Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Svet kresťanstva
19. október 2019

Ako vníma ostatných 30 rokov svojej krajiny kardinál Péter Erdö

V Budapešti sa uskutočnilo medzinárodné sympózium o ekonomickej, sociálnej a duchovnej situácii stredoeurópskych krajín vo svetle katolíckej sociálnej náuky.
Ako vníma ostatných 30 rokov svojej krajiny kardinál Péter Erdö

Maďarský prímas a kardinál Péter Erdö. Foto: Vatican News

Pri príležitosti 30. výročia pádu Berlínskeho múru Vatikánska nadácia Josepha Ratzingera – Benedikta XVI. v spolupráci s Teologickou fakultou Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa usporiadala v Budapešti 8. a 9. októbra 2019 medzinárodné sympózium na tému: „Ekonomická, sociálna a duchovná situácia stredoeurópskych krajín vo svetle katolíckej sociálnej náuky“.    

Zámerom tejto vedeckej konferencie bolo vo svetle katolíckej sociálnej náuky hľadať morálne odpovede na sociálne, ekonomické a kultúrne zmeny, ktoré sa odohrali za ostatných 30 rokov v stredoeurópskom regióne.

V slovenskom preklade si prečítajte úryvok z pozdravného prejavu jezuitského pátra Federica Lombardiho, prezidenta Vatikánskej nadácie Josepha Ratzingera – Benedikta XVI.  Po ňom príde na rad úryvok z referátu o pokojnej zmene politického systému a úlohe Katolíckej cirkvi v Maďarsku, ktorý na sympóziu predniesol maďarský prímas a kardinál Péter Erdö, veľký kancelár Katolíckej univerzity Petra Pázmaňa v Budapešti.

Federico Lombardi: Pozdravný prejav (krátené)

My všetci, ktorí nie sme príliš mladí, si s dojatím spomíname na udalosti spred tridsiatich rokov, ktoré vyvrcholili pádom Berlínskeho múru, keď sme pochopili, že sme svedkami epochálneho prechodu. Fakt, že taká veľká revolúcia sa vtedy udiala bez krviprelievania alebo s veľmi obmedzeným krviprelievaním, posilňoval našu nádej, že ide o zahájenie novej doby slobody a budovania mieru, doby odpovede na hlboké a dlhodobo zrejúce očakávanie v povedomí národov, predovšetkým tých národov, ktoré boli dlho utláčané. Katolícku cirkev viedla mimoriadna osobnosť – Ján Pavol II., ktorý zaiste zohral dôležitú rolu pri dozrievaní týchto udalostí a ktorý nás formoval k mysleniu a chceniu, aby sa Európa vrátila k dýchaniu „obidvoma stranami pľúc“, západnou i východnou. 

Pred plenárnym zhromaždením Pápežskej rady pre kultúru 10. januára 1992 Ján Pavol II. povedal: „Pád ideologických a policajných múrov vyvolal intenzívnu radosť a oživil veľké nádeje, no už iné múry znovu rozdeľujú kontinent. (...) Odlivom ateistického marxizmu-leninizmu ako totalitného politického systému v Európe nie sú ani zďaleka vyriešené katastrofy, ktoré tento systém spôsobil počas troch štvrtín storočia.“

O dvadsať rokov neskôr, 26. septembra 2009, Benedikt XVI. v Českej republike vyzýval k dialógu rozumu a viery, aby sme čelili stále otvoreným výzvam. Pápež pripomínal: „V nasledujúcich mesiacoch si pripomenieme dvadsiate výročie „zamatovej revolúcie“, ktorá úspešne ukončila pokojným spôsobom epochu, ktorá bola zvlášť tvrdá pre túto krajinu. (...) Ak pád Berlínskeho múru znamenal predel vo svetových dejinách, ešte viac je to pravda pre krajiny strednej a východnej Európy, pretože im umožnil zaujať pozíciu zvrchovaných aktérov v zhromaždení národov.“

