Martin Luther King, Jr., je právom považovaný za jednu z najväčších osobností 20. storočia a ikonu americkej histórie. Vo svojom nedávnom článku Martin Luther King, Jr.: verejný teológ a transformačný vodca, ako aj na iných miestach, som poukázal na Kingov prínos pre americkú spoločnosť a naznačil som oblasti, v ktorých môže byť inšpiráciou aj pre nás.

Presne mesiac po zverejnení môjho textu publikoval David J. Garrow rozsiahly článok The troubling legacy of Martin Luther King (Problematické dedičstvo Martina Luthera Kinga), na ktorého odhaľujúci obsah je potrebné reagovať. Okrem iných tak už urobili Eugene F. Rivers a Robert P. George, ktorých článok Immoral Conduct and Moral Witness (Nemorálne správanie a morálny svedok) by som chcel dať čitateľom do pozornosti.

Nové odhalenia

Napriek hlbokému rešpektu som nikdy nepatril ku Kingovým nekritickým obdivovateľom. V zmienenom článku uvádzam: „Martin Luther King nebol dokonalým človekom a ani neomylným mysliteľom. Jeho pochybenia a poklesky sú známe – kredibilné biografické diela ich neprehliadajú a zároveň udržujú v perspektíve celého jeho života a vykonanej práce. Kingove morálne zlyhania sú niektorými kresťanmi bagatelizované, akoby na osobnej etike nezáležalo. Na druhej strane sú kresťania, ktorí kvôli nim nedoceňujú Kingov enormný spoločenský prínos a ignorujú jeho odkaz. Nepodľahnime ani jednej z týchto krajností.“

Čitatelia, ktorí moju prácu dlhodobejšie sledujú, pravdepodobne chápu, prečo som Kingove osobné morálne zlyhania nechcel konkretizovať. Kompromitujúce informácie zo súkromného života lídrov do verejného priestoru obyčajne prinášajú médiá bulvárneho typu alebo ideologickí či politickí oponenti, ktorí sa snažia danú osobu zdiskreditovať. Úlohu zodpovedného verejného teológa vnímam inak.

Podľa informácií získaných FBI mal King sexuálny pomer s desiatkami žien, využíval služby prostitútok, zúčastňoval sa na sexuálnych orgiách a hrubo sa vyjadroval o ženách. Zdieľať

Informácie, ktoré vyšli na povrch v ostatných týždňoch a ktoré ešte vyjdú na svetlo sveta v roku 2027, keď budú sprístupnené ďalšie materiály americkej Federálnej bezpečnostnej služby (FBI), si však vyžadujú primeranú reakciu. Z kresťanskej perspektívy je to reakcia, ktorá sa usiluje vyvarovať samospravodlivosti, senzáciechtivosti a škandalizácii. Motivovaná je túžbou po pravde a spravodlivosti, miernená je milosrdenstvom a charakteristická je prísnosťou voči hriechu a láskavosťou voči hriešnikovi.

David J. Garrow je rešpektovaný historik, nositeľ Pulitzerovej ceny a životopisec Martina Luthera Kinga – jeho hlas jednoducho nemožno ignorovať. Problém sa treba snažiť pomenovať, správne sa k nemu postaviť a pokiaľ možno, poučiť sa z neho. Podobne ako pre mnohých ďalších, aj pre mňa bolo čítanie Garrowho článku šokujúcou a bolestnou skúsenosťou.

Horšie, ako sme si mysleli

Kingove milostné randevú a opakovaná manželská nevera sú dávno známym faktom. Jeho nepriatelia – v mnohých prípadoch vykazujúci známky rasizmu – sa tieto osobné morálne poklesky snažili (a stále snažia) využiť na dehonestáciu Kinga a diskreditáciu jeho záslužnej práce v prospech sociálnej spravodlivosti.

Priateľsky naklonené osoby sa, naopak, snažili ich dosah zmierniť poukazovaním na psychické rozpoloženie Kinga, ktorý bol mnohými nenávidený, v neustálom ohrození života, ako aj často odlúčený od rodiny. Navyše, ako poľahčujúcu okolnosť uvádzajú, že King nepovažoval promiskuitný životný štýl za niečo normálne či dokonca nasledovaniahodné. Mnohí si mysleli, že so svojím pohlavným pudom zvádzal vnútorný boj, prežívajúc ľútosť, keď sexuálnemu pokušeniu podľahol.

Na archívnej snímke zo 17. marca 1963 reverend Martin Luther King Jr. sedí so svojou manželkou Corettou Scott Kingovou a ich troma zo štyroch detí v dome v Atlante. Foto – TASR/AP

Nové informácie (niektorí spochybňujú ich zdroj, ako aj motiváciu, s ktorou boli získané) však naznačujú niečo iné. Rozsah a frekvencia správania, ktoré je nezlučiteľné s kresťanskou morálkou a v niektorých aspektoch problematické aj z pohľadu dnešnej sekulárnej morálky, vyvoláva otázky a bude pravdepodobne viesť k prehodnoteniu Kingovho statusu ako amerického hrdinu a morálneho lídra.

Podobne ako predstavitelia klasického sociálneho evanjelia správne zdôrazňovali ekonomickú spravodlivosť, ale prehliadali otázky rasovej spravodlivosti, King bol jedným z najväčších zástancov rasovej spravodlivosti, ale previnil sa voči sexuálnej spravodlivosti. Kingove sexuálne prehrešky boli, zdá sa, omnoho horšie, ako si mnohí z nás doteraz mysleli.

Podľa informácií získaných FBI mal King sexuálny pomer s desiatkami žien, využíval služby prostitútok, zúčastňoval sa na sexuálnych orgiách, hrubo sa vyjadroval o ženách a dokonca bol prítomný v hotelovej izbe, keď Kingov priateľ – baptistický kazateľ – údajne znásilnil jednu zo svojich „farníčok“. V správe FBI sa píše, že King sa činu „prizeral, smial a ponúkol radu“. Podľa Garrowa existuje (aj) o tom incidente v archívoch nahrávka, ktorá bude odtajnená po vypršaní príslušnej 50-ročnej lehoty, teda v roku 2027.

Inšpirácia i pohoršenie

Pre naše účely nie je potrebné ďalej skúmať temnú stránku života Martina Luthera Kinga. Jeho vzťah k ženám, ku ktorým sa často správal len ako k objektu uspokojenia vlastného libida, je odsúdeniahodný. Rovnaké platí o zneužívaní jeho postavenia ako duchovného. Na tomto závere podľa mňa málo mení fakt, že bol pre mnohé ženy atraktívny, podobným spôsobom sa správali aj iné populárne osobnosti a uvedené činy sa odohrávali v historickom kontexte sexuálnej revolúcie.   

Rivers a George sa vo svojom článku pýtajú, či sa pod Kingove kolosálne zlyhania v oblasti sexuálnej etiky aspoň sčasti nepodpísal jeho teologický liberalizmus. Nie je to vôbec vylúčené. Existujú viaceré známe (aj menej známe) prípady liberálnych teológov a duchovných, ktorí odmietli tradičnú sexuálnu morálku a životný štýl s ňou spojený.

Zároveň treba dodať, že ani konzervatívni teológovia, pastori či evanjelizátori nie sú voči diskutovaným veciam imúnni. Dokonca aj renomovaný kresťanský etik a dôležitý exponent pacifizmu môže hrubo zneužívať svoje postavenie, s ľahkosťou prekračovať sexuálne hranice a páchať násilie na ženách, ako sme videli v prípade Johna Howarda Yodera.

Kingovo morálne postavenie utrpelo ťažký úder a najbližšie desaťročie ukáže veľkosť spôsobenej škody. Zdieľať

Diskutovanú tému sprevádza množstvo otázok a možno k nej pristúpiť z rôznych uhlov pohľadov. Pre nás je teraz najdôležitejšia otázka, ako sa vo svetle nových odhalení pozerať na osobu Martina Luthera Kinga. Jedna vec sa zdá byť istá: Kingovo morálne postavenie utrpelo ťažký úder a najbližšie desaťročie ukáže veľkosť spôsobenej škody.

Patrím k tým, ktorí si myslia, že napriek problémom osobnej morálky, integrity charakteru a duplicitnému životnému štýlu by mal King navždy zostať obdivovaný za jeho obetavý zápas o rasovú spravodlivosť a cnosti s tým spojené. Nemyslím, že by Spojené štáty americké mali teraz zrušiť sviatok na počesť Martina Luthera Kinga, premenovávať školy alebo ulice či odstraňovať jeho sochy a pamätníky.

Vo svojom článku Slušné a spravodlivé Slovensko – aj pre Rómov som napísal slová, za ktorými si naďalej stojím: „King by neprešiel procesom svätorečenia a s aspektmi jeho sociálnej a politickej filozofie možno polemizovať. Čo ho urobilo veľkým a v čom je inšpiráciou aj pre nás, bola nezlomná túžba po spravodlivosti a nepodľahnutie nenávisti pri jej presadzovaní.“ Za svoju snahu zaplatil životom.

Je veľká škoda, že nezriadená sexualita spojená so zneužívaním svojho postavenia pošpinila reputáciu a podkopala svedectvo Martina Luthera Kinga. V dôsledku neusporiadaného súkromného života bude King mnohými (nielen) kresťanmi navždy vnímaný ako rozporuplná osobnosť. Jeho život bude inšpirovať, ale, žiaľ, i pohoršovať. A mal by tiež varovať.