Kardinál Müller tvrdo skritizoval návrh reformy Rímskej kúrie

Kardinál Müller tvrdo skritizoval návrh reformy Rímskej kúrie

Kardinál Gerhard Ludwig Müller. Zdroj: katholisch.de

Kardinál, ktorému pápež František nepredĺžil päťročné obdobie v úrade prefekta Kongregácie pre náuku viery, kritizuje degradáciu tohto dikastéria.

Venujte nám minútu, skôr ako začnete čítať

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Pred voľbou nového pápeža v marci 2013 mnohí kardináli žiadali, aby Rímska kúria pracovala viac v službe miestnych cirkví po celom svete.

Argentínsky kardinál Jorge Mario Bergoglio sa vtedy dožadoval „väčšej harmónie“ medzi dikastériami, „efektívnejšej spolupráce“ s „absolútnou transparentnosťou“ pre „naozajstnú synodalitu a kolegialitu“. Po svojom zvolení za pápeža sa ihneď pustil do práce.

Už koncom septembra 2013 pápež František oficiálne zriadil Radu kardinálov (Consiglio dei Cardinali). Ide o poradný orgán, ktorý má za úlohu pomáhať Svätému Otcovi pri spravovaní univerzálnej Cirkvi a pri projekte revízie apoštolskej konštitúcie Pastor bonus o Rímskej kúrii.

Rada kardinálov bola čoskoro nazývaná „C8“ a po pribratí kardinála štátneho sekretára Pietra Parolina „C9“. Medzičasom sa kruh jej členov zúžil na „C6“.

Rada kardinálov minulý mesiac dokončila návrh reformy Rímskej kúrie. Tento dokument teraz posudzujú biskupské konferencie, vyšší rehoľní predstavení a niektoré univerzity. Podľa želania pápeža Františka ich pripomienky majú byť zohľadnené v definitívnom znení nového dokumentu, ktorého predbežný titul Preadicate evanjelium (Ohlasujte evanjelium) pomenúva Františkov podstatný cieľ všetkých reforiem: priniesť posolstvo o Ježišovi Kristovi medzi ľudí.

Nová apoštolská konštitúcia o Rímskej kúrii by mohla byť zverejnená koncom tohto roka.

Závažná kritika návrhu reformy Rímskej kúrie

V júli 2017 pápež František nepredĺžil päťročné obdobie kardinála Gerharda Ludwiga Müllera v úrade prefekta Kongregácie pre náuku viery. Emeritný prefekt Kongregácie pre náuku viery odvtedy neúnavne varuje pred zosvetštenou koncepciou Cirkvi.

V rozhovore poskytnutom nemeckým novinám Passauer Neue Presse tento 71-ročný nemecký kardinál kritizuje postupujúcu degradáciu Kongregácie pre náuku viery: „Hoci učiteľský úrad v univerzálnej Cirkvi je dôvodom existencie pápežského primátu, v predloženom návrhu [reformy Rímskej kúrie] sa vyučovanie viery javí len ako ľubovoľná úloha pápeža medzi mnohými inými úlohami a predovšetkým ako sekundárna oproti jeho svetským povinnostiam.“

Podľa kardinála Müllera práve pri popise úloh nového dikastéria pre náuku viery je zjavná „otrasná teologická neznalosť autora tohto odseku“.

V predloženom návrhu reformy sa podľa kardinála Müllera posilňuje chyba reformy Pavla VI., ktorý povýšil Štátny sekretariát na srdce Rímskej kúrie. Podľa Müllera neslobodno klásť svetské úlohy pápežstva pred jeho duchovné poslanie: „Vo svojich úlohách – ako personálne vedenie kúrie, vzťahy so štátmi, vzdelávanie pápežských diplomatov – Štátny sekretariát podľa vlastnej definície pomáha ,bezprostredne pápežovi pri vykonávaní jeho najvyššej misie´. Najvyššou misiou pápeža je však jeho učiteľský úrad, pretože pápež je členom a hlavou biskupského kolégia.“ 

Nemecký kardinál odmieta predstavu, že najvyšším vatikánskym úradom by sa mala stať Kongregácia pre evanjelizáciu národov: „Aký je vlastne rozdiel medzi dikastériom evanjelizácie a dikastériom pre náuku viery, ktoré tiež ‚má ohlasovaním evanjelia po celom svete slúžiť pápežovi a biskupom‘?“

Prečítajte si interview v plnom znení

Svojou reformou kúrie chce pápež František zjavne znížiť postavenie Kongregácie pre náuku vieru ako klasickej „supremy“ – ako najvyššieho vatikánskeho úradu. Aké dôsledky by to malo pre učiteľský úrad Katolíckej cirkvi?

Ide len o reorganizáciu kúrie. Pojem „reforma“ treba v Cirkvi vyhradiť duchovnej obnove veriacich a ich pastierov vo viere, nádeji a láske. Podľa katolíckej viery je Cirkev založená Kristom a jej podstatné inštitúcie majú apoštolský pôvod, a preto Cirkev nemožno ľubovoľne pretvárať ako nejaký štát alebo ako nejakú organizáciu vytvorenú ľuďmi.

V predloženom návrhu k „Rímskej kúrii a jej službe Cirkvi v dnešnom svete“ nie je rozpoznateľný presvedčivý koncept pôvodu, podstaty a poslania Cirkvi. Bolo treba zamerať sa oveľa jasnejšie na koncepciu Cirkvi a chápanie Zjavenia podľa Druhého vatikánskeho koncilu.

A preto kúria zostáva v nejasnom postavení, pretože už nie je jednoznačne priraďovaná k službe pápeža pre univerzálnu Cirkev.     

Za čo považujete tento návrh?

Pri tomto náčrte pre budúcu „apoštolskú konštitúciu“ ide o zlepenec jednotlivých subjektívnych ideí, zbožných prianí, morálnych apelov s jednotlivými citátmi z koncilových textov a z vyhlásení terajšieho pápeža.

Predovšetkým sa nerozlišuje jasne medzi svetskými inštitúciami Vatikánu ako suverénneho štátu, Svätou stolicou ako subjektom medzinárodného práva a čisto cirkevným odôvodnením primátu pápeža, ktorý ako biskup Ríma v nástupníctve po apoštolovi Petrovi je viditeľným princípom a základom jednoty všetkých biskupsky konštituovaných miestnych cirkví v zjavenej viere.

Namiesto odstránenia nešťastnej chyby kuriálnej reformy Pavla VI., ktorý povýšil Štátny sekretariát na srdce kúrie, sa táto chyba ešte posilňuje. Vo svojich úlohách – ako personálne vedenie kúrie, vzťahy so štátmi, vzdelávanie pápežských diplomatov – Štátny sekretariát podľa vlastnej definície pomáha „bezprostredne pápežovi pri vykonávaní jeho najvyššej misie“. Najvyššou misiou pápeža je však jeho učiteľský úrad, pretože pápež je členom a hlavou biskupského kolégia. 

"Namiesto odstránenia nešťastnej chyby kuriálnej reformy Pavla VI., ktorý povýšil Štátny sekretariát na srdce kúrie, sa táto chyba ešte posilňuje." Zdieľať

Kde sa tu nachádza deliaca čiara?

Svetské úlohy sú zviazané s pápežstvom len sekundárne, v žiadnom prípade podstatne, a v dejinách občas zatemnili jeho podstatnú misiu. No klásť dnes svetské úlohy pred duchovné poslanie je chybou, ktorej sa teraz treba bezpodmienečne vyhnúť. Predložený návrh kolíše medzi spiritualizáciou požadovaného zmýšľania všetkých zamestnancov kúrie – reč je o „misionárskej konverzii“ – a zosvetštenou koncepciou Cirkvi, ktorá má byť vedená ako medzinárodný koncern, akoby išlo o vyváženie moci medzi centrálou a filiálkami a tým o zvýšenie hodnoty miestnych pobočiek.

Hodnotu úradu biskupa nemožno zvýšiť alebo znížiť z Ríma, pretože biskupi sú ustanovení Kristom a konajú s apoštolskou plnou mocou, a nie ako miestni reprezentanti pápeža.

Pápež je len biskup ako všetci ostatní, ale s osobitným poverením zaisťovať jednotu Cirkvi vo viere a v spoločenstve sviatostí a na univerzálnej cirkevnej úrovni. Pritom ho podporuje kardinálske kolégium a ešte užšie Rímska kúria.  

Vráťme sa k postaveniu Kongregácie pre náuku viery. Podľa najnovších správ sa novou „supremou“ má stať Kongregácia pre evanjelizáciu národov. Nie je dobré, keď prax dostane prednosť pred teóriou?

Už viac neexistuje suprema, pretože všetky dikastériá sú seberovné. V náčrte ide o bezplánovité zoradenie 16 ministerstiev, ktoré nejako stoja v službe pápeža, jednotlivých biskupov a biskupských konferencií. Almužnová služba pápeža stojí napríklad pred liturgiou a sviatosťami, ktoré sú podstatnými úkonmi Cirkvi. Evanjelizácia je na prvom mieste, hoci je úlohou celej Cirkvi, a nie špecifickou úlohou pápeža.

Aký je vlastne rozdiel medzi dikastériom evanjelizácie a dikastériom pre náuku viery, ktoré tiež „má ohlasovaním evanjelia po celom svete slúžiť pápežovi a biskupom“? Znamená to, že niekedy sa evanjelizuje bezobsažne a inokedy sa ohlasuje „viera v Krista, Syna živého Boha“? Viera nie je teóriou, ale vyznaním Cirkvi a dôverou jednotlivca v Boha a skrze to sme zachraňovaní.

Čo teda vyčítate predloženému návrhu?

Hoci učiteľský úrad v univerzálnej Cirkvi je dôvodom existencie pápežského primátu, v predloženom návrhu sa vyučovanie viery javí len ako ľubovoľná úloha pápeža medzi mnohými inými úlohami a predovšetkým ako sekundárna oproti jeho svetským povinnostiam. Práve pri popise úloh nového dikastéria pre náuku viery sa ukazuje otrasná teologická neznalosť autora tohto odseku.

"Miestny kňaz je pre veriacich dôležitejší než pápež, pretože tu a teraz ohlasuje evanjelium, vysluhuje sviatosti a ako pastier vedie ľudí ku Kristovi." Zdieľať

Na čom zakladáte túto závažnú kritiku?

Základné pojmy katolíckej teológie ako zjavenie, evanjelium, Sväté písmo, apoštolská tradícia alebo učiteľský úrad Cirkvi sú používané mylne alebo pokrivene. Nerozlišuje sa zjavená náuka viery a akademická náuka. Neustále je reč o synodalite a tento pojem sa používa ako čarovné slovko.

Zároveň sa však rušia kongregácie a nahrádzajú sa funkčným pojmom dikastérium. Kongregácia je len latinským ekvivalentom synody a ukazuje vnútornú kolegialitu pápežstva, keďže pápež v zhromaždení rímskej cirkvi – buď v celkovom konzistóriu kardinálov alebo na ich čiastkovom stretnutí, kongregácii – hľadá radu a podporu vo svojej len jemu vlastnej Petrovej službe. Zostáva len dúfať, že tento odsek od základu nanovo sformuluje nejaký skúsený teológ a kanonista.

Reforma kúrie chce posilniť „okraje“ Cirkvi. Čo to znamená pre „centrum“, konkrétne pre chápanie úradu pápeža?

Táto reč o periférii, ktorú chcú posilniť, a o centre, ktorému chcú pristrihnúť nárok na vládnutie, znie populisticky presvedčivo, zaiste sa jej mediálne darí, no v teologicky vyškolenom uchu znie zmätočne. Rím definitívne nie je centrom Cirkvi, a ak sa pozeráme z Ríma, tak ani počtom kilometrov veľmi vzdialené miestne cirkvi nie sú perifériou.

Centrom Cirkvi je Kristus a všade, kde sa slávi Eucharistia, je Kristus plne prítomný. Pápež je vo svojom úrade iba princípom a základom jednoty viditeľnej Cirkvi pri vyznávaní viery a uctievaní Boha vo sviatostiach. Miestny kňaz je pre veriacich dôležitejší než pápež, pretože tu a teraz ohlasuje evanjelium, vysluhuje sviatosti a ako pastier vedie ľudí ku Kristovi.

Akou sumou by ste mohli podporiť POSTOJ?

Naša redakcia funguje najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Pridáte sa k nim? Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo