Kríza v Libanone: maronitský patriarcha zvoláva svojich kolegov

Predmetom rozhovorov vrcholových cirkevných predstaviteľov v Libanone má byť tragická situácia v krajine a legitímne požiadavky demonštrantov.

Vypočuť článok

Ako gréckokatolícky kňaz pôsobí v Banskej Bystrici a vedie neziskovku Rádia Lumen. Píše o cirkevných otcoch a východných cirkvách a prekladá gréckokatolícke katechizmy a katechézy o byzantskom obrade.

Ďalšie autorove články:

Vo veku 97 rokov zomrel bývalý kyjevský patriarcha Filaret

Nový líder nemeckých biskupov Heiner Wilmer Robí mediátora medzi reformátormi a Vatikánom. Doma čakajú, že zmierni rozkoly medzi biskupmi

Patriarcha a cirkev Je to horšie ako za sovietskej štátnej represie cirkvi, hovorí rakúska odborníčka na náboženstvo v Rusku

Vzhľadom na neutíchajúce masové protesty v krajine maronitský patriarcha a kardinál Bechara Boutros Rai, ktorý je najvyšším predstaviteľom najväčšej miestnej cirkvi v Libanone, pozval vo svojom pondelkovom večernom stanovisku katolíckych a pravoslávnych patriarchov a biskupov na stretnutie v sídle maronitského patriarchátu v Bkerké pri Bejrúte.

Predmetom rozhovorov vrcholových cirkevných predstaviteľov v Libanone má byť „tragická situácia v krajine“, „legitímne požiadavky“ demonštrantov a vládnym kabinetom schválené reformné plány.

Patriarcha Rai sa v nedeľu predčasne vrátil z cesty po Afrike. Už počas stretnutí s libanonskými komunitami v Benine a Nigérii neskrýval svoju solidaritu s demonštrantmi a ich požiadavkami, no súčasne ich odhováral od násilných protestov.

Nepokoje v Libanone

Dôvodom vypuknutia masových nepokojov v Libanone boli plány vlády zaviesť počas závažnej ekonomickej krízy nové dane. Libanončania totiž svojich politikov obviňujú z korupcie a zlého spravovania štátu.

Protesty v Bejrúte, Tripolise i ďalších veľkých mestách sa začali vo štvrtok. Ľudia vtedy takto vyjadrili nespokojnosť so zavedením 20-centového denného poplatku za četovacie služby – vrátane aplikácie WhatsApp, pretože štátny operátor zaznamenal vyše 30-percentné straty.

Hoci vláda medzitým oznámila zrušenie tohto poplatku, protestujúci začali požadovať aj rozsiahle reformy politického systému a sťažujú sa na problémy od úsporných opatrení po slabú infraštruktúru.

V reakcii na protesty vládny kabinet schválil v pondelok reformné plány premiéra Saada Harírího. Ten vo svojom 24-bodovom pláne navrhuje zrušiť dane za služby, obnoviť zníženie dôchodkov vojenského personálu a pristúpiť k privatizácii sektora mobilných služieb. Navrhuje aj 50-percentné zníženie platov ministrov a poslancov a stanovenie maximálnej výšky miezd pre ministrov, vládnych úradníkov, sudcov i vojakov v aktívnej službe. Premiérov plán obsahuje aj viacero protikorupčných opatrení, medzi ktorými vyniká zriadenie štátneho úradu na boj proti korupcii.

Harírí dal v piatok svojim koaličným partnerom 72-hodinové ultimátum na vyslovenie podpory reformám, ktoré sú podľa neho nevyhnutné pre oživenie zadlženej libanonskej ekonomiky. V sobotu podali demisiu štyria vládni činitelia – členovia dôležitej politickej kresťanskej strany Libanonské sily. Jej predseda Samir Geagea sa medzitým pripojil k požiadavke demonštrantov, a teda vyzval libanonského premiéra Harírího, aby odstúpil. Geagea je presvedčený, že Libanon potrebuje vládu bez účasti zástupcov súčasnej vládnucej politickej triedy. Jediné riešenie pre súčasnú krízu Geagea vidí v novom vládnom kabinete, ktorý bude zložený z nezávislých odborníkov.