Amazónia šokuje, ale zároveň je príležitosťou pre ohlasovanie evanjelia

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Amazónia šokuje, ale zároveň je príležitosťou pre ohlasovanie evanjelia

Domorodci z kmeňa Waorani v ekvádorskom národnom parku Yasuni v amazonskom pralese. Foto – TASR/AP

S brazílskou novinárkou Líziou Costovou a mladou Brazílčankou Alessandrou Pantojaovou, ktorá pochádza priamo z Amazónie, sme sa rozprávali o prístupe cirkvi k tomuto regiónu.

Vatikán v stredu zverejnil očakávanú posynodálnu apoštolskú exhortáciu Querida Amazonia (Milovaná Amazónia), ktorá nadväzuje na minuloročnú biskupskú synodu o Amazónii.

O jej význame a dôsledkoch sme sa rozprávali s brazílskou novinárkou Líziou Costovou (LC) z hnutia Canção Nova (Nová pieseň), ktorá dlhodobo sleduje dianie vo Vatikáne, a s mladou Brazílčankou Alessandrou Pantojaovou (AP), ktorá pochádza z mesta Belém v Amazónii a v súčasnosti žije v Ríme.

Je Amazónia taká dôležitá, že bolo potrebné kvôli nej zvolať biskupskú synodu a venovať jej osobitný pápežský dokument? Nie je to viac politická, ekonomická či environmentálna než teologická téma?

LC: Amazónia je veľmi dôležité územie, ktoré si zaslúži pozornosť nielen jednotlivých vlád či environmentálnych organizácií, ale aj cirkvi. Rozkladá sa na území deviatich štátov, zaberá takmer 60 percent brazílskeho územia. V tomto regióne, ktorý je deväťkrát väčší ako Francúzsko, žije asi 23 miliónov ľudí a vyše polovica domorodej populácie Brazílie s vlastným jazykom a tradičnou kultúrou. Nežije tam však len domorodé obyvateľstvo.

AP: Pápež František bol veľmi múdry, že zvolal a vypočul si mnohých biskupov z Amazónie. Médiá prinášali mnohé senzačné informácie, ale ja dúfam, že z biskupskej synody a z apoštolskej exhortácie vzíde mnoho dobrého. Synoda ukázala jednotu cirkvi, tela, ktoré sa stará o jednotlivé svoje časti, dokázala svoju univerzálnosť. Amazónia potrebuje novú evanjelizáciu, svet na ňu musí hľadieť citlivejšie a zaobchádzať s ňou jemnejšie.

Synoda teda pomohla upozorniť svet na tamojšie problémy?

AP: Veľkým vlastníkom pôdy a nadnárodným spoločnostiam nie je po vôli, že svet upiera zrak na Amazóniu. Zvýšený záujem môže ohroziť ich aktivity. Amazónia však nie je lokálnym, ale svetovým problémom.

„Narodili sa v pralese, takže ich osobitný vzťah k pôde a k prírode je pochopiteľný. Preto sa pri slávení liturgie neraz zvýrazňuje hodnota lásky k Zemi.“ Zdieľať

Celé roky sme boli svedkami toho, ako boli obrovské plochy likvidované v záujme malej skupiny mocných. Profitovala z toho aj samotná brazílska vláda. Veľké nadnárodné korporácie a biopiráti si nielenže privlastnili suroviny, ale zdevastovali celú krajinu a spôsobili mnoho násilia.

Tam, kde existuje život, je nutné postarať sa o jeho ochranu tými najlepšími možnými spôsobmi, aby každý bez výnimky mal možnosť užívať si náš spoločný domov s rešpektom a dôstojnosťou.

Ako by ste zhodnotili priebeh minuloročnej synody?

LC: Účastníci synody hovorili o svojich konkrétnych skúsenostiach, o tom, čo vidia vo svojich diecézach. Ostatné cirkvi sa mohli naučiť počúvať a rešpektovať tých, ktorí zmýšľajú inak. Amazónia je oblasť s mnohými ľuďmi, zvieratami, rastlinami, prekypuje životom, nie je to len prales. Preto je naliehavé premýšľať o rozvoji a ochrane miestneho obyvateľstva, a to sa dá len vtedy, ak poznáme tamojšiu realitu, k čomu synoda výrazne prispela.

Myšlienky, návrhy a obavy latinskoamerických biskupov boli namieste, lebo pracujú v tomto regióne a poznajú skutočné výzvy. Medzi nimi aj nedostatok misionárov a kňazov.

Ako hodnotíte záverečný dokument synody, na základe ktorého pápež napísal svoju posynodálnu apoštolskú exhortáciu?

LC: Biskupi zhrnuli svoje skúsenosti a dali pápežovi odporúčania, aké sú možné cesty evanjelizácie a ochrany Amazónie. Samotný text nemení doktrínu, ale prispieva k tomu, aby sa do centra diskusie dostali antropologické výzvy.

AP: Všetci sa chceme k obsahu týchto textov pripojiť. Nie je dôvod, aby ľudia také bohaté dokumenty neprijali.


Alessandra Pantojaová a Lízia Costová.

Hovoríte o násilí, o vykorisťovaní ľudí i prírody. V regióne rozkvitá aj obchod s drogami, známe sú prípady vrážd, ktoré súviseli s násilným zaberaním území domorodcov. Je realita naozaj až taká tristná?

AP: Áno, veľké spoločnosti ťažiace nerastné suroviny nielenže devastujú celé územia, ale majú na svedomí aj rôzne ľudské tragédie. Stačí si spomenúť na minuloročný prípad pretrhnutia hrádze Brumadinho v bani na železnú rudu, ktorá si vyžiadala takmer 300 obetí a spôsobila ekologickú katastrofu. Spomínam si aj na americkú misionárku-rehoľníčku Dorothy Stangovú, ktorá sa angažovala v prospech chudobných a agrárnej reformy. V roku 2005 ju vo veku 73 rokov brutálne zavraždili.

LC: Realita je skutočne veľmi dramatická, dochádza aj k násiliu, lebo Amazónia je bohatou krajinou, ktorá láka mnohých. Mnohí brazílski politici pritom vôbec neporozumeli významu synody a tomu, že nemá politickú moc, že nemôže meniť zákony zvrchovanej krajiny.

Pred synodou sa písalo aj o veľkých požiaroch v Amazónii, niektoré vraj spôsobili samotní roľníci...

LC: Áno, sú to aj roľníci, kto vypaľuje kroviny, pretože potrebujú pôdu na obrábanie, aby mohli prežiť. Preto je nutné propagovať integrálnu ekológiu, zabezpečiť hospodársky rast tak, aby nedochádzalo k ničeniu lesov.

Aká je situácia amazonskej cirkvi uprostred týchto problémov?

LC: Miestne cirkevné komunity potrebujú pomoc, aby mohli viesť aktívny duchovný život. V tejto oblasti je málo kňazov, ktorí by slávili sväté omše a vysluhovali sviatosti. Sú miesta, ktoré sú ďaleko od mestských centier, a kňazi sa tam dostanú len veľmi ťažko. Napriek tomu sa tam vedie intenzívny kresťanský život založený na „slávení slova“, teda na liturgii slova a katechézach.

Časť domorodých obyvateľov sa drží kresťanskej viery, časť sa pridržiava svojich tradičných náboženstiev. Narodili sa v pralese, takže ich osobitný vzťah k pôde a k prírode je pochopiteľný. Preto sa pri slávení liturgie neraz zvýrazňuje hodnota lásky k Zemi. Je nevyhnutné, aby pôvodné obyvateľstvo bolo viac formované v kresťanskej viere, aby zažili skúsenosť s Bohom, no na to treba ľudí, ktorí pôjdu na periférie a budú obyvateľom hovoriť o Bohu.

AP: Domorodci majú vlastnú kultúru, ktorá sa nám zdá byť pohanská až škandalózna, keď si to porovnáme s tým, v čo veríme my. Mali by sme však ich rešpektovať. Je to predovšetkým príležitosť ohlasovať evanjelium.

Mohli by tomu napomôcť aj ženatí kňazi?

LC: Na to neviem odpovedať. Ale myslím si, že treba podporovať najmä misionársku činnosť, vyslať misionárov do ťažko prístupných regiónov. Ako na to, to už je na pápežovi a biskupoch.

AP: Celibát je povolanie, o tom netreba ani diskutovať. Sú takí, ktorí sú k nemu povolaní a odpovedajú na štedrú Božiu ponuku. Ale v cirkvi je aj mnoho iných krásnych povolaní.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo