Japonský kňaz: Sme bohatý národ, no trápi nás stres, osamelosť a samovraždy

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Japonský kňaz: Sme bohatý národ, no trápi nás stres, osamelosť a samovraždy

Japonský kňaz Ken Masuda.

Pre Japoncov je najdôležitejšia práca. Niekedy až po niekoľkých mesiacoch zistia, že zomrel starý človek, za ktorým už nikto nechodil, hovorí japonský kňaz Ken Masuda.

Kňaz Ken Masuda pochádza z Osaky, jeho matka je Japonka a otec Španiel. V súčasnosti študuje na Pápežskej Gregorovej univerzite v Ríme a je koordinátorom tunajšej komunity japonských katolíkov. V rozhovore pre Postoj hovorí o minulosti a súčasnosti japonskej cirkvi a spoločnosti a o význame návštevy pápeža Františka.

Dominujúcim náboženstvom v Japonsku je šintoizmus, potom budhizmus, kresťanstvo je skôr marginálne. Akú rolu má viera a náboženstvo vo vašej krajine?

Citlivosť k božským veciam stále existuje, o tom nemám pochybností, ale v živote to príliš nevidno. Duchovným veciam venujú Japonci pozornosť len pri výnimočných životných udalostiach, akými je svadba, narodenie dieťaťa či pohreb. Vtedy idú do chrámu – či už do šintoistického alebo budhistického. Ale u kresťanov je to iné, tí prežívajú príslušnosť k cirkvi a obradom omnoho intenzívnejšie.

Prečo pápež František navštívil Japonsko práve teraz?

Po prvé, Japonsko stále žiadalo pápeža o návštevu. Po druhé, katolícka prítomnosť v krajine je dôležitá, aj keď je nás málo. V celej populácii je nás okolo pol percenta. Máme však silnú históriu skrytých katolíkov, ktorí si uchovali vieru aj napriek perzekúciám. Ďalší dôvod pápežovej návštevy môže byť ten, že síce sme ekonomicky bohatý národ, ale duchovne sme chudobný.

Ako vnímajú Japonci, že k nim prišla hlava katolíckej cirkvi?

Väčšina ľudí nemá jasnú predstavu o tom, kto je pápež, lebo nejde o katolícku krajinu. Ale jeho slová a posolstvá prenášané televíziou a ostatnými médiami postupne vzbudzujú záujem o jeho osobu.

„Pápež chce spojiť mučeníctvo japonských kresťanov počas 250 rokov perzekúcií a utrpenie spôsobené atómovými bombami, teda mučeníctvo viery a ľudské mučeníctvo.“ Zdieľať

Čo potrebuje Japonsko počuť od pápeža?

Pápež má duchovnú autoritu a prichádza s posolstvom života, samotné motto návštevy znie „Chráň všetok život“. František upozorňuje na to, že existuje Niekto, kto nás nikdy neopustí. Prečo je to dôležité? Japonská spoločnosť je veľmi rozvinutá, ale trpí stresom, veľa sa pracuje a ľudí trápi osamotenosť. Otec pracuje aj večer, deti zostávajú študovať aj po škole a žena musí tiež pracovať. Ďalším problémom sú samovraždy. Z dát vyplýva, že za polovicou úmrtí mladých ľudí je samovražda. To je hrozné. Necítia sa pochopení, milovaní, vypočutí. V tomto zmysle potrebujeme pápežovo posolstvo nádeje.

Čo by ste vyzdvihli z predchádzajúcej návštevy Jána Pavla II. v roku 1981?

Prečo padli atómové bomby na naše mestá? Čo robil Boh? Prečo to dopustil? Na to sa pýtali mnohí ľudia, lebo v Nagasaki je mnoho katolíkov a doteraz sa tam modlia za pokoj. Pápež vtedy povedal, že to, čo sa stalo, bol dôsledok vojny a ľudskej krutosti, a nie Božia vôľa. Utrpenie minulosti je nutné pre budovanie budúcnosti: nemôžeme zabudnúť a musíme pracovať na pokoji. Bolo to veľmi jasné posolstvo, ktoré sa dotklo obyvateľov.

Ako sa odvtedy zmenila japonská spoločnosť?

Japonsko si vtedy užívalo ekonomický rozmach. Ale teraz už viac než dvadsať rokov stagnuje, už nežiari, bojujeme o to, aby sme udržali aspoň to, čo máme. Aj ja si ako malý chlapec pamätám, ako sme stále počúvali slovo kríza, bolo to snáď najviac používané slovo. Japonci si možno s príchodom pápeža uvedomia dôležitosť duchovného bohatstva.


Pápež František objíma Macukiho Kamošitu počas stretnutia s obeťami havárie jadrovej elektrárne vo Fukušime. Foto – TASR/AP

Ako František nadviaže na návštevu Jána Pavla II. v roku 1981?

Pápež František ako jezuita chce spojiť mučeníctvo japonských kresťanov počas 250 rokov perzekúcií a utrpenie spôsobené atómovými bombami, teda mučeníctvo viery a ľudské mučeníctvo.

V období Edo, od 17. storočia až do druhej polovice 19. storočia, museli ľudia vždy koncom roka šliapať po svätých obrázkoch Ježiša či Panny Márie. Dialo sa to pred súdom bugyošo. Bolo to na náš najväčší sviatok, ľudia sa radovali, no kresťania trpeli. Nebolo to mučeníctvo krvi, ale mučeníctvo sĺz.

Potom sa vrátili domov a spoločne v rodine žiadali Boha o odpustenie, lebo nemali možnosť ísť na spoveď. So slzami v očiach sa modlili modlitbu kajúcnosti, ktorú nám zanechali misionári-jezuiti. Mali proroctvo či prísľub, že po siedmich generáciách príde katolícky kňaz a vypočuje ich aj na spovedi. Kresťania museli vytrvať, modliť sa a krstiť nových ľudí, aby prežili.

Kňazi opäť prišli v období Meiji, v druhej polovici 19. storočia, najmä vďaka Francúzom a diplomatickým kruhom. Ostali prekvapení, koľko kresťanov žije v Japonsku. Pôvodne si totiž mysleli, že ich tu už vôbec niet.

Čo by pápež František mohol v Japonsku pozitívne ovplyvniť?

Je strašnou tragédiou, že mnohí starší ľudia žijú a zomierajú sami, lebo všetci sú veľmi zaneprázdnení a rodinné putá nie sú silné. U nás je hlavná práca, práca, práca a až potom možno rodina. Často sa až po niekoľkých mesiacoch zistí, že starý človek vo svojom dome zomrel, lebo skoro nikto za ním nechodí. V cirkvi sa snažíme sprevádzať aspoň veriacich starších ľudí.

K téme
Pápež vo Fukušime vyzval k prehodnoteniu používania atómovej energie Zdieľať

Naša spoločnosť je vyspelá a chce chrániť slabých a chudobných. Máme vybudovanú naozaj dobrú infraštruktúru pomoci chudobným, ale bez Božej prítomnosti, čo je hlavný rozdiel oproti kresťanským krajinám.

Ak majú imigranti všetky potrebné dokumenty, Japonsko je k ním veľmi štedré, ale ak im chýba jediný dokument, tak akoby neexistovali. Cirkev však pomáha nie preto, že máte alebo nemáte potrebné dokumenty, ale preto, že ste ľudskou osobou. Nejde o povinnosť, ale o lásku.

Takisto nás ohrozujú cunami, zemetrasenia, ktorých dôsledkom sú tragédie ako tá vo Fukušime. Preto musíme obnoviť postoj ľudskej pokory pred prírodou, nezápasiť s ňou.

V akých oblastiach sa angažuje miestna cirkev?

Je veľmi aktívna a to je dôležité. V školstve sa snažíme ponúkať kresťanské hodnoty. V nemocniciach a hospicoch okrem fyzickej liečby ponúkame aj duchovné sprevádzanie. Spolu s budhistami sa venujeme napríklad aj bezdomovcom, viem to z vlastnej skúsenosti. Keďže cirkev je otvorená voči všetkým ľuďom, volajú nám aj neveriaci, že sú na tom zle a chcú spáchať samovraždu. Vypočujeme, prijmeme ich a snažíme sa im pomôcť. Snažíme sa tiež o integráciu Latinskoameričanov, Filipíncov a Vietnamcov, ktorí pracujú v našej krajine, väčšinovo sú to katolíci, tvoria až polovicu miestnej cirkvi.

Čo by ste vy osobne chceli od pápeža počuť?

Chcem, aby pápež František otvoril Japoncom oči najmä voči dôležitosti života, ktorý je najväčším Božím darom, lebo my ich máme pre stres a prácu niekedy zatvorené. Keby počet kresťanov po pápežovej návšteve narástol, bolo by to výborné, ale možno dôležitejšie je práve otvoriť oči voči životu. Japonská spoločnosť skutočne potrebuje Božiu prítomnosť.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo