi mestá Sofia v západnom a Rakovski v južnom Bulharsku. V Rakovski bude 6. mája celebrovať svätú omšu pre prvoprijímajúce deti.

Rakovski v blízkosti Plovdivu má prezývku „bulharský Vatikán“, pretože tam stoja dva najväčšie katolícke kostoly v krajine a má najvyšší počet katolíkov v Bulharsku. Z 15-tisíc obyvateľov tohto mesta je 13-tisíc katolíkov.

Rakovski však možno označiť aj za katolícky ostrov v pravoslávnom mori. V Bulharsku sa národ a pravoslávie stotožňuje natoľko, že mnohí Bulhari považujú katolíkov zásadne za cudzincov.

Menšina bez štátnych príspevkov

V súčasnosti je v Bulharsku Katolícka cirkev tretím najpočetnejším vierovyznaním po pravosláví so 75-percentným a po islame s 10-percentným podielom na obyvateľstve.

Pravoslávna štátna cirkev a islamská komunita sú privilegované aj zákonom. Náboženské menšiny s menej ako jednopercentným podielom na sedemmiliónovom obyvateľstve Bulharska nedostávajú žiadne štátne príspevky.

To sa dotýka aj Katolíckej cirkvi, ku ktorej sa v sčítaní ľudu v roku 2001 prihlásilo len necelých 44-tisíc obyvateľov. Väčšina z nich sú Bulhari, 2 500 sa hlási k etnickým Turkom a okolo 2 000 katolíkov patrí k iným etnickým skupinám.

Katolícka cirkev má v Bulharsku tri diecézy: Sofia, Plovdiv a Nicopoli, ktoré sú latinského obradu, a apoštolský exarchát v Sofii byzantského obradu. Najviac bulharských katolíkov žije v regiónoch Svištov v severnom a Plovdiv v južnom Bulharsku.

Tvrdá realita katolíkov

Pápež František veľmi pravdepodobne zažije na vlastnej koži tvrdú realitu katolíkov v tejto balkánskej krajine. Synod Bulharskej pravoslávnej cirkvi už začiatkom apríla oznámil, že počas pápežskej návštevy Bulharska sa miestna pravoslávna cirkev nezúčastní na spoločných bohoslužbách alebo modlitbách.

Patriarcha Neofit je však pripravený prijať pápeža Františka. Možná je aj spoločná návšteva Františka a Neofita v Katedrále Alexandra Nevského v sídle bulharského patriarchu v Sofii.

Latinský katolícky biskup Plovdivu-Sofie Georgi Jovčev pre Tagespost povedal, že pravoslávni kňazi mu nadávajú do „heretika“. Pravoslávni veriaci sú otvorení, no mnohí pravoslávni biskupi a mnísi nechcú ani len počuť o ekumenizme. V roku 1998 Bulharská pravoslávna cirkev dokonca oficiálne vystúpila zo Svetovej rady cirkví.

No sofijský apoštolský exarcha Christo Projkov nestráca nádej. Pre Tagespost prezradil, že pápež František 6. mája adresuje svetu mierové posolstvo v centre Sofie, „tam, kde na jednom štvorcovom kilometri stojí pravoslávny chrám, katolícka katedrála, mešita i synagóga. U nás sa to označuje za malý Jeruzalem“.

Pozvaní na toto mierové stretnutie sú zástupcovia všetkých náboženstiev a konfesií. Podľa exarchu je stále ešte otvorené, či sa na ňom zúčastnia aj pravoslávni.

Druhá pápežská návšteva v priebehu dvadsiatich rokov

Gréckokatolícky biskup Projkov pre Tagespost povedal, že blížiaca sa druhá pápežská návšteva v priebehu dvadsiatich rokov je pre katolíkov veľkou radosťou, „pretože zakusujeme, že nie sme zabudnutí“. Chudobné Bulharsko je bránou do Európy. „Bulharsko stále pozeralo s veľkou nádejou smerom na Západ, a zároveň malo strach, čo sa deje za jeho chrbtom. Vždy to tak bolo.“

Tento strach má svoje dôvody: pol tisícročia žili Bulhari pod osmanskou nadvládou, mnohé desaťročia pod ruským poručníctvom. Ešte aj dnes, dvanásť rokov po pristúpení Bulharska do Európskej únie je veľa ľudí, ktorí sa nostalgicky pozerajú späť. 

A v krajine majú aj nostalgických Turkov a moslimských Bulharov, ktorí sa dívajú smerom na Ankaru.