Napokon 9. novembra 2014, presne v deň 25. výročia pádu Berlínskeho múru, nás pápež František svojím charakteristickým štýlom povzbudzoval, aby sme pozerali dopredu: „Modlime sa za to, aby sa s Pánovou pomocou a za spolupráce všetkých ľudí dobrej vôle šírila čoraz viac kultúra stretnutia, ktorá je schopná priviesť k pádu všetky múry, ktoré ešte rozdeľujú svet (...). Kde je múr, tam je uzavretosť srdca. Potrebujeme mosty, nie múry!“ Napätia a debaty na našom kontinente na témy „populizmus“ a „zvrchovanosť“ nás neodradili ani neodstrašili, naopak, priviedli nás k presvedčeniu, že je zvlášť osožné a naliehavé, aby sme sa usilovali zaoberať našou témou s vedeckou hĺbkou a objektivitou, utekajúc pred nástrahami povrchných polemík a sloganov a inšpirujúc sa víziou a kresťanskou citlivosťou pre vyššie spoločné dobro. 

Péter Erdö: Kolaps komunizmu, politická zmena v strednej Európe a úloha Katolíckej cirkvi (krátené)

Pred tridsiatimi rokmi sa v Maďarsku presadilo presvedčenie, že treba zanechať socialistický systém, aby sme prijali kapitalizmus alebo prípadne systém „tretieho typu“. Vedelo sa, že zámerom veľkých mocností bolo, aby sa táto zmena udiala pokojným spôsobom. Bolo známe aj to, že USA a ZSSR sa na Malte dohodli na určitých bodoch tohto prechodu. Preto sa s určitým zadosťučinením konštatovalo, že už viac neplatí Jaltská dohoda, ktorá rozdelila Európu medzi víťazov druhej svetovej vojny. V rovnakom čase bolo vnímaná potreba, že hranice európskych národných štátov by mali zostať nedotknuté a že iba federatívne štáty by sa mohli rozdeliť pozdĺž hraníc už existujúcich federatívnych republík. Takáto predstava sa javila byť zárukou medzinárodného mieru v Európe.

Na počiatku zmeny režimu v roku 1989 boli takí, ktorí dúfali vo viac politických slobôd, iní si želali viac náboženskej slobody, ale najviac ľudí chcelo len dosiahnuť úroveň blahobytu, ktorá by bola porovnateľná s úrovňou blahobytu Rakúšanov a Nemcov.  

Prechod sa uskutočnil prostredníctvom konzultácií medzi skupinami, ktoré neboli veľmi známe obyvateľstvu, ale samy sa vyhlásili za nositeľov budúcej demokratickej politiky. A tak sa de facto prvé demokratické režimy zrodili na základe dohôd medzi vedúcimi komunistami alebo s vedúcimi komunistami. Takýmto spôsobom zostala právna kontinuita s komunistickým štátom a jeho inštitúciami. Na úrovni ústavy sa vnútorná zmena systému udiala prostredníctvom zmeny stalinskej ústavy z roku 1949, ktorú uskutočnil posledný komunistický parlament v októbri 1989.

Z politického hľadiska pokojný priebeh zmeny znamenal, že nebola nijaká pomsta voči komunistickým pohlavárom a členom ozbrojených síl predchádzajúcej epochy. Boli nejaké lustračné zákony, ale nebola stanovená nezlučiteľnosť zodpovedných politických funkcií nového režimu s politickou minulosťou v predchádzajúcom režime. Dve známe osobnosti komunistickej epochy dokonca vyhrali politické voľby v novom demokratickom systéme v rokoch 1994 a 2002. Toto znamená, že takýto typ pokojného prechodu, napriek nesúhlasom, nebol v protiklade k postoju značnej časti obyvateľstva. 

Ďalšou cenou za pokojný priebeh zmeny bola počiatočná neexistencia zákonnosti súkromného vlastníctva. Boli známe prípady odpredaja národného majetku niektorými vedúcimi komunistami medzinárodným kapitalistickým spoločnostiam. Dôsledkom toho bola na počiatku značná nezamestnanosť a rast štátneho dlhu. Komunistická propaganda vštepovala masám, že práca je veľmi dôležitá a je cťou a slávou pre pracujúcich. V novom systéme celá spoločnosť mohla vidieť, že práca mnohých bola považovaná za nepotrebnú a bez hodnoty a že peniaze a bohatstvo nemajú pôvod v práci, ale nezriedka v špekulácii a špinavých obchodoch.

Inzercia

V dôsledku týchto okolností sa v mnohých postkomunistických krajinách začala spoločnosť správať kriminálnym spôsobom. Už len zameniteľnosť národnej meny –  čo bola skutočná novinka – podnietila rast obchodovania s drogami a prenikanie medzinárodnej kriminality do týchto krajín. Hlavne na európskom východe a juhovýchode, ale v istej miere aj v Maďarsku, začal vznikať problém obchodovania s ľudskými orgánmi, ba dokonca s ľuďmi. Keďže oficiálna ideológia štátu už neexistovala, nemálo politikov začalo považovať tradičné náboženstvá ľudu a konkrétnejšie – kresťanské cirkvi, za faktory, ktoré sú schopné vnášať do spoločnosti hodnoty a organizovať spoločný život.

Politická zmena mala bezprostredný dopad na život Cirkvi. V bývalých komunistických krajinách sa – počnúc rokom 1988 – pracovalo na legislatívnych textoch, ktoré sa týkali náboženskej slobody a cirkví. Prípravu rozbehli vtedajšie štátne orgány, ale uskutočnila sa za širokej účasti predstaviteľov cirkví. V Maďarsku podstatnou novinkou tohto zákona bolo, že náboženské komunity a cirkvi už nepotrebovali povolenie pre svoje fungovanie, ale mali právo vykonávať svoje aktivity bez akéhokoľvek štátneho súhlasu. Zákon umožňoval aj štátnu registráciu cirkví na ich žiadosť, no nešlo o povinnosť. Zaregistrované cirkvi boli uznané ako špeciálne právnické osoby, ktoré majú stanovené práva a výsady. Cirkvám bolo umožnené prevádzkovanie škôl, hospicov, nemocníc a ďalších inštitúcií, ktoré sú považované za verejnoprospešné. Pre takého inštitúcie bolo stanovené plné štátne financovanie, ktorého rozsah sa zhodoval s rozsahom štátneho financovania pri štátnych inštitúciách rovnakej kategórie. Štát nemohol registrovať náboženskú príslušnosť jednotlivých občanov. Všetky štatistiky sú dnes založené na prieskumoch verejnej mienky alebo dobrovoľných anketách.

V Maďarsku všeobecne neboli vrátené majetky, ktoré boli skonfiškované počas komunizmu ani súkromným vlastníkom, ani podnikom, ani cirkvám. V roku 1997 bola uzavretá zmluva medzi Maďarskom a Svätou stolicou, že cirkev sa zriekne polovice nehnuteľností a štát vytvorí finančný fond vo výške ich odhadovanej hodnoty a úroky z týchto financií bude každoročne vyplácať samotnej cirkvi. 

Svätý Ján Pavol II. počas svojej návštevy v Maďarsku v roku 1991 na stretnutí s členmi maďarskej biskupskej konferencie zdôraznil, že sa netreba priveľmi zaoberať minulosťou, ale máme pozerať dopredu, uchovávajúc jednotu medzi biskupmi. Pápež povzbudil maďarských biskupov, aby organizovali diecézne synody. Takéto synody sa potom skutočne konali vo všetkých diecézach. Prispeli k zavádzaniu záverov Druhého vatikánskeho koncilu a noviniek kánonického práva do každodenného života diecéz. Boli veľmi osožné aj pre posilnenie jednoty medzi biskupom, kňazmi a rozličnými skupinami veriacich laikov. Pomohli tiež znovuobjaviť hodnotu prítomnosti rehoľníkov v Cirkvi. Odhliadnuc od rozličných postojov prejavených počas komunistického obdobia sa pociťovala centrálnosť spoločnej viery a potreba spolupráce na obnove života našej cirkvi. Aj keď masmédiá občas útočili na duchovných z dôvodu ich údajnej blízkosti ku komunistickým štátnym orgánom, podarilo sa nájsť spôsob zmierenia v spoločnej práci v diecézach. Som presvedčený, že Duch Svätý viedol obnovu našej cirkvi a pomohol nám odhaliť, čo je skutočne dôležité pred Bohom. Kritika masmédií proti takzvanej spolupráci niektorých duchovných bola často prehnaná, zatiaľ čo zodpovednosť zahrnutých komunistov zostávala často nepovšimnutá. Bolo potrebné duchovne odporovať tlakom antiklerikalizmu a nepriateľstvu voči Cirkvi.

Výskumy a publikácie o utrpení katolíkov počas režimu, o svedectve početných mučeníkov a vyznavačov a následne beatifikácie niektorých mučeníkov prispeli k procesu duchovného zmierenia.

Európa je kontinentom, ktorý sa vyznačuje prítomnosťou skutočných národov, totiž komunít, ktoré majú svoj jazyk, kultúru, vlastné dejiny, autonómiu a politickú zvrchovanosť, spoločné zážitky. Tieto národy patria k bohatstvu stvorenia a Cirkev si váži ich existenciu, no nemajú byť považované za najvyššie hodnoty, lebo takýto postoj by bol modloslužbou.

V strednej Európe sú dejiny plné národných konfliktov, nespravodlivostí a trpkých spomienok. Práve preto Katolícka cirkev cíti povolanie pracovať v prospech zmierenia národov. Týmto smerom sa uberá naše úsilie budovať vzťahy skutočného priateľstva a spolupráce s episkopátmi nášho regiónu. Žiarivým momentom bolo podpísanie dokumentu zmierenia medzi slovenským a maďarským episkopátom v roku 2006. Aj s ďalšími blízkymi biskupskými konferenciami pestujeme vzťahy priateľstva a spolupráce prostredníctvom pravidelných stretnutí a pozývaním zahraničných biskupov kázať na omšiach pri príležitosti našich hlavných náboženských sviatkov, napríklad Dňa svätého Štefana. Medzi kazateľmi na tejto slávnostnej omši v ostatných rokoch boli biskupi z Rakúska, Nemecka, Poľska, Slovenska, Ukrajiny, Rumunska, Srbska i Chorvátska. Aj na pútnické miesta často pozývame zahraničných biskupov, hlavne z okolitých krajín. Rehoľné rády v Maďarsku majú svojich členov zo všetkých kontinentov. Usilujeme sa zorganizovať aj pastoráciu cudzojazyčných katolíkov v Budapešti, kde riadne slávime sväté omše v šestnástich jazykoch.  

Rastúce medzinárodne vzťahy maďarskej katolíckej cirkvi nám dovoľujú pociťovať väčšiu blízkosť ku katolíkom a všetkým kresťanom v našej krajine, ako aj na celom svete. V rámci Maďarska spolupracujeme s protestantskými komunitami a v rozličných otázkach sme prijali spoločné smernice správania, napríklad čo sa týka žiakov patriacich k inej konfesii, ktorí študujú na našich školách. Máme priateľské a konštruktívne vzťahy aj so židovskou komunitou a pozdvihujeme náš hlas proti akémukoľvek prejavu antisemitizmu a rasizmu. Čo sa týka našej solidarity s utláčanými alebo prenasledovanými kresťanmi vo svete, udržiavame živé kontakty hlavne s najvyššími kresťanskými predstaviteľmi na Blízkom východe a v niektorých zónach Afriky. Dúfame, že aj katolícky príspevok môže pomôcť práci tých, ktorí publikujú každoročnú správu o prenasledovaní kresťanov vo svete.   

Súhrnne môžeme konštatovať, že pokojný prechod od komunistického ku kapitalistickému systému ponúkol Cirkvi viac slobody, ale v rovnakom čase jej priniesol mnohé nové inštitucionálne povinnosti. No aj tak nám ponúkol väčšie možnosti na podnecovanie zmierenia a pokoja v našej krajine i v našom regióne.

Pôvodne publikované v oficiálnom vatikánskom denníku L'Osservatore Romano. 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame