Lojálnu kritiku vždy uvítam, vraví František

Lojálnu kritiku vždy uvítam, vraví František

Pápež František. Foto – TASR/AP

Kritizovať bez vôle počuť odpoveď je neláska k cirkvi, myslí si pápež.

Pápež František tento týždeň pri spiatočnej ceste z Afriky do Ríma odpovedal tradične na otázky novinárov. Jeason Drew Horowitz z New York Times
sa hlavy Katolíckej cirkvi na palube lietadla opýtal, ako vníma kritiku istej časti americkej cirkvi.

Narážal na vyjadrenia niektorých biskupov a kardinálov, ako aj na viaceré katolícke televízie a internetové portály, ktoré pápeža nešetria.

Podľa Františka je kritika vždy nápomocná a tvrdí, že z nich čerpá osoh, aj keď niekedy môžu rozčúliť.

„Kritiky nie sú len u Američanov, sú tak trochu všade, aj v Kúrii. Aspoň tí, ktorí ich vyslovujú, majú tú výhodu povedať ich čestne. Mne sa to páči. Nepáči sa mi, keď sú kritiky pod stolom: usmejú sa na teba a ukazujú ti zuby a potom ťa udrú od chrbta. Toto nie je lojálne, nie je to ľudské,“ reagoval pápež podľa Vatican News. „Kritika je prvkom na budovanie, a ak tvoja kritika nie je správna, buď pripravený prijať odpoveď a vytvoriť dialóg, debatu, a dospieť k správnemu bodu.“

František vraví, že kritika, ktorá nechce počuť odpoveď, znamená hodiť kameň a schovať ruku. Jej opakom je lojálna kritika, ktorá pomáha. Ak sa niekomu niečo nepáči u pápeža, má podľa jeho slov vyjadriť kritiku a očakávať odpoveď. Má za ním prísť, hovoriť, sformulovať článok a požiadať o reakciu.

„Toto je lojálne, toto je milovať Cirkev. Urobiť kritiku bez vôle počuť odpoveď a bez nadviazania dialógu je neláska k cirkvi, je to riadenie sa fixnou ideou: vymeniť pápeža alebo urobiť schizmu, neviem. Toto nech je jasné: lojálna kritika je vždy vítaná, aspoň u mňa.“

Pápež tiež dostal otázku, či sa neobáva schizmy v americkej cirkvi. V odpovedi pripomenul, že po Prvom vatikánskom koncile po poslednom hlasovaní, tom o neomylnosti, sa nemalá skupina pobrala preč a založila „starokatolíkov“, práve aby si „ctili“ tradíciu cirkvi. Potom oni sami nabrali odlišný vývoj a teraz majú vysviacky žien. „Ale v tej chvíli boli rigidní, sledovali istú ortodoxnosť a nazdávali sa, že koncil sa zmýlil. Iná skupina odišla preč bez toho, aby volila, mlčky, bez slova, ale nechceli voliť... Druhý vatikánsky koncil vytvoril tieto veci, azda najznámejšie oddelenie sa je to Lefébvrovo,“ tvrdí František.

Podľa neho existuje vždy možnosť, že niekto sa rozhodne schizmaticky. „Ja nemám strach zo schiziem, modlím sa, aby neboli, pretože je tu v hre duchovné zdravie mnohých ľudí. Nech je tu dialóg, nech je tu korigovanie v prípade nejakého omylu, ale cesta schizmy nie je kresťanská.“

Schizmu František opisuje ako elitárske oddelenie sa vyprovokované ideologicky odtrhnutou doktrínou. „Je tu určitá ideológia, azda správna, ktorá ale vstupuje do doktríny a oddeľuje ju, takže sa z nej stane na určitý čas doktrína v úvodzovkách,“ vysvetľuje s tým, že sa modlí, aby schizmy neboli.

Riešením podľa neho je nemať strach a odpovedať na kritiky. „Ak azda niekomu zíde na um niečo, čo mám urobiť, urobím to, aby som pomohol... Ale toto je jeden z výsledkov Druhého vatikánskeho koncilu, nie tohto pápeža alebo iného pápeža. Napríklad sociálne veci, ktoré hovorím, sú stále tie isté, ako hovoril aj Ján Pavol II., rovnaké. Ja ho kopírujem. Ale hovoria: ,Pápež je prílišný komunista...‘ Ideológie vstupujú do doktríny, a keď doktrína skĺzne do ideológie, tam je príležitosť ku schizme,“ dodal.



 

 

 

 



 


 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo