Amazónia šokuje, ale zároveň je príležitosťou pre ohlasovanie evanjelia

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Amazónia šokuje, ale zároveň je príležitosťou pre ohlasovanie evanjelia

Domorodci z kmeňa Waorani v ekvádorskom národnom parku Yasuni v amazonskom pralese. Foto – TASR/AP

S brazílskou novinárkou Líziou Costovou a mladou Brazílčankou Alessandrou Pantojaovou, ktorá pochádza priamo z Amazónie, sme sa rozprávali o prístupe cirkvi k tomuto regiónu.

Vatikán v stredu zverejnil očakávanú posynodálnu apoštolskú exhortáciu Querida Amazonia (Milovaná Amazónia), ktorá nadväzuje na minuloročnú biskupskú synodu o Amazónii.

O jej význame a dôsledkoch sme sa rozprávali s brazílskou novinárkou Líziou Costovou (LC) z hnutia Canção Nova (Nová pieseň), ktorá dlhodobo sleduje dianie vo Vatikáne, a s mladou Brazílčankou Alessandrou Pantojaovou (AP), ktorá pochádza z mesta Belém v Amazónii a v súčasnosti žije v Ríme.

Je Amazónia taká dôležitá, že bolo potrebné kvôli nej zvolať biskupskú synodu a venovať jej osobitný pápežský dokument? Nie je to viac politická, ekonomická či environmentálna než teologická téma?

LC: Amazónia je veľmi dôležité územie, ktoré si zaslúži pozornosť nielen jednotlivých vlád či environmentálnych organizácií, ale aj cirkvi. Rozkladá sa na území deviatich štátov, zaberá takmer 60 percent brazílskeho územia. V tomto regióne, ktorý je deväťkrát väčší ako Francúzsko, žije asi 23 miliónov ľudí a vyše polovica domorodej populácie Brazílie s vlastným jazykom a tradičnou kultúrou. Nežije tam však len domorodé obyvateľstvo.

AP: Pápež František bol veľmi múdry, že zvolal a vypočul si mnohých biskupov z Amazónie. Médiá prinášali mnohé senzačné informácie, ale ja dúfam, že z biskupskej synody a z apoštolskej exhortácie vzíde mnoho dobrého. Synoda ukázala jednotu cirkvi, tela, ktoré sa stará o jednotlivé svoje časti, dokázala svoju univerzálnosť. Amazónia potrebuje novú evanjelizáciu, svet na ňu musí hľadieť citlivejšie a zaobchádzať s ňou jemnejšie.

Synoda teda pomohla upozorniť svet na tamojšie problémy?

AP: Veľkým vlastníkom pôdy a nadnárodným spoločnostiam nie je po vôli, že svet upiera zrak na Amazóniu. Zvýšený záujem môže ohroziť ich aktivity. Amazónia však nie je lokálnym, ale svetovým problémom.

„Narodili sa v pralese, takže ich osobitný vzťah k pôde a k prírode je pochopiteľný. Preto sa pri slávení liturgie neraz zvýrazňuje hodnota lásky k Zemi.“ Zdieľať

Celé roky sme boli svedkami toho, ako boli obrovské plochy likvidované v záujme malej skupiny mocných. Profitovala z toho aj samotná brazílska vláda. Veľké nadnárodné korporácie a biopiráti si nielenže privlastnili suroviny, ale zdevastovali celú krajinu a spôsobili mnoho násilia.

Tam, kde existuje život, je nutné postarať sa o jeho ochranu tými najlepšími možnými spôsobmi, aby každý bez výnimky mal možnosť užívať si náš spoločný domov s rešpektom a dôstojnosťou.

Ako by ste zhodnotili priebeh minuloročnej synody?

LC: Účastníci synody hovorili o svojich konkrétnych skúsenostiach, o tom, čo vidia vo svojich diecézach. Ostatné cirkvi sa mohli naučiť počúvať a rešpektovať tých, ktorí zmýšľajú inak. Amazónia je oblasť s mnohými ľuďmi, zvieratami, rastlinami, prekypuje životom, nie je to len prales. Preto je naliehavé premýšľať o rozvoji a ochrane miestneho obyvateľstva, a to sa dá len vtedy, ak poznáme tamojšiu realitu, k čomu synoda výrazne prispela.

Myšlienky, návrhy a obavy latinskoamerických biskupov boli namieste, lebo pracujú v tomto regióne a poznajú skutočné výzvy. Medzi nimi aj nedostatok misionárov a kňazov.

Ako hodnotíte záverečný dokument synody, na základe ktorého pápež napísal svoju posynodálnu apoštolskú exhortáciu?

LC: Biskupi zhrnuli svoje skúsenosti a dali pápežovi odporúčania, aké sú možné cesty evanjelizácie a ochrany Amazónie. Samotný text nemení doktrínu, ale prispieva k tomu, aby sa do centra diskusie dostali antropologické výzvy.

AP: Všetci sa chceme k obsahu týchto textov pripojiť. Nie je dôvod, aby ľudia také bohaté dokumenty neprijali.


Alessandra Pantojaová a Lízia Costová.

Hovoríte o násilí, o vykorisťovaní ľudí i prírody. V regióne rozkvitá aj obchod s drogami, známe sú prípady vrážd, ktoré súviseli s násilným zaberaním území domorodcov. Je realita naozaj až taká tristná?

AP: Áno, veľké spoločnosti ťažiace nerastné suroviny nielenže devastujú celé územia, ale majú na svedomí aj rôzne ľudské tragédie. Stačí si spomenúť na minuloročný prípad pretrhnutia hrádze Brumadinho v bani na železnú rudu, ktorá si vyžiadala takmer 300 obetí a spôsobila ekologickú katastrofu. Spomínam si aj na americkú misionárku-rehoľníčku Dorothy Stangovú, ktorá sa angažovala v prospech chudobných a agrárnej reformy. V roku 2005 ju vo veku 73 rokov brutálne zavraždili.

LC: Realita je skutočne veľmi dramatická, dochádza aj k násiliu, lebo Amazónia je bohatou krajinou, ktorá láka mnohých. Mnohí brazílski politici pritom vôbec neporozumeli významu synody a tomu, že nemá politickú moc, že nemôže meniť zákony zvrchovanej krajiny.

Pred synodou sa písalo aj o veľkých požiaroch v Amazónii, niektoré vraj spôsobili samotní roľníci...

LC: Áno, sú to aj roľníci, kto vypaľuje kroviny, pretože potrebujú pôdu na obrábanie, aby mohli prežiť. Preto je nutné propagovať integrálnu ekológiu, zabezpečiť hospodársky rast tak, aby nedochádzalo k ničeniu lesov.

Aká je situácia amazonskej cirkvi uprostred týchto problémov?

LC: Miestne cirkevné komunity potrebujú pomoc, aby mohli viesť aktívny duchovný život. V tejto oblasti je málo kňazov, ktorí by slávili sväté omše a vysluhovali sviatosti. Sú miesta, ktoré sú ďaleko od mestských centier, a kňazi sa tam dostanú len veľmi ťažko. Napriek tomu sa tam vedie intenzívny kresťanský život založený na „slávení slova“, teda na liturgii slova a katechézach.

Časť domorodých obyvateľov sa drží kresťanskej viery, časť sa pridržiava svojich tradičných náboženstiev. Narodili sa v pralese, takže ich osobitný vzťah k pôde a k prírode je pochopiteľný. Preto sa pri slávení liturgie neraz zvýrazňuje hodnota lásky k Zemi. Je nevyhnutné, aby pôvodné obyvateľstvo bolo viac formované v kresťanskej viere, aby zažili skúsenosť s Bohom, no na to treba ľudí, ktorí pôjdu na periférie a budú obyvateľom hovoriť o Bohu.

AP: Domorodci majú vlastnú kultúru, ktorá sa nám zdá byť pohanská až škandalózna, keď si to porovnáme s tým, v čo veríme my. Mali by sme však ich rešpektovať. Je to predovšetkým príležitosť ohlasovať evanjelium.

Mohli by tomu napomôcť aj ženatí kňazi?

LC: Na to neviem odpovedať. Ale myslím si, že treba podporovať najmä misionársku činnosť, vyslať misionárov do ťažko prístupných regiónov. Ako na to, to už je na pápežovi a biskupoch.

AP: Celibát je povolanie, o tom netreba ani diskutovať. Sú takí, ktorí sú k nemu povolaní a odpovedajú na štedrú Božiu ponuku. Ale v cirkvi je aj mnoho iných krásnych povolaní.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Novinka z vydavateľstva

Na pleciach obrov

Veľké pravdy viery, ako o nich meditovali a ako ich žili cir...

Na sklade. Odosielame ihneď.

O knihe
Cena u nás: 9,27 €

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo