Západu môžeme teraz ukázať, že jeho pomoc priniesla ovocie

Západu môžeme teraz ukázať, že jeho pomoc priniesla ovocie

Rozhovor s jezuitom Milošom Lichnerom o najväčšej teologickej akcii na Slovensku aj o nádeji. 

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Od stredy do soboty sa v Bratislave koná teologický kongres o nádeji, na ktorý príde viac ako dvesto teológov z celého sveta. S dekanom Teologickej fakulty Trnavskej univerzity Milošom Lichnerom SJ sme sa rozprávali o prípravách na podujatie, rečníkoch, ženách – teologičkách aj o nádeji, ktorá je témou kongresu. 

Už ste niekedy organizovali niečo také veľké ako tento kongres? 

Mám za sebou organizovanie viacerých podujatí. Napríklad keď sa kongres uskutočnil v roku 2011 vo Viedni, doktorandská časť bola u nás na Teologickej fakulte v Bratislave, takže som zabezpečoval vtedy doktorandskú konferenciu. 

Teraz, po pár rokoch, mám na starosti obe časti kongresu. Je to zrejme najväčší teologický kongres na Slovensku, aj historicky. Nie som však sám, mám okolo seba veľký tím spolupracovníkov. 

Hlavným organizátorom je Európska spoločnosť pre katolícku teológiu, v ktorej ste aktuálne viceprezidentom a od septembra budete prezident. Aká je úloha tejto inštitúcie? 

Je to združenie teológov, ktoré vzniklo pred 30 rokmi v Nemecku. Dnes máme vyše 800 členov od Litvy po Maltu. 

Cieľom je prepájanie teologických inštitútov a teológov, prinášanie nových tém. Kongresy sa robia každé dva roky, pričom počas tohto podujatia sa zvolí viceprezident, ktorého úlohou je usporiadať kongres vo svojej vlasti. Na konci kongresu sa automaticky stáva prezidentom na ďalšie obdobie.  

Čo potrebuje dobrý teologický kongres? 

K úspešnému kongresu potrebujete tri veci: dobrú tému, vynikajúcich hlavných rečníkov a dostatočné finančné pokrytie. Sponzorov hľadáme aj preto, aby sme mohli pomôcť teológom z východných krajín, napríklad Ukrajiny alebo Rumunska, aby mohli prísť. 

Ako to vyzerá s účasťou? 

Máme už definitívny počet 250 aktívnych a pasívnych účastníkov. Viac už nevieme vziať, hoci sa stále hlásia. Účastníci pochádzajú z asi 25 krajín a vyše 50 inštitúcií. Okrem Európy, USA, Kanady a Austrálie prídu aj z Afriky a Ázie, konkrétne z Indie a Nepálu. Napríklad na doktorandskú a postdoktorandskú časť kongresu máme prihlásených vyše 55 mladých doktorandov.

„Pre kresťana platí, že ak má živú nádej, ktorá vychádza z viery a lásky, tak tomu podriaďuje celý svoj život.“ Zdieľať

Vystúpi deväť hlavných rečníkov. Bolo ich pôvodne desať, no jeden pán profesor z Vatikánu nemohol prísť, takže máme päť žien a štyroch mužov. Ide o vynikajúcich profesorov a profesorky, osobne sa teším, že môžeme takto ukázať, že aj ženy majú v teológii čo ponúknuť. 

Ľudia si asi prirodzene predstavujú, že teológovia, to sú hlavne muži a kňazi. Je to zrejme skreslená optika.

Keď sa ma ľudia ako patrológa pýtajú, ako to bolo v dejinách Cirkvi, tak im odpoviem, že ako kedy a ako kde. Vo svete je veľa kvalitných teologičiek, napríklad Marie-Jo Thiel, ktorú nahrádzam na čele Európskej spoločnosti pre katolícku teológiu. Je profesorkou morálnej teológie na štátnej univerzite v Štrasburgu, zmapovala aj sexuálne škandály v Cirkvi. 

Alebo nemecká profesorka Sigrid Müller, ktorá je aktuálne kandidátkou na prezidentku. Samozrejme, v Cirkvi sú pozície, kde je rozhodovacie právo spojené s možnosťou svätiť, ale sú aj také, ktoré to nevyžadujú, a to je napríklad na poli teológie aj pozícia vyučujúceho. 

Veľmi rád dodávam, že pani profesorky, ktoré som mal možnosť počas života stretnúť, majú okrem intelektuálnej kvality aj skutočne ľudský prístup. 

V našich podmienkach je to ako? 

Aj u nás máme teologičky, niektoré sú laičky, iné rehoľné osoby. Podľa mňa však nejde ani tak o otázku, či máme v teológii dostatok žien, ale vôbec – ľudí. Lebo, povedzme si pravdu, na Západe je atraktivita akademického povolania väčšia a viac ohodnotená. Otázka skôr je, ako si udržať kvalitných ľudí v akademickom svete. No nie sme na tom zle, aj dnes sme mali obhajoby dizertačných prác, na ktorých naša študentka obhájila peknú doktorskú prácu.

V akých jazykoch bude kongres? 

Európska spoločnosť pre katolícku teológiu je trojjazyčná, hovorí nemčinou, francúzštinou a angličtinou. Na kongrese odznejú hlavné prednášky v angličtine. Samotné prednášky budú simultánne tlmočené do slovenčiny. 

Čo sa týka paralelných sekcií, tam bude možnosť utvorenia jazykových sekcií, bude dokonca aj zmiešaný česko-slovensko-poľský blok. 

Ako sa podarilo napasovať tému nádeje k rečníkom?

Pri niektorých menách to bolo jasné. Pierre Van Hecke je najväčší odborník na knihu Jób, pôsobí na Katolíckej univerzite v Leuven. Hneď som mu písal: To je ako šité pre teba. 

Podobne profesor Peter Dubovský bude hovoriť o nádeji v Starom zákone. On mi sprostredkoval kontakt na profesorku Amy Jill Levine z Ameriky, jednu z najväčších odborníčok na Nový zákon. V jej prípade už potrebujete sprostredkujúci kontakt, lebo títo ľudia majú veľa ponúk. 

Máme v programe aj dve filozofky, lebo Kantova tretia otázka bola o nádeji. Preto som rád, že príde prominentná rakúska filozofka Herta Nagl Docekal. Z predsedníctva spoločnosti som dostal odporúčanie na pani Amy Daughton, ktorá sa zaoberá Paulom Ricoeurom. 

Kongres by mal mať aj ekumenický rozmer, respektíve bude aj o medzináboženskom dialógu. Súvisí to s hosťami, ako je Amy Jill Levine, ktorá ako Židovka vyučuje Nový zákon? 

Amy Jill Levine sa bude v príspevku venovať biblickým základom žido-kresťanského dialógu. Aj na našej fakulte sa snažíme už niekoľko rokov o budovanie dobrých vzťahov so židovskou náboženskou obcou. 

Okrem toho, na slávnostné otvorenie a mnohé prednášky prídu aj príslušníci iných vierovyznaní, čo ma veľmi teší. Ohlásili sa viacerí členovia a veriaci Evanjelickej cirkvi Augsburského vyznania. Napríklad pán biskup Ján Hroboň mi osobne volal a má veľký záujem o kongres. 

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

 

Ako vznikla téma kongresu? 

Bolo to v Paríži pred dvoma rokmi na stretnutí dekanov jezuitských fakúlt. Boli tam profesor Michael Garanzini z USA, vtedy končiaci rektor Chicago Loyola University, teraz je sekretárom pátra generála pre jezuitské univerzity. Takisto Fridrich Bechina z vatikánskej kongregácie pre vzdelávanie. Sedel som s týmito pánmi a zhodli sme sa, že téma nádeje je veľmi dôležitá.

Pred dvoma rokmi sa kongres konal v Štrasburgu. Aká bola téma vtedy?

Volala sa Výzva bratskosti, riešila sa aj migrácia i vzťah k ľuďom s postihnutím. Pred štyrmi rokmi v Luevene bola téma Duša teológie, úloha Písma v teológii. Predtým v írskom Limericku bol kongres o ekológii. Hoci ľudia si možno povedia – ekológia, to je také zo Západu, ale keď si vezmeme knihu Genezis, je jasné, že Boh dal človeku zodpovednosť za Zem, a preto som silne presvedčený, že kresťan, čo má živú vieru, má aj zdravé ekologické cítenie. 

Ekológia, charita, to sú pomerne konkrétne veci, no nádej môže na ľudí pôsobiť abstraktne. Ako ju možno priblížiť? 

Je to malá sestra viery a lásky. Máme biblický koncept nádeje, napríklad pri príchode Mesiáša. Pre kresťana platí, že ak má živú nádej, ktorá vychádza z viery a lásky, tak tomu podriaďuje celý svoj život. 

Nádejame sa, že život je pre nás len prechodom. Človek bez nádeje sa chce mať dobre tu a teraz na zemi, nemá inú nádej. Naša nádej prekračuje horizont ľudského života, mali by sme tomu podriaďovať všetky každodenné rozhodnutia. 

Ako sa to prejavuje? 

Keď bolo ničivé zemetrasenie na Haiti, bol som na doktoráte vo Francúzsku. Mal som odtiaľ spolužiaka a pýtal som sa ho, ako to miestni zvládajú. Vravel, že tam nebola ani jedna samovražda. Tí ľudia stratili všetko, ale mali nádej, že si nanovo vybudujú dom a postavia sa na nohy. Uvedomovali si, že pokiaľ sa zriekneme nádeje, je to náš koniec. 

Prečítajte si rozhovor s profesorom Lichnerom: 
Každý kresťan musí mať sociálne cítenie Zdieľať

Tému nádeje vidím na rôznych miestach. Aj pri otázke čoraz častejších eutanázií v Európe. Nehovoriac o ďalších spoločenských témach, ako je migrácia, politická budúcnosť zjednotenej Európy, ktorú budovali v nádeji kresťanskí politici. Je zrejmé, že v Európe si nádej potrebujeme obnoviť. 

Nádej je všade. Navyše je to koncept, ktorý môžeme rozvíjať aj s ľuďmi iných vierovyznaní či bez vyznania. Koncept ľudí dobrej vôle, s ktorými môžeme budovať spravodlivejšiu spoločnosť. 

Spomínali ste podporu pre teológov z východu Európy. V akom stave je teológia východne od nás? 

Nie je v ľahkej situácii. Napríklad v Rumunsku sú katolícki teológovia v menšine, ale je tam zopár zanietených teológov. Mali sme predsedníctvo v Temešvári, aj pravoslávni sa prišli pozrieť. 

Na Ukrajine máme tiež kontakty, dokonca členom nášho predsedníctva je profesor Roman Zaviyskyy z Ľvova. Viacero teológov chodí na východ pomáhať, najmä nájsť nejaké zdroje, aby študenti mohli študovať. 

Čo môže priniesť teologický kongres o nádeji miestnej, slovenskej Cirkvi? 

Minimálne k nám prinesie vyše dvesto kvalitných profesorov a docentov z celého sveta, nové kontakty na ľudí, s ktorými môžeme nadviazať priateľstvá a vymeniť si myšlienky. 

Verím, že aj tento kongres môže okrem nových kontaktov a tém prispieť k tomu, že ľudia zo Západu objavia naše Slovensko a nás to privedie viac k tomu, aby sme si uvedomili dôležitosť intelektuálne silnej argumentácie, dialógu a otvárania nových horizontov. 

Je to pre Slovensko významný fakt, že hostíme takéto podujatie? 

Určite. Kongres sa bude prvýkrát konať v krajine bývalého východného bloku. Doteraz nebol ani v Poľsku či Česku. Je to veľká výzva aj ocenenie. 

Vidím aj ďalší rozmer. Keď padol komunizmus, mnohé organizácie a spoločenstvá na Západe nám pomohli, aj po ľudskej i finančnej stránke. Teraz po 30 rokoch im môžeme ukázať, že ich pomoc sa vyplatila a priniesla ovocie. Uvidia, že aj my vieme spraviť kongres, ponúknuť našich rečníkov. Je to aj istá forma poďakovania. Zároveň sa môžeme prezentovať aj v zmysle, že napriek všetkému máme na Slovensku stále živú vieru. 

Na čo sa tešíte najviac? 

Teším sa na veľké spoločenstvo, lebo poznám viacerých hlavných rečníkov, na ich debaty, myšlienky. Hlavní hostia nám už poslali prednášky, mňa samého tie témy inšpirovali.

Verím, že budeme témou nádeje žiť aj po kongrese. Téma by mala totiž rezonovať ďalšie dva roky v národných sekciách. Samozrejme, na konci chceme všetko z kongresu publikovať. No podstatné je, aby sme si aj vďaka kongresu o nádeji uvedomili, aká dôležitá je dobre žitá a odovzdávaná viera. V to mám nádej. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo