Zomrel zakladateľ komunity Archa Jean Vanier

Zomrel zakladateľ komunity Archa Jean Vanier

Jean Vanier. Foto – TASR/AP

Spomienka na zosnulého Jeana Vaniera od Slovenky žijúcej v škótskej komunite Archa a Slováka z hnutia Viera a svetlo.

Vo veku 90 rokov v Paríži zomrel Jean Vanier, zakladateľ komunity Archa, ktorá prijíma hendikepované osoby.

Vo svete má približne 150 centier. V jednom z nich, v škótskom meste Inverness, pôsobí aj Slovenka Erika Jalčáková.

"Moja cesta začala v roku 2007, kedy som chcela v Arche stráviť jeden rok. Dnes som tu už dvanásty rok. Od Jeana som sa naučila, že Archa je školou lásky, že každý človek má mnohé dary, vďaka ktorým môžeme robiť svet krajším, ľudskejším a hodnotnejším," hovorí Erika, podľa ktorej Jean Vanier ovplyvnil mnoho životov. "Mnohí z nás dnes môžu právom povedať, že sú takými, akými sú práve vďaka Jeanovi, Arche či spoločenstvu Viera a svetlo."

Za zosnulého, ktorý trpel rakovinou, a celú komunitu Archa sa modlí aj pápež František, ktorý sa so Jeanom Vanierom stretol v marci roku 2014.

Narodil sa v Ženeve 10. septembra 1928 a v minulosti pôsobil aj ako dôstojník kanadského námorníctva.

Okrem komunity Archa (L´Arche), ktorú založil v roku 1964, je tiež zakladateľom spoločenstva Viera a svetlo (Foi et Lumière), ktoré založil v roku 1971.

Bol členom Pápežskej rady pre laikov a v roku 2015 získal Templetonovu cenu, ktorá sa každý rok udeľuje významným osobnostiam náboženského sveta.

Spomienka člena hnutia Viera a svetlo Jána Kudlačáka

„Som hlboko pokojný a plný dôvery. Nie som si istý, aká bude budúcnosť, ale Boh je dobrý a to, čo sa stane, bude najlepšie. (...) Som šťastný a ďakujem za všetko.“ (Slová z posledného listu Jeana Vaniera z nemocnice.)

Jean odpovedal na Božie volanie, zanechal pohodlný život so spoločenským statusom a založil výnimočné dielo poukazujúce na dôstojnosť a krásu ľudí s mentálnym postihnutím. Títo ľudia sú v spoločnosti často vnímaní ako menej hodnotní, ako záťaž pre rodičov a spoločnosť a často sa predchádza ich narodeniu, preto je Jeanov odkaz veľmi aktuálny a dôležitý.

Jean Vanier sa narodil v roku 1928, jeho otec bol v rokoch 1959 – 1967 kanadským guvernérom. Svoju kariérnu cestu začal počas druhej svetovej vojny v britskej a neskôr kanadskej námorníckej škole. V roku 1950 však opustil prostredie v ktorom ho čakala sľubná kariéra.

Ďalšie roky venoval štúdiu, hľadaniu zmyslu života a prehlbovaniu viery. Krátko po tom, ako začal prednášať na Torontskej univerzite, ho zasiahlo stretnutie s veľmi úboho žijúcimi ľuďmi s mentálnym postihnutím vo francúzskej psychiatrickej nemocnici. V malom dome sa začal starať o dvoch z nich – Raphaela a Philippa. Bol to začiatok úplne nového života.

"Aj ten najviac postihnutý človek je povolaný prehlbovať svoj život s Ježišom, prijímať všetko duchovné bohatstvo svojej cirkvi, sviatosti, liturgickú tradíciu ... Je povolaný byť prameňom milosti a pokoja pre celé spoločenstvo." Zdieľať

Jean spomína: „Potrebovali priateľa. Nezaujímali ich moje vedomosti alebo schopnosti, ale moje srdce a moje bytie.“ Krátko nato boli založené ďalšie domy a s ľuďmi s mentálnym postihnutím prichádzali žiť asistenti z viacerých krajín. Tak vzniklo hnutie Archa. Sú to komunity ľudí s mentálnym postihnutím a ich priateľov, bývajúcich spolu v dome, prežívajúcich spolu každodenné radosti a ťažkosti. Dnes existuje na svete viac ako 150 takýchto komunít.

Celý ďalší život Jean sprevádzal komunity Archy a hnutie Viera a svetlo svojou radostnou prítomnosťou, prednáškami, duchovnými cvičeniami. Žil naďalej v prvej komunite Archy. Napísal veľa kníh, v ktorých odhaľuje hodnotu, krásu aj krehkosť a narušenosť človeka.

Svoje myšlienky podáva s filozofickým nadhľadom, duchovnou hĺbkou a zároveň s veľkou ľudskou skúsenosťou a láskou k človeku, preto sú vhodné nielen pre rodiny a spoločenstvá s ľuďmi s mentálnym postihnutím, ale aj iných ľudí, napr. spoločenstvá zasväteného života. Na Slovensku je zvlášť známa dvojdielna kniha Komunita.

Príbeh hnutia Viera a svetlo sa začal písať pred viac ako štyridsiatimi rokmi, keď sa dvaja ťažko postihnutí chlapci, Lukáš a Tadeáš, vybrali so svojimi rodičmi na púť do Lúrd. Stretli sa s mnohými odmietnutiami a prekážkami vo svojej diecéze aj na samotnom pútnickom mieste.

Krátko po návrate z Lúrd sa stretli so Jeanom Vanierom a Mariou-Hélène Mathieu a rozprávali sa o tejto bolestnej skúsenosti s nimi, ako aj s ďalšími rodičmi postihnutých detí.

Jean Vanier na to reagoval slovami: „Ak nás tam nechcú, pôjdeme tam všetci." Tu s zrodila myšlienka pripraviť medzinárodnú púť mentálne postihnutých ľudí, ich rodičov a priateľov.

Príprava prebiehala v malých skupinkách, ktoré sa pravidelne stretávali. Mnohí sa obávali, pretože s organizovaním takýchto podujatí nemali skúsenosti. Boli tam postihnuté deti, muži a ženy, ich rodičia, súrodenci, priatelia, kňazi. Táto príprava trvala tri roky a vyvrcholila v roku 1971 na Veľkú noc púťou do Lúrd. Zúčastnilo sa jej 12-tisíc pútnikov z 15 krajín sveta, z nich asi 4 000 bolo mentálne postihnutých.

Táto jedinečná myšlienka sa však púťou neskončila. Rodiny pocítili potrebu stretávať sa v malých spoločenstvách, zdieľať sa, modliť sa, objavovať priateľstvá... Odvtedy sa myšlienka hnutia rozšírila do celého sveta.

Viera a svetlo je celosvetové ekumenické spoločenstvo ľudí s mentálnym postihnutím, ich rodičov a priateľov. V súčasnosti je na svete okolo 1 500 spoločenstiev v 81 krajinách. Naším presvedčením je, že Boh rovnako miluje každého človeka, zdravého či postihnutého, a Ježiš v ňom žije, aj keď to dotyčný človek ťažko môže vyjadriť.

Veríme, že aj ten najviac postihnutý človek je povolaný prehlbovať svoj život s Ježišom, prijímať všetko duchovné bohatstvo svojej cirkvi, sviatosti, liturgickú tradíciu ... Je povolaný byť prameňom milosti a pokoja pre celé spoločenstvo.

Ľudia s mentálnym postihnutím, ktorých v hnutí Viera a svetlo voláme inak obdarovaní, tu nachádzajú radosť z priateľstva a presvedčenie o svojej plnohodnotnej dôstojnosti a dôležitosti pre tento svet. Sú najvzácnejším pokladom nášho hnutia, vďaka nim tvoríme jednu veľkú rodinu (Jean Vanier).

Veľakrát nás prekvapí ich srdečnosť, uvedomenie si pravých hodnôt priateľstva a radosti. Svojou jedinečnosťou narúšajú bežný život, no vďaka tomu ho tiež premieňajú a skrášľujú. Vďaka prijatiu v spoločenstve dokážu oveľa lepšie rozvinúť krásu svojej osobnosti.

Keď sú prijatí, zažiari ich jednoduché úprimné srdce. Odrazu sa dokážu odviazať pri tanci, pri športe, umelecky vyjadriť svoj pohľad na svet, zažiť dobrodružstvo priateľstva... Alebo len hľadieť do očí, či jednoducho byť vo svojej jedinečnosti.

Rodičia inak obdarovaných nachádzajú v našom hnutí oporu v skúškach, ľahšie si uvedomujú vnútornú krásu svojich detí. Mnohí z nich sa potom stávajú zdrojom sily a pomoci pre iných rodičov, ktorí pod náporom každodenných ťažkostí stratili radosť zo života.

Pre mnohých z nás predstavujú rodičia inak obdarovaných neviditeľných hrdinov dnešnej doby. Namiesto budovania kariéry sa deň a noc starajú o jedného človeka, prijímajúc jeho obmedzenia.

"Jean Vanier bol veľkým svätým dnešnej doby, jeho dielo a odkaz mení našu spoločnosť a robí náš svet krajším miestom pre život." Zdieľať

Mladí priatelia dospievajú v spoločenstvách k pochopeniu, že jestvuje aj iný svet, než je svet súťaženia, peňazí a materiálnych potešení: tí, ktorí sú slabí a zanedbávaní ich pozývajú do sveta, ktorý počúva, do sveta nehy, vernosti a dôvery. Títo priatelia sa snažia o veselú, srdečnú atmosféru a pekný program stretnutí.

Často si musia poriadne vyhrnúť rukávy a naplno pomáhať, ale väčšinou dostanú oveľa viac, ako dajú. Zažívajú veľa veselých a výnimočných okamihov. Spoločenstvo je tiež miestom, kde môžu uplatniť a rozvinúť svoje dary bez toho, aby boli hodnotení za kvalitu výkonu.

S inak obdarovanými sa môžu porozprávať úplne jednoducho a srdečne a dostanú späť veľkú pozornosť a vďačnosť.

Na Slovensku máme aktívnych deväť spoločenstiev - v Bratislave, Trnave, Pezinku, Nitre, Nových Zámkoch, Piešťanoch, Žiline a dve spoločenstvá v Košiciach. Veľmi radi v nich privítame nové rodiny s inak obdarovanými deťmi, či ľudí ochotných pomôcť a nechať sa obohatiť.

Jean pozýval ľudí k láskyplnému prijatiu ľudí s mentálnym postihnutím a bol prvý, ktorý to uskutočňoval. Vnímal ich ako znak Božej lásky, keď sa oni stávajú ľuďmi, ktorí menia naše srdcia na krajšie, nežnejšie, upriamujú nás na pravé hodnoty priateľstva, spontánnej radosti z maličkostí namiesto zamerania sa na individuálny úspech a ekonomickú prosperitu.

Videl v nich tiež prostriedok pokoja medzi národmi a ekumenického dialógu, keď sa zjednotení okolo najzraniteľnejších vzájomne obohacujeme a rúcame predsudky a bariéry. Učil nás sláviť – prežívať radosť a vďačnosť za dar spoločného času a za dar života, akokoľvek krehkého.

Jeho nadšenie bolo zakotvené vo veľmi blízkom vzťahu k Bohu a k ľuďom, čo dodávalo jeho postojom veľkú hĺbku a múdrosť. Som presvedčený, že Jean Vanier bol veľkým svätým dnešnej doby, jeho dielo a odkaz mení našu spoločnosť a robí náš svet krajším miestom pre život.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